Takto chce krajina kompenzovať výpadky v príjmoch spôsobené poklesom cien ropy o polovicu a následne prepadom rubľa. Ruský prezident Vladimír Putin si začína uvedomovať, že sa na príjmy z ropy už nebude môcť v najbližších niekoľkých rokoch spoliehať.
Ruský minister financií Anton Siluanov najnovšie vyhlásil, že ruský rozpočet by v tomto roku mohol prísť asi o tri bilióny rubľov, v prepočte približne 38 miliárd eur, ak bude priemerná cena ropy 50 dolárov za barel. Aktuálne sa cena ropy pohybuje na úrovni 48 dolárov za barel a podľa analytikov by sa na tejto úrovni mala udržať rok až dva.
V Rusku chýbajú reformy
Rusov teraz čakajú podľa ekonómov tvrdé škrty, ktoré ešte viac znížia životnú úroveň ľudí, pričom by sa v krajine mohla prehĺbiť chudoba.
„Súčasné výpadky v príjmoch štátu ľudia pocítia, a to veľmi tvrdo,“ povedal pre Pravdu investičný analytik Jaroslav Brzoň zo spoločnosti Best Buy Investments. Krajine hrozí prehlbovanie nezamestnanosti a vysoká inflácia, neschopnosť vyplácať dôchodky a znižovanie miezd.
Siluanov tento týždeň vyzval na zníženie všetkých rozpočtových výdavkov o desať percent. Výnimkou majú byť len vojenské výdavky, ktoré sú pre Putina prioritou. Ekónomovia tvrdia, že pôjde len o plošné škrty, keďže v krajine sa za súčasných podmienok budú robiť štrukturálne reformy príliš ťažko.
Svetoví ekonómovia upozorňujú na skutočnosť, že ruská ekonomika stále výrazne podlieha štátu a podnikateľským elitám napojeným na vládnu vrstvu. Veľa firiem a inštitúcií priamo závisí od štátnych dotácií.
„Reformy sú nutné. Otázkou je, či si ich vie pripustiť aj vládnuca vrstva, ktorej ide v prvom rade o udržanie absolútnej moci. Rusko je niekde na polceste medzi centrálne plánovanou ekonomikou a čistou trhovou ekonomikou. V 90. rokoch si Rusko prešlo kapitalistickým anarchizmom, čo tiež nebolo pre tento štát úplne ideálne. Dnešná vládnuca vrstva má korene v bývalej KGB, ktorej je bližšie centrálne riadenie z Moskvy a podpora spriaznenej finančnej oligarchie, ako podpora malého a stredného podnikania na slobodnej báze,“ myslí si Brzoň.
Putin na popularite zatiaľ nestráca
Podľa najnovšieho prieskumu sociologickej spoločnosti Levada Center, ktorá je jednou z mála ruských mimovládnych organizácií, je Putinova popularita v Rusku naďalej mimoriadne vysoká. Aktuálne je opäť nad 80 percent.
Tom Parfitt, moskovský korešpondent britského denníka The Daily Telegraph, nedávno napísal, že popularita ruského prezidenta kulminuje vždy vo chvíli, keď urobí nejaké razantné rozhodnutie. Po víťazstve Ruska v päťdňovej vojne proti Gruzínsku pred šiestimi rokmi dosiahla Putinova popularita rekordných 88 percent. Aj keď bol vtedy prezidentom Ruska Dmitrij Medvedev, Putin bol všeobecne vnímaný ako ten, ktorý má v krajine skutočnú moc. Koncom roka 2013 dôverovalo Putinovi 61 percent Rusov. Čísla však opäť začali stúpať v súvislosti s vlasteneckým prístupom k olympijským hrám v Soči a potom v súvislosti s anexiou Krymu a podporou proruských separatistov vo východnej časti Ukrajiny sa opäť dostali nad 80 percent.
Tretím dôvodom Putinovej vysokej popularity je, že permanentne „identifikuje seba s Ruskom“, tvrdí Parfitt. Štvrtým dôvodom je podľa Parfitta to, že väčšina Rusov nevidí voči Putinovi žiadnu alternatívu. Odkedy sa totiž Putin dostal k moci, rôznymi prostriedkami neutralizoval svojich oponentov.
Parfitt však pochybuje, že takéto prieskumy možno brať ako relevantný obraz o verejnej mienke. Keď majú ľudia odpovedať na telefonický prieskum s vedomím, že môžu byť odpočúvaní, alebo na prieskum, kde sa majú vyjadriť priamo zoči–voči inej osobe, majú strach a tento strach môže skresliť realitu. Práve strach ľudí verejne sa kriticky vyjadrovať o pomeroch v krajine je ďalším dôvodom vysokých čísiel v prospech Putina.
Ropa už Rusov nezachráni
Lacná ropa, ktorá zráža Rusov na kolená, je v súčasnosti silnejšou zbraňou ako ekonomické sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine. Zbraň v podobe nízkych cien ropy drží v rukách Saudská Arábia. Tá má významné postavenie v OPEC–u, teda v Organizácii krajín vyvážajúcich ropu. Krajina nechce znižovať ťažbu ropy aj napriek jej prebytku na trhu. Saudskoarabský minister ropného priemyslu Alí Nuajmí ešte koncom minulého roka povedal, že OPEC nezníži svoju ťažbu ani v prípade, že sa ceny ropy prepadnú na 20 dolárov za barel, pokiaľ nepresadí svoj záujem. Tým je zvýšenie podielu krajiny na svetovom trhu s ropou, previazané posilnením geopolitickej pozície a korunované vstupom Saudskej Arábie do spolku najsilnejších ekonomík sveta G20.
Krajina podľa Deutsche Bank vydrží dva až tri roky predávať ropu aj pri súčasnej nižšej cene, pretože sa môže oprieť o svojich 745 miliárd dolárov rezerv. Také nízke ceny ropy si môže Saudská Arábia dovoliť aj preto, že má vôbec najlacnejšiu ťažbu ropy zo všetkých producentov. Podľa banky sa však Saudom oplatí predávať barel za 99 dolárov a viac, Rusku a Ománu od 100 dolárov, od 126 dolárov a vyššie Nigérii, Venezuela potrebuje cenu ropy nad 162 dolárov za barel.
Rubeľ sa dostáva pod mimoriadne silný tlak. „Úroky z dlhov v cudzej mene sa zdvojnásobili a zatiaľ čo vývozcovia surovín dostávajú zaplatené v dolároch, developeri a domáce spoločnosti musia platiť v rubľoch,“ uvádza v závere článku britský denník a dodáva, že táto situácia „najviac postihuje malé spoločnosti“.
Svetová banka v stredu predpovedala, že hrubý domáci produkt Ruska tento rok klesne o 2,9 percenta po minuloročnom raste o 0,7 percenta. Výrazne tak zhoršila svoju decembrovú prognózu, ktorá na tento rok počítala s poklesom o 0,7 percenta.