Ukrajinská ekonomika sa potýka s negatívnymi dôsledkami povstania proruských separatistov na východe krajiny a marcovej anexie ukrajinského polostrova Krym Ruskom. Centrálna banka je preto nútená podporovať domácu menu intervenciami na devízovom trhu. Navyše sa tiež podieľa na platenie dodávok zemného plynu.
Už v novembri sa ukrajinské devízové rezervy prvýkrát za takmer desať rokov prepadli pod hranicu desať miliárd dolárov, respektíve na 9,966 miliardy USD. V decembri klesli takmer o štvrtinu pre splácanie dlhu za predchádzajúce dodávky plynu a predplatnému za nové dodávky.
Rusko v polovici júna zastavilo dodávky plynu na Ukrajinu pre spory týkajúce sa ceny a nezaplatené účty. Koncom októbra sa krajiny dohodli na podmienkach dočasného obnovenia dodávok, Ukrajina však musí za plyn platiť vopred.
Kyjev sa teraz musí spoliehať na finančnú pomoc zo zahraničia. Európska komisia minulý týždeň sľúbila Ukrajine ďalšiu pôžičku vo výške 1,8 miliardy eur. Ukrajina však peniaze dostane iba v prípade, že bude plniť podmienky programu medzinárodnej pomoci a pokračovať v dohodnutých reformách. V rámci predchádzajúcich dvoch programov Kyjev dostal od EÚ sľúbených viac ako 1,6 miliardy eur, z tejto sumy doteraz dostal zhruba 1,36 miliardy eur.
Medzinárodný menový fond (MMF) vlani v apríli schválil dvojročný program hospodárskej pomoci Ukrajine v celkovej hodnote 17 miliárd dolárov. Začiatkom septembra fond upozornil, že Ukrajina by mohla potrebovať dodatočnú pomoc v objeme až 19 miliárd dolárov, ak bude konflikt na východe krajiny pokračovať aj v tomto roku.