Nemecké banky síce majú v Grécku približne 23,5 miliardy eur úverov, na väčšine z tohto objemu sa ale podieľa štátna rozvojová banka KfW. Uviedla to v pondelok agentúra Reuters, ktorá sa opiera o údaje nemeckej bankovej asociácie BdB.
KfW má u gréckeho štátu pohľadávky v úhrnnom objeme asi 15 miliárd eur. Naproti tomu Deutsche Bank, ktorá je najväčšou nemeckou bankou, mala u gréckych klientov ku koncu septembra úvery za 298 miliónov eur. Nemecká „dvojka“ Commerzbank má u gréckych bánk, firiem a štátu asi 400 miliónov eur.
Grécko čakajú 25. januára predčasné parlamentné voľby, ktorých favoritom je opozičná Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA). Tá sa stavia proti úsporným opatreniam, ktorými medzinárodní veritelia podmieňujú pokračovanie finančnej pomoci Grécku. To vyvoláva silnejúce špekulácie o odchode Grécka z eurozóny.
„Úverová angažovanosť nemeckých bánk v Grécku je nízka,“ povedal šéf BdB Thomas Kemmer. „Keby Grécko zasiahla platobná neschopnosť, priame dopady na nemecké banky by boli zvládnuteľné. Dokonca aj nákaza, ktorá by sprevádzala odchod Grécka z eurozóny, by sa dala prežiť lepšie ako pred dvoma či tromi rokmi,“ povedal.
Podľa štúdie americkej banky JP Morgan je ďalšou gréckou krízou v Európe najviac ohrozená francúzska banka Crédit Agricole. Tá mala na konci roka 2013 u gréckych klientov pohľadávky v objeme 3,5 miliardy eur. N
ajväčšia francúzska banka BNP Paribas mala pred rokom v Grécku úvery za zhruba 700 miliónov eur, zatiaľ čo Société Générale bola angažovaná sumou 300 miliónov eur.
Týždenník Der Spiegel cez víkend napísal, že Nemecko už nemieni za každú cenu brániť odchodu Grécka z eurozóny. Za radikálnou zmenou postoja spolkovej vlády podľa denníka stojí pokrok, ktorý eurozóna urobila od najhoršieho obdobia dlhovej krízy a vďaka ktorému by mal odchod Grécka iba obmedzené dopady na ostatné krajiny používajúce euro.
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať Európsku úniu a Medzinárodný menový fond (MMF) o finančnú pomoc. Dohodlo sa už na dvoch záchranných programoch v celkovej výške 240 miliárd eur.