Na 45. prestížnom Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose vyjadrili viacerí poprední ekonómovia a politici obavy z blížiacich sa predčasných parlamentných volieb v Grécku a z nedostatočných štrukturálnych reforiem v Európe.
Predseda švajčiarskej banky USB, predtým šéf Bundesbanky a člen rady guvernérov Európskej centrálnej banky Axel Weber vo štvrtok v Davose vyhlásil, že eurozóna stále nemá to najhoršie za sebou a hrozí jej ďalšia dlhová kríza sprevádzaná dlhým obdobím pomalého hospodárskeho rastu a takisto veľkej nezamestnanosti.
„Kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky zo strany Európskej centrálnej banky je len zlomok z toho, čo je potrebné vykonať. Visí nad nami otázka životaschopnosti projektu eura,“ povedal Weber. „Európa je v ohrození. Stále mám veľké obavy. Trhy sa zlepšili, ale ekonomická sila krajín sa nezlepšila. Európe chýbajú štrukturálne reformy, na ktoré môže doplatiť,“ doplnil Weber.
Dodal, že Európska centrálna banka môže byť iba súčasťou riešenia súčasných problémov, nie jediným východiskom.
„Včerajším (štvrtkovým) krokom sme len dali väčšiu motiváciu vládam robiť menej, menej reformovať. Skutočným problémom eurozóny sú nedostatočné reformy, ktoré nemožno odkladať. Potom sa musíme spýtať sami seba, či je najlepší recept donekonečna riešiť problémy zásahmi centrálnej banky,“ tvrdí Weber.
Fínsky premiér Alexander Stubb vo štvrtok v Davose potvrdil, že počíta aj so scenárom, že Grécko môže časom eurozónu opustiť. Vyjednávanie o zmenách podmienok pre Grécko v súvislosti so splatením ich dlhu voči veriteľom odmieta. Zopakoval tak len nekompromisný postoj Fínska, ktorý presadzuje.
„Grécko nemôže upustiť od plnenia podmienok záchranného programu a zostať ďalej členom eurozóny. Írsko plnilo podmienky, je späť na trhoch. Portugalsko plnilo podmienky, je späť na trhoch. Aj Grécko sa o to musí snažiť,“ hovorí Stubb.
Odchod Grécka z eurozóny by členské krajiny pocítili. Malo by to negatívny dosah na podnikateľskú a spotrebiteľskú dôveru v krajinách eurozóny, podobne ako napríklad kríza Západu vo vzťahoch s Ruskom kvôli konfliktu na Ukrajine. Podľa posledných vyjadrení sa však Nemecko, ako najväčšia európska ekonomika, bude snažiť eurozónu udržať pohromade so všetkými členmi, teda aj s Gréckom.
Svoju rétoriku voči odchodu Grécka z eurozóny navyše zmiernila aj samotná Syriza. Výhra ľavicovej Syrizy v Grécku však môže posilniť podobné hnutia v ďalších krajinách eurozóny. Napríklad stranu Podemos v Španielsku alebo hnutie Päť hviezd v Taliansku.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v Davose zdôraznila, že trvá na zotrvaní Grécka v eurozóne. Pripomenula, že krajiny nemôžu zabúdať na solidaritu. „Máme veľké predpoklady na to, aby eurozóna a únia ako celok vyšla z krízy silnejšia ako kedykoľvek predtým. V Taliansku, vo Francúzsku, ale aj v prípade Grécka vidíme zlepšenie a pokroky v reformách, ktoré sa doteraz vykonali,“ neskrývala Merkelová optimizmus.
Grécko aktuálne čerpá 240 miliárd eur na vymanenie sa z dlhovej krízy z dvoch medzinárodných záchranných programov. Slovensko na pomoc Grécku vo forme garancií prispieva zhruba jedným percentom z celkovej sumy. Grécko dostalo fi nančnú pomoc od EÚ, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu ešte v roku 2010. Výmenou za úverovú pomoc však musela vláda v Aténach zaviesť masívne výdavkové škrty, znížiť dôchodky a mzdy a opakovane zvýšiť niektoré dane. To prehĺbilo hospodársku recesiu, zvýšilo nezamestnanosť, zhoršilo životnú úroveň Grékov a čoraz viac podporuje radikálne strany v krajine.