Pritom sa nedá vylúčiť, že pokles bude pokračovať ďalej. Veľa závisí od udalostí vo štvrtom januárovom týždni. Európska centrálna banka vtedy rozhodne, či začne do ekonomiky tlačiť nové peniaze a tým aj znižovať hodnotu eura, a v tom istom týždni grécki voliči v predčasných voľbách rozhodnú o ďalšom smerovaní svojej krajiny.
V prípade víťazstva populistickej strany Syriza sa nedá vylúčiť ani návrat Grécka k drachme, čo by výrazne oslabilo dôveru investorov v euro.
Začiatkom tohto týždňa sa jednotná európska mena po prvýkrát viac než po štyroch rokoch prepadla oproti americkému doláru pod psychologicky dôležitú hranicu 1,20 dolára za jedno euro. Neskôr si euro nedokázalo udržať ani túto pozíciu a zostúpilo až na deväťročné minimum. Už vlani sa pritom európska mena oslabila oproti doláru o celých dvanásť percent.
„Trhy už pre tento rok s ďalším poklesom eura počítali, a keď teraz rastú obavy o Grécko, posilňuje to trend k ďalšiemu poklesu eura,“ povedal agentúre Reuters Joe Manimbo, analytik finančnej spoločnosti Western Union Business Solutions.
Peniaze z helikoptéry
Veľkým problémom pre eurozónu je slabý ekonomický rast a stagnácia až pokles cien. Pre spotrebiteľov sa pokles cien, teda deflácia, môže na prvý pohľad zdať ako skvelá správa, no v konečnom dôsledku môže viesť až k ďalšej hospodárskej kríze. Háčik je v tom, že keď ľudia vidia, ako ceny klesajú, odkladajú nákupy drahších tovarov lebo veria, že ceny klesnú ešte viac. Tým klesá spotreba, firmy majú nižšie tržby, odkladajú investície a znižujú počet zamestnancov. S rastom nezamestnanosti majú ľudia menej peňazí, ešte menej míňajú a táto deflačná špirála nakoniec vyústi v ekonomický úpadok. Preto je cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) držať rast cien na úrovni okolo dvoch percent.
To sa ECB však už dlhší čas nedarí. V decembri ceny dokonca klesli o 0,1 percenta. Banka preto zvažuje nové opatrenia na zvýšenie ekonomickej aktivity a rast cien.
Šéf ECB Mario Draghi minulý týždeň pre denník Handelsblatt povedal, že riziko, že ECB nesplní svoju úlohu zaistiť menovú stabilitu, je teraz väčšie ako pred šiestimi mesiacmi. Podľa analytikov tak signalizoval, že ECB je pre obavy z deflácie pripravená na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky – teda tlačenie nových peňazí.
Ozývajú sa však hlasy, že ani tieto opatrenia nemusia stačiť a niektorí ekonómia začínajú nahlas hovoriť o akcii „peniaze z helikoptéry“. V podstate nejde o nič iné, ako ľuďom proste rozdať bankovky, aby začali viac míňať. Podľa odhadov by stačilo, keby každý daňový poplatník v eurozóne dostal na účet 500 až 3 000 eur.
„Päťsto by stačilo,“ povedal pre Spiegel John Muellbauer, ekonóm z Oxfordskej univerzity. „A bolo by to lacnejšie ako súčasné programy ECB na boj s defláciou,“ dodal.
Mnoho odborníkov je, samozrejme, zásadne proti tomuto experimentu. Podľa nich by to bol precedens, ľudia by si na peniaze z helikoptéry zvykli, čo by nakoniec ekonomiku výrazne poškodilo.
Grécky strašiak sa vracia
Kým USA sa z krízy dostali a Fed dokonca zvažuje zvýšiť úroky, čím podporuje silu dolára, hospodársky rozvrátené Grécko sa pripravuje na predčasné voľby v nedeľu 25. januára. Prieskumy ukazujú, že najviac hlasov by dostala strana Syriza, ktorá odmieta úsporné opatrenia a medzinárodný záchranný program. Najmä v Nemecku sa preto oživila diskusia o Grexite – vystúpení Grécka z európskej menovej únie.
Vzniknutá situácia ďalej podkopáva dôveru investorov v euro, z ktorého poklesu ťažia len firmy exportujúce na americké trhy. Vďaka slabšiemu euru je ich produkcia v USA lacnejšia. A dianie v Grécku im v tomto smere hrá do karát. Ak vyhrá ľavicová strana Syriza, zrejme čakajú Atény a medzinárodných veriteľov tvrdé rokovania. Ich stroskotanie môže viesť k tomu, že Grécko príde o euro.
„Grexit už nie je pociťovaný na trhoch ako hororový scenár, to však neznamená, že nepredstavuje riziká ohrozujúce eurozónu,“ varovali analytici spoločnosti Capital Economics.