Premiér Alexis Tsipras po rokovaní so šéfmi Európskej komisie, Európskej rady, Európskeho parlamentu aj Európskej centrálnej banky uviedol, že je „optimista“ a „rokovania sú na správnej ceste“. Jeho optimizmus však už narazil na múr, keď sa grécky minister financií Janis Varufakis stretol so svojím nemeckým kolegom Wolfgangom Schaublem (viac v článku Gréci žiadajú o prekleňovací program, Nemci dodržiavanie dohôd). Agentúra Reuters získala dokument pripravený pred rokovaním, z ktorého vyplývalo, že Nemecko sa tvrdo postaví proti snahám novej gréckej vlády zrušiť prijaté reformné opatrenia. To znamená, že ak Atény pôjdu proti dohodnutým pravidlám hry, Berlín nepristúpi na žiadne kompromisy, čo sa týka zmien splácania gréckeho dlhu krajinám eurozóny, a teda aj Slovensku. „Voľby nič nemenia. Máme dohodnuté pravidlá,“ vyhlásil Schauble.
Nemecko a ďalšie krajiny k tomu striktne odmietajú „zostrihanie“ gréckeho dlhu. Noví grécki ministri však už stihli verejne vyhlásiť, že reformné opatrenia prijaté minulou vládou sa budú meniť. Konkrétne sľúbili zvýšenie minimálnej mzdy, zastavenie privatizácie štátnych podnikov, prijatie prepustených štátnych úradníkov a vyplatenie vianočného dôchodku. Vláda vedenou stranou Syriza zároveň chce, aby trojka veriteľov (Európska komisia, Medzinárodný menový fond a Európska centrálna banka) prestala kontrolovať plnenie dohodnutých reforiem.
Grécko dlhuje krajinám eurozóny približne 200 miliárd eur. Za necelé percento tohto dlhu ručí aj Slovensko. Ďalších 50 miliárd eur Grécko dlhuje Európskej centrálnej banke (ECB). Minister Varufakis krátko po zvolení prišiel s návrhom reštrukturalizácie oboch dlhov. Podľa neho by Atény splácali dlh krajinám podľa svojho hospodárskeho rastu. Ak bude krajina rásť, bude dlh splácať. Ak rásť nebude, nebude ani splácať dlh.
V prípade dlhu voči ECB chce ležérne pôsobiaci a vždy usmiaty Varufakis vybaviť takzvané večné dlhopisy. Grécko by banke splácalo len úroky a istina by zostala večným záväzkom. Tsipras a Varufakis k tomuto plánu uviedli, že Atény chcú zmenu dohody o dlhu najmä pre to, aby európski daňoví poplatníci nedávali Grécku nové pôžičky na splácanie tých predchádzajúcich.
Viacero európskych predstaviteľov sa k tomuto plánu postavilo skepticky. „Varufakis je inteligentný človek, celý ten problém však podceňuje, vrátane otázky ústavných možností Európskej centrálnej banky a vlád eurozóny,“ uviedol pre Reuters jeden z predstaviteľov.
Okrem právnych problémov sú tu aj problémy praktické, napríklad s nastavením výšky splácania podľa hospodárskeho rastu. Aj centrálna banka ministrov plán prijala chladne. Finančná kríza ťažko postihla aj iné krajiny a tie si svoje záväzky plnia. Preto ohýbanie pravidiel na žiadosť novej gréckej vlády jej zrejme nebude po vôli.
„Moja inštinktívna reakcia je taká, že je to nepriechodné,“ povedal nemenovaný predstaviteľ ECB. „Na čo je také finančné inžinierstvo, keď ich náklady (na obsluhu dlhu) sú už aj tak najnižšie, aké len môžu mať?“
Priemerná doba splatnosti gréckych úverov voči krajinám eurozóny je 32 rokov. Grécko navyše nemusí tieto úvery splácať až do roku 2023.
Grécko to však zrejme vníma inak. Vláda Tsiprasovej radikálne ľavicovej strany Syriza minulý týždeň vydesila veriteľov a investorov trvaním na predvolebnom sľube odpísať časť dlhu a odstúpiť od dohôd s medzinárodnými veriteľmi, ktorých peniaze držia Grécko nad vodou.
Atény majú pritom opäť problémy s financovaním chodu štátu. Do konca februára musí vláda dosiahnuť uvoľnenie ďalšej tranže finančnej pomoci vo výške 7 miliárd eur. Uvoľnenie týchto peňazí je však podmienené uzavretím dohody o ukončení záchranného programu. A táto dohoda je podmienená plnením reforiem, ktoré majú ozdraviť grécky rozpočet a dostať krajinu do takej kondície, aby opäť získala prístup na finančné trhy a mohla splácať dlhy.