Na prelomenie veta bola potrebná nadpolovičná väčšina zo všetkých 150 poslancov. Za novelu však opätovne hlasovalo len 75 z nich. Na schválenie novely teda chýbal jeden hlas.
Poslanec za Smer Anton Martvoň vysvetľoval nečakané fiasko dopravnou situáciou v meste. „Myslím si, že netreba hľadať za tým nič zvláštne. Niektorí naši poslanci pre zápchy a pre nejaké problémy, vyzerá to tak, že nestihli dobehnúť, čiže niekedy sa to skrátka stane, je to veľký klub,“ uviedol po hlasovaní Martvoň.
Podľa predsedníčky poslaneckého klubu Smer Jany Laššákovej zlyhanie, ktoré by sa nemalo opakovať. Ako povedala pre agentúru SITA, to, čo sa stalo pri vrátenom zákone, klub veľmi mrzí, pretože ešte sa Smeru niečo také nestalo. „Vedela som, že sú ospravedlnení piati poslanci a bola som presvedčená, že 76 poslancov na hlasovaní bude. Stalo sa, že Viera Tomanová išla do sály, ale spadla na schodoch. Juraj Blanár meškal tri sekundy, Jaroslav Baška prišiel trochu neskôr. Rozobrali sme to v klube, pretože dochvíľnosť musí byť,“ povedala Lašáková. Podľa nej musia byť poslanci v klube kolegiálni. „Musíme mať istotu, že minimálne 78 poslancov by na hlasovaní malo byť. Rozobrali sme si to. Meškajúci poslanci sa ospravedlnili. Máme ponaučenie. Stalo sa to prvýkrát,“ dodala.
Aj napriek tomu sa však vláda vo svojich plánoch zaviesť jednoeurovú s.r.o. nevzdáva. Novelu sa opätovne pokúsi rezort spravodlivosti predložiť na rokovanie parlamentu v budúcom roku. Zmeny v novele zatiaľ neplánuje. Predkladatelia návrhu tvrdia, že chcú zmenami tiež bojovať proti daňovým únikom.
„Cieľom novely Obchodného zákonníka bolo zvýšiť ochranu slušných podnikateľov, živnostníkov, veriteľov pred neplatičmi a tunelármi. Takisto sme chceli zjednodušiť začatie podnikania pre startupy. V týchto snahách, samozrejme, budeme pokračovať. Určite budeme mať záujem, aby táto zvýšená ochrana veriteľov bola schválená,“ povedala hovorkyňa rezortu spravodlivosti Alexandra Donevová.
Novela mala umožniť od budúceho roka na jednej strane založiť s.r.o. za jedno euro, no súčasne by obmedzila lacným eseročkám možnosť vyplácania zisku, zvýšila by minimálnu výšku rezervného fondu a limitovala by počet spoločníkov na päť. V súčasnosti zákon povoľuje mať v prípade eseročky s minimálnym päťtisícovým imaním aj 50 spolumajiteľov.
Lacné eseročky by pritom od budúceho roka museli uvádzať na všetkých obchodných dokumentoch, že boli založené za jedno euro. Povinnosť uvádzať základné imanie však mali mať všetky eseročky, ktorých výška základného imania nedosiahne 25-tisíc eur. Všetky takéto eseročky by tiež museli vytvárať rezervný fond vo výške aspoň 2,5 tisíca eur. V súčasnosti je minimálna hodnota rezervného fondu pre s.r.o. na úrovni 10 percent z hodnoty základného imania danej firmy. Napríklad pri eseročkách so základným imaním vo výške 5-tisíc eur to predstavuje 500 eur. V prípade lacných s.¤r.¤o. so základným imaním nižším ako 5-tisíc eur by bolo nevýhodou aj to, že si spoločníci môžu vyplácať len tri štvrtiny zo zisku.
Od budúceho roka však nevstúpi do platnosti ani zmena v rámci novely, ktorá mohla výraznejšie pomôcť v boji s daňovými únikmi. Zmena legislatívy mala zabrániť tomu, aby si spoločníci vo firme previedli peniaze na iné spoločnosti či rodinných príslušníkov a dlžníci tak zostali bez peňazí. Malo ísť o úpravu zákazu vrátenia vkladov spoločníkom, to znamená zavedenie osobného ručenia konateľov spoločnosti za nevýhodné transakcie uzatvorené medzi spoločníkmi a samotnou s.r.o. Podobne to funguje v Nemecku či Rakúsku. V praxi to malo vyzerať tak, že v prípade, že sa firma dostane do konkurzu, môže konkurzný správca v rámci vymáhania podlžnosti voči veriteľom siahnuť práve po majetku, ktorý firma prevedie na svojich príbuzných.
Opatrenie sa však malo týkať len s.r.o., čo podľa právnikov nie je dostatočným riešením. Svedčia o tom aj niektoré nedávne veľké konkurzné a reštrukturalizačné prípady týkajúce sa akciových spoločností. Rezort spravodlivosti podľa informácií Pravdy bude v novom návrhu presadzovať, aby sa zákon týkal aj akcioviek.