Vplyvní a bohatí rozhodujú v Davose o zvyšku sveta

„Kto niečo v globálnej politike a ekonomike znamená, nesmie počas týchto pár januárových dní v Davose chýbať,“ traduje sa o tejto udalosti už roky.

, 21.01.2015 09:00
Davos, Švajčiarsko, ekonomika Foto: ,
Prísne bezpečnostné opatrenia sprevádzajú 45. Svetové ekonomické fórum, ktoré sa začína v stredu 21. 1. 2015 vo švajčiarskom Davose. Jednou z hlavných tém podujatia je príjmová nerovnosť vo svete. Vplyvní a bohatí budú hovoriť a ponúkať riešenia, ako odstrániť súčasný trend, keď bohatí bohatnú a chudobní majú čoraz menej.
debata (10)

Politická a ekonomická svetová topelita v stredu spoločne otvára v poradí 45. Svetové ekonomické fórum vo švajčiarskom Davose. Kritici však zároveň dodávajú, že na úpätí zasnežených švajčiarskych Álp sa tradične schádza časť z jedného percenta celkovej svetovej populácie, ktorá na svojich kontách drží takmer väčšie bohatstvo ako zvyšok sveta.

Paradoxne, práve na tomto fóre bude jednou z hlavných tém príjmová nerovnosť vo svete. Vplyvní a bohatí budú hovoriť a ponúkať riešenia, ako odstrániť súčasný trend, keď bohatí bohatnú a chudobní majú stále čoraz menej.

Na svetovej spoločenskej udalosti roka sa schádza 2 500 účastníkov zo 140 krajín sveta. Účasť potvrdilo 300 popredných politikov, 1 500 biznismenov a podnikateľov z približne 1 000 firiem, ale i celebrity.

Slovensko na fóre nebude mať podľa zoznamu hostí z politickej špičky žiadne zastúpenie. Počas štyroch dní ich čaká viac ako 280 zasadaní a workshopov, polovica z nich bude dostupná aj pre verejnosť prostredníctvom live vysielaní cez internet.

Ešte pred samotným začiatkom fóra pritom každoročne britská mimovládna organizácia Oxfam zverejňuje štúdiu o príjmových nerovnostiach vo svete. Podľa najnovších údajov podiel svetového majetku v rukách jedného percenta najbohatších sa zo 44 percent v roku 2009 zvýšil na 48 percent v roku 2014, a v roku 2016 prekročí 50 percent (viac v článku Polovicu majetku na Zemi ovládne 1 % najbohatších).

V prepočte to znamená, že celkový majetok vo svete, odhadovaný podľa banky Credit Suisse na 263,2 bilióna dolárov (263 200 miliárd dolárov) by pripadal spolovice na 70 miliónov topboháčov a druhú polovicu by si delilo zvyšných 99 percent ľudí, teda vyše sedem miliárd ľudí sveta.

V Davose politická a ekonomická elita

Šéfka Oxfamu Winnie Byanyima už začiatkom týždňa varovala, že prudký nárast majetkovej nerovnosti brzdí boj proti globálnej chudobe v čase, keď priemerne jeden z deviatich ľudí na svete nemá dostatok jedla a vyše jednej miliardy ľudí stále žije z menej než 1,25 dolára, čo je v prepočte 1,08 eura, na deň. Oxfam vyzýva krajiny, aby prijali plán boja proti nerovnostiam, a to napríklad bojom proti daňovým únikom, presadzovaním bezplatných verejných služieb, väčším zdanením kapitálu, zavedením minimálnej mzdy či zavádzaním sociálnej ochrany pre najchudobnejších ľu­dí.

„Svetové ekonomické fórum slúži ako platforma pre medzinárodnú spoluprácu verejného a súkromného sektora. Táto spolupráca prispieva k riešeniu problémov, ktorým aktuálne čelíme. Jedným z nich je aj príjmová nerovnosť vo svete, ale takisto napríklad aj riešenie klimatických zmien. Tento rok je výnimočný v tom, že od debát očakávame renesanciu v rámci globálnej dôvery,“ povedal pred začiatkom tohtoročného fóra Klaus Schwab, zakladateľ Svetového ekonomického fóra v Davose.

Hostia budú diskutovať aj o budúcej podobe demokracie a klesajúcich cenách ropy. Do Davosu pricestuje napríklad turecký premiér Ahmet Davuto_qlu, ukrajinský prezident Petro Porošenko, francúzsky prezident François Hollande, nemecká kancelárka Angela Merkelová, čínsky premiér Li Keqiang, minister zahraničných vecí USA John Kerry, pakistanský premiér Naváz Šaríf , taliansky premiér Matteo Renzi, švajčiarska prezidentka Simonetta Sommaruga či Bill Gates, najbohatší muž planéty.

Príjmové rozdiely sú časovaná bomba

Už na vlaňajšom fóre v Davose svetoví experti upozorňovali, že nie sú vylúčené nečakané problémy spôsobené kombináciou prehlbujúcich sa sociálnych rozdielov a súčasne absenciou riešení klimatických zmien. K takýmto kombináciám patrí napríklad situácia, keď klimatické zmeny zvýšia záťaž pre ekonomiku a následne oslabujúca sa ekonomika skomplikuje boj proti globálnemu otepľovaniu.

Roztvárajúce sa nožnice medzi chudobnými a bohatými sú zase faktorom, ktorý ohrozuje nielen hospodársky rast Európy, ale aj jej konkurencieschop­nosť.

Americký ekonóm a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu a bývalý hlavný ekonóm Svetovej banky Joseph Stiglitz, ktorého cituje stránka Svetového ekonomického fóra, opisuje príklad z USA, kde aktuálne jedno percento americkej populácie s najvyššími príjmami zarobí za jeden týždeň viac ako najchudobnejších 20 percent za celý rok. Spojené štáty tak sú rozdelenou spoločnosťou, ktorá vytvorila „obdivuhodný ekonomický stroj, ktorého prínosy idú väčšinou smerom k tým najbohatším,“ píše Stiglitz vo svojej poslednej knihe Cena za nerovnosť.

Nie všetci boháči sú úžerníci a podvodníci

„Nie je nič zlé na tom, že niekto vynájde tranzistor alebo niečo iné, čo prospieva všetkým, a prinesie mu to veľké príjmy. Tie peniaze si zaslúži. Mnohí vo finančnom sektore zbohatli na základe ekonomickej manipulácie, podvodom a predátorskými pôžičkami. Predávali drahé hypotéky a ich detaily schovávali miniatúrnym písmom,“ píše ekonóm na margo zbohatnutia bankárov vo svete.

Otváranie nožníc v príjmoch využívajú čoraz častejšie extrémisti a s ich popularitou rastú aj bezpečnostné riziká v podobe vnútroštátnych či medzinárodných konfliktov. Medzi ďalšie riziká tejto doby však patria podľa expertov rastúca odolnosť baktérií voči antibiotikám, ako aj takzvaný „digitálny požiar“, pod ktorým sa chápu kontroverzné informácie rozširované po internete.

Experti okrem toho poukazujú na fakt, že čoraz viac ľudí žije v oblastiach so zvýšeným rizikom prírodných katastrof, ako sú napríklad pobrežné oblasti. Tým sa v dôsledku otepľovania planéty zvyšujú ekonomické náklady spôsobené búrkami a záplavami.

Na fóre sa budú spomínať aj energie. Náklady na energie v Európe sú dvojnásobne vyššie ako v USA, ktoré sa môžu tešiť z rozmachu ťažby lacnejšieho bridlicového plynu.

Do Davosu priletí 1 700 lietadiel

Hostí fóra bude tento rok strážiť približne päťtisíc vojakov, policajtov a členov ochranky. Švajčiari sa obávajú o bezpečnosť najmä po nedávnych parížskych útokoch, ako aj pre ďalšie prebiehajúce útoky vo svete. Počas štyroch dní by malo do Švajčiarska priletieť zhruba 1 700 súkromných lietadiel s účastníkmi fóra. Očakávané sú aj možné protesty ľudí v súvislosti so štúdiou Oxfamu, ktorá upozornila na veľké príjmové rozdiely vo svete.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #bohatstvo #Davos
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy