To podľa ekonómov v konečnom dôsledku len posilňuje európskych veriteľov a zvyšuje závislosť krajiny od Európskej únie, nakoľko len tento rok musí štát za dlhovú službu zaplatiť 22,5 miliardy eur.
Zadlžené Grécko, ktorého dlhy dosahujú 175 percent hrubého domáceho produktu, si to nemôže dovoliť samo utiahnuť. Čoraz viac si to začína uvedomovať aj vládna ľavicová radikálna strana Syriza na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom. Ten po piatkových radikálnych vyhláseniach, že už nebude rokovať s medzinárodnými veriteľmi o splatení dlhu, obrátil cez víkend list.
Tsipras sa v sobotu pokúsil vzťahy s medzinárodnými veriteľmi napraviť. Serveru Bloomberg News v e–maile napísal, že krajina zaplatí svoje dlhy Trojke (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka, pozn. red. ) a „čoskoro“ dosiahne dohodu s krajinami eurozóny, ktoré fi – nancovali väčšinu záchranného programu pre Grécko.
„Vzhľadom na to, že Grécko nemá peniaze na splatenie dlhovej služby štátu, musí získať prostriedky predajom dlhopisov alebo z ďalšieho európskeho záchranného balíka. Jediná ďalšia možnosť je, že sa Tsipras pokúsi vyrokovať v Európskej únii predĺženie splatnosti úverov,“ povedal pre agentúru Reuters Alexander Kritikos z nemeckého ekonomického inštitútu DIW.
Krajina aktuálne čerpá 240–miliardový záchranný program, o ktorý úniu požiadala ešte v roku 2010. Bez prístupu na medzinárodné dlhopisové trhy čaká ešte na poslednú splátku z pôžičky vo výške 7,2 miliardy eur. Za to však musí grécka vláda pokračovať v doterajších reformách, čo je pre Tsiprasa neprijateľné. Grécko za posledné štyri roky totiž muselo zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť niektoré dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť a zhoršilo životnú úroveň Grékov.
Šéf euroskupiny Jeroen Dijsselbloem už v piatok prišiel do Atén s „ponukou“ predĺženia záchranného programu, ktorý sa končí Grécku posledný februárový deň. Dovtedy musí krajina splatiť dlžnú sumu voči veriteľom vo výške 2,3 miliardy eur.
„Debata s našimi európskymi partnermi sa práve začala. Napriek faktu, že pohľady na vec sa líšia, som absolútne presvedčený, že sa nám čoskoro podarí dospieť k vzájomne prospešnej dohode tak pre Grécko, ako aj pre Európu ako celok,“ citoval bloomberg. com Tsiprasovo vyhlásenie.
Nová grécka vláda sa však nevzdáva nádejí, že presadí na európskej úrovni odpustenie časti svojich dlhov. Nemecká kancelárka Angela Merkelová túto možnosť jednoznačne odmietla. „Súkromní veritelia už dobrovoľne odstúpili, banky sa už vzdali miliárd na pôžičkách Grécku,“ zdôvodnila podľa nemeckého denníka Hamburger Abendblatt Merkelová svoj názor.
„Nevidím žiadne oddlženie pre Grécko,“ dodala kancelárka. Začiatkom roku 2012 zmazalo Grécko po dohode s veriteľmi zhruba 100 miliárd eur tým, že im cenné papiere nahradilo inými, ale menej ziskovými.