V dôsledku situácie však pravdepodobne dôjde k historicky štvrtému otvoreniu druhého piliera. Otvorenie systému by umožnilo z neho vystúpiť ľuďom, ktorí boli podvedení. V roku 2005 im totiž boli sľubované švajčiarske dôchodky, a teraz sa ukázalo, že kto sa spoľahol na druhý pilier, dostane nižšiu penziu ako občan, ktorý do druhého piliera nevstúpil.
Prečítajte si komentár Martina Kováčika Čo s druhým pilierom.
Kombinovaná penzia z prvého a druhého piliera vychádza pri priemernom plate po desiatich rokoch sporenia na 397 eur mesačne a dôchodok zo Sociálnej poisťovne na 419 eur. Opatrenia chce vláda pripraviť do dvoch týždňov. Dovtedy majú sporitelia v druhom pilieri s dôchodkovým vekom počkať s prípadnou žiadosťou o penziu.
„Stále sme tvrdili, že druhý pilier je nevýhodný pre ľudí, ktorí majú vyšší vek alebo nižšie príjmy. Toto všetko sa dnes absolútne potvrdilo. Našou úlohou už teraz nie je nič iné, ako prijať kategorické riešenia,“ povedal v piatok premiér Robert Fico.
Otvorenie druhého piliera môže pomôcť v prípade, ak štát umožní odchod len podvedeným ľuďom aktuálne odchádzajúcim do penzie. V prípade otvorenia celého systému sa totiž riskuje odchod nadpriemerne zarábajúcich mladých ľudí, ktorí ako jedni z mála majú šancu naozaj zarobiť na vyplácaní súkromných penzií. Tiež väčší odliv ľudí z druhého piliera by znamenal, že systém by pri starnutí obyvateľstva pomáhal menej.
Na druhej strane ani nadpriemerne zarábajúcim ľuďom nikto negarantuje, že zarobia na vstupe do druhého piliera, keďže v trhovej ekonomike vždy existuje aj možnosť krachu súkromných poisťovní. Druhý pilier si totiž na rozdiel od priebežného systému nedokáže poradiť s dlhodobo vysokou infláciou.
Podľa analytikov ministerstva financií si poisťovne účtujú až 30–percentné marže z vyplácania súkromných penzií. Zákonnú reguláciu vysokých ziskov poisťovní plánuje štát predstaviť v najbližších dvoch týždňoch. Poisťovne argumentujú tým, že ľudia sa budú v budúcnosti dožívať viac, ako počíta štát. Ak budú mať pravdu, môže to v budúcnosti opäť spôsobiť nedostatok peňazí na vyplácanie súkromných dôchodkov, v prípade ak im štát zákonom určí minimálnu výšku dôchodkov.
Navyše poisťovne ako súkromné firmy sa môžu rozhodnúť neakceptovať takéto riziko, následne prestanú predávať súkromné penzie, čo by prakticky znamenalo koniec súkromných dôchodkov. Poisťovne momentálne zvažujú, či budú akceptovať vládou stanovené minimálne penzie.
„Štát by musel presne definovať podmienky pre výplatu takéhoto minimálneho dôchodku, napríklad čo so sporiteľmi, ktorých dôchodkový účet nepostačuje na výplatu minimálneho súkromného dôchodku. Z našej strany by určite muselo dôjsť k vyhodnoteniu vplyvu takejto zmeny oproti súčasnému stavu a na základe toho k rozhodnutiu o ďalšom postupe,“ povedal Artur Šturmankin, hovorca Allianz – Slovenskej poisťovne.
Riešením je čiastočné otvorenie piliera
Možnosť otvorenia piliera naznačil v piatok minister práce Ján Richter. „Vstup do druhého piliera je nevýhodný pre 1,2 milióna sporiteľov. Len približne tristotisíc ľudí má šancu zarobiť na vstupe do druhého piliera,“ uviedol Richter.
Analytici ministerstva ešte pred rokom vypočítali, že do druhého piliera sa oplatí vstúpiť ľuďom, ktorí posledných desať rokov zarábali viac ako 1,6 násobok priemernej mzdy, čo je plat niečo nad 1 280 eur v hrubom. Takíto ľudia mali na vstupe do druhého piliera každý mesiac zarobiť symbolické jedno euro oproti čisto štátnej penzii.
Realita je však úplne iná, keďže na nízkych súkromných dôchodkoch momentálne strácajú všetci. Teda aj ľudia, ktorí každý mesiac zarábajú 3–násobok minimálnej mzdy, čo je hrubý plat viac ako 2 400 eur za mesiac. Zamestnanec s takýmto platom si v druhom pilieri našetril za uplynulých 10 rokov 22 080 eur, za čo si od súkromnej poisťovne môže kúpiť mesačný dôchodok vo výške 63 eur. Ďalších 944 eur každý mesiac dostane od štátnej Sociálnej poisťovne. Kombinovaná penzia z prvého a druhého piliera tak bude 1 007 eur. Ak by sa v starobe spoliehal len na štát, dnes by dostal penziu 1 057 eur. Nadpriemerne zarábajúci človek tak na vstupe do druhého piliera ročne prerobí 600 eur. Túto stratu mu môže čiastočne kompenzovať prípadný zisk, ktorý sa podarí poisťovniam dosiahnuť z investovania peňazí a jeho konkrétna výška závisí od šikovnosti manažérov.
Generali vo výpočtoch pre denník Pravda však v tomto prípade ponúkla ročne o 600 eur nižšiu penziu ako štátna Sociálna poisťovňa. Denník Pravda už koncom roka 2013 upozorňoval na potrebu otvorenia druhého piliera pre ľudí odchádzajúcich do penzie v roku 2015. Štát by tým vyšiel v ústrety 3–tisíc podvedeným ľuďom, ktorí v tomto roku začnú poberať nižšiu kombinovanú penziu z druhého piliera a zo štátnej poisťovne. Aj optimistické predpovede totiž už v roku 2013 ukazovali, že ľudia budú minimálne prvých päť rokov poberať nižšiu kombinovanú penziu v porovnaní s tým, keby sa spoľahli len na štát, pesimistické hlasy označovali ako bod zlomu až rok 2030.
Okolité krajiny sa II. piliera vzdali
Ministerstvo práce vtedy reagovalo na otázku týkajúcu sa ďalšieho otvorenia druhého piliera odmietavo. Rezort si vtedy uvedomoval, že pri plnom otvorení druhého piliera by bol v hre osud celého systému.
„Prípadné otvorenie druhého piliera by so sebou prinieslo morálny hazard. V praxi by znamenalo socializáciu strát a privatizovanie zisku,“ uviedlo v decembri 2013 ministerstvo práce. „Štátna kasa nie je nejaká virtuálna pokladnička, do ktorej prispieva Mikuláš, ale jej obsah tvoria príspevky veľkej väčšiny z nás,“ dodalo ministerstvo.
Druhý pilier sa, naopak, neujal v Česku, kde sa vláda spoľahla na to, že každý občan si môže šetriť na penziu rôznou formou. Podporili tiež tretí pilier. Pred pár rokmi druhý pilier zrušil maďarský premiér Viktor Orbán a k podobnému kroku pristúpili aj v susednom Poľsku.
Peniaze ušetrené v druhom pilieri majú štátnej pokladnici v budúcnosti pomôcť vyriešiť takzvaný demografi cký problém. Dnes totiž na jedného dôchodcu platí odvody 1,6 zamestnanca. Už v roku 2030 má byť tento pomer jedna k jednej. No a v kritickom roku 2060 bude podľa prepočtov Vladimíra Baláža zo Slovenskej akadémie vied už len 0,74 zamestnanca platiť odvody na jedného dôchodcu. Bez vlastných úspor si tak dnešní pracujúci neudržia životnú úroveň súčasných penzistov, keďže štát nemusí mať dosť príjmov, aby financoval pribúdajúce penzie.
Na druhej strane dôchodky sa dajú udržať aj zvýšením prisťahovalectva alebo daní. Nesplneným sľubom pri druhom pilieri je aj to, že ľudia si pri odchode do penzie môžu v hotovosti vybrať len malú časť úspor. Národná banka Slovenska upozornila, že umožnenie väčších výberov si systém nemôže dovoliť.