Objavujú sa úvahy o „neférových“ poisťovniach, ktoré nastavením ponúk výplaty dôchodkových dávok a vlastných marží sporiteľov vraj „okrádajú“. Vláda ide sporiaci pilier znovu otvárať. Aký dôchodok však o 10, 20 či viac rokov bude „dobrý“ a aký už „zlý“? Ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied považuje šok z nízkych penzií za súčasť demografického problému, keď Slovensko už jednoducho začalo starnúť.
Ak sú dnes penzie z II. piliera nízke, naozaj to znamená, že rozumnejšie je spoľahnúť sa len na „osvedčený“ I. pilier?
Dôchodok vyplácaný Sociálnou poisťovňou sa momentálne naozaj javí ako štedrejší v porovnaní s penziami, aké núkajú komerčné poisťovne. Dávno je však jasné, že je neprimerane vysoký vzhľadom na udržateľnosť systému. Už teraz sú dôchodky lepšie zarábajúcich ľudí z I. piliera dosť drasticky krátené a ďalej sa budú dosť podstatne redukovať do roku 2018, čo sa teda negatívne dotkne najmä skupín občanov, ktorí odvádzali najviac, no pre vyšší vek im už nebolo odporúčané vstúpiť do II. piliera.
Každoročne musí štát deficit Sociálnej poisťovne, ktorá na vyplácanie súčasných dôchodkov nevyzbiera dosť peňazí z poistného, vykrývať stámiliónovými sumami. Pričom na penzie využíva aj prostriedky z ďalších svojich fondov, ktoré sú prebytkové, teda z ktorých sa hradia nemocenské či iné dávky.
Táto situácia sa zrejme bude rokmi ďalej zhoršovať.
Pravdaže. Dnes odchádzajú do penzie silné ročníky 1953 až 1955, pre lepšiu predstavu, vtedy sa na Slovensku každoročne rodilo približne 100-tisíc detí. Naopak, na ich dôchodky začínajú do I. piliera odvádzať „slabé“ ročníky 1992 až 1995, keď ročne pribúdalo len zhruba 60-tisíc detí. Tento pomer sa bude ďalej a veľmi rýchlo zhoršovať.
Je preto nad slnko jasnejšie, že kto bude chcieť v budúcnosti lepší dôchodok, nemôže sa spoliehať len na I. pilier. Musí si na starobu zabezpečiť príjem z viacerých zdrojov – zo Sociálnej poisťovne, z druhého a tretieho piliera, aj z osobných úspor. Politici síce môžu sľubovať niečo iné, no oni penzie nevyplácajú. A realita nepustí.
Pravdepodobne sa teda onedlho dočkáme ďalších opatrení, ktoré ovplyvnia vývoj v I. pilieri aj po roku 2018.
Určite. Budú opäť v prospech solidarity silnejších so slabšími. Solidarita je správna vec, no prekáža mi, že vláda nám nedáva možnosť šetriť si na dôchodok viac inými spôsobmi. Aby nedošlo k nedorozumeniu, nikomu neodporúčam klamať systém a neodvádzať, práve naopak. Len upozorňujem, že dôchodky z priebežného systému v budúcnosti nebudú nijako úžasné.
Dospejeme raz aj do štádia, že štát už z I. piliera bude schopný garantovať občanovi na dôchodku len akúsi konštantnú sociálnu dávku „na prežitie“?
Zhruba tak to asi bude. Neviem však odhadnúť, kedy sa tak stane ani aká asi bude suma tej dávky. Odvinie sa to od výkonnosti našej ekonomiky, od nej bude závisieť aj štandard, aký bude dôchodcom schopný zabezpečiť štát. Demografický problém sa síce týka celej Európy, no treba pripomenúť, že niektoré jej štáty sú na tom jednak ekonomicky výrazne lepšie a jednak už dávno svojim občanom umožnili sporiť si vo viacerých systémoch.
Nás sa preto dotkne hlbšie. Inak napríklad vo Veľkej Británii už dnes štát vypláca ľuďom len jednotnú dôchodkovú dávku zhruba 400 libier mesačne. Strednej a vyššej vrstve, ktorá sa chce na starobu zabezpečiť lepšie, však otvoril dvere k pestrým možnostiam, ako si na ňu našetriť s daňovým zvýhodnením.
Opodstatnenosť II. piliera je teda namieste. Bol však od počiatku dobre nastavený?
Prvotné úvahy boli, že doň vstúpi okolo 300-tisíc ľudí, pri výške odvodu asi tri percentá. Keď však návrh prešiel parlamentom, bolo zrazu všetko inak. V skutočnosti vstúpilo 1,5 milióna ľudí pri odvode deväť percent. Znamenalo to, samozrejme, veľký šok pre verejné financie a prehĺbenie deficitu Sociálnej poisťovne. Možno bola lepšia cesta začínať skromnejšie, zvyšovať odvod do II. piliera postupne a zásluhovosť v ňom posilňovať v súlade s posilňovaním solidarity v I. pilieri.
Médiá aj odborníci dnes ponúkajú mnoho prepočtov, komu sa do II. piliera vyplatí vstúpiť a komu už nie. Máte aj vy nejakú radu?
Tu neexistuje nijaké jednoduché pravidlo. Je pravda, že dve tretiny ľudí majú nižšiu mzdu ako priemernú, takže teoreticky by vstupovať nemali. No sú medzi nimi aj mladí, na štarte profesijného života, keď aj väčšina z nás starších mala nízky príjem. Nemôžu sa však zase ani automaticky spoľahnúť na to, že príjem im s vekom bude rásť.
Tým s nízkou kvalifikáciou sa sotva výrazne zvýši, preto by som im vstup neodporúčal. Naopak, vysokoškolské vzdelanie ten predpoklad dáva. Urobiť v tomto smere naozaj informované rozhodnutie znamená zohľadniť kombináciu veku, príjmu a typu zamestnania. Nemá tiež zmysel, aby v II. pilieri zostal niekto, kto päť rokov nepracuje.
Práve na to upozorňuje minister práce Ján Richter. Že v II. pilieri sú tisíce účtov, na ktorých nepribúda ani euro. Ak si DSS za ich vedenie berú poplatky, nemôžu sa sporitelia dostať do mínusu?
Poplatky sa účtujú podľa výšky odvedených súm. Kto neodvedie nič, neplatí ani poplatok.
A aká je vlastne rola DSS? Pravdaže, majú spravovať uložené peniaze a investovať ich podľa pokynov sporiteľov. Nie sú však zbytočným medzičlánkom medzi sporiteľom a poisťovňou, ktorá mu dôchodok bude vyplácať? Nestačilo, aby si sporitelia vytvorili účty špeciálneho určenia priamo vo svojich bankách, s ktorými by sa potom narábalo podobne, podľa prísne nastavených pravidiel?
V niektorých krajinách to tak aj majú. Opäť napríklad v Británii, kde bežné komerčné banky ponúkajú finančné produkty na penzijné sporenie, ktoré sú daňovo ošetrené. U nás sa zvolila iná cesta, že tieto peniaze budú spravovať špecifické inštitúcie, s primeranou výškou kapitálu, bezpečné voči bankrotu a defraudácii. DSS síce nie sú konečnými vyplácačmi dôchodkov, väčšinou sú však dcérami matiek, ktorým patria aj poisťovne.
V krajinách V4, ktoré prešli podobným vývojom ako Slovensko, sa však II. pilier nijako neudomácnil. V Českej republike vznikol len nedávno – a už aj zaniká. V Maďarsku aj Poľsku sa znárodňoval. Boli kroky tamojších vlád rozumné?
Treba pripomenúť, že v Česku od roku 1995 na podobných princípoch, teda dôchodkové sporenie s istým daňovým bonusom, funguje tretí pilier. V ktorom sú, na rozdiel od nás, zapojené tri štvrtiny pracujúcej populácie. Čo sa týka Maďarska, rozumiem tomu, čo urobil Viktor Orbán. Mohol si vybrať medzi okamžitým štátnym bankrotom, alebo prežitím za cenu znárodnenia peňazí z II. piliera. Občanom síce sľúbil, že o 30 rokov im tamojšia sociálna poisťovňa tie úspory vyplatí, no kto ho asi vtedy skontroluje…
To, čo urobili pravičiari v Poľsku, ma však, naopak, veľmi prekvapilo. Hoci podiel poľského štátneho dlhu k HDP bol oproti iným krajinám relatívne nízky, radšej, než by ďalej pokračovali v šetriacich opatreniach, jednoducho si ho zlepšili znárodnením polovice II. piliera. Podľa mňa sa správali nezodpovedne. Aj toto je príklad, že nie je vždy vhodné stavať nejaké dlhové limity, pretože môžu politikov motivovať k nezodpovednosti.
Ako si možno vyložiť vetu, ktorú premiér Robert Fico vyslovil, keď tento týždeň ohlásil ďalšie otvorenie sporiaceho piliera: „Chceme, aby ľudia vedeli, že my nenesieme zodpovednosť, pokiaľ sa človek, ktorý nespĺňa podmienky na dobrý dôchodok, rozhodne zostať v II. pilieri.“
Ťažko presne povedať, čo ňou Fico myslel. Súhlasím, že treba preveriť, či si poisťovne v ponukách dôchodkov neuplatňujú privysoké marže. Určite však platí, že kto odvádza málo alebo nič, nespĺňa ani „podmienky na dobrý dôchodok“ z I. piliera.
A čo sa týka II. piliera ako celku, tak aj táto vláda rovnako ako tie budúce zaň vždy budú niesť zodpovednosť. Aj II. pilier patrí do systému základného dôchodkového poistenia, občania si doň ukladajú časť povinných, nie dobrovoľných odvodov, takže musí byť regulovaný zákonmi, musí byť voči sporiteľom férový a kvalitne dozorovaný Národnou bankou Slovenska. Za to všetko sa vláda zodpovednosti nezbaví.
Zodpovednosť za to, že II. pilier dosiaľ vygeneroval len nízke dôchodky, však kaníkovci hádžu na ficovcov a naopak. Kde je pravda?
Je prirodzené, že v tejto situácii obe strany argumentujú, že na vine je tá druhá. Premiér Fico či minister Richter tvrdia, že milión ľudí v tom systéme nemá čo robiť, no zatiaľ to nepodložili žiadnymi relevantnými číslami. Rovnako však ani zakladateľ II. piliera Kaník hodnoverne nedokázal svoje tvrdenia, že pre zásahy Ficových vlád z neho ľudia dostanú o 60 percent nižšie dôchodky.
Pritom to, čo sa stalo, je v zásade veľmi jednoduché. Prišiel šok z demografickej reality, ktorý Slováci zakúsili vôbec prvý raz. Súkromná poisťovňa nám totiž dá len takú penziu, akú si z odvedených peňazí môže dovoliť, veď ju predsa nikto nedotuje. Štát každoročne pomáha dorovnávať vyplatené dôchodky obrovskou sumou, môže si preto dovoliť štedrosť. Všetko však len do času.