Do vlakov majú presadať ľudia aj z automobilov

Bezplatné cestovanie vlakmi pre študentov a dôchodcov, ktoré sa začalo 17. novembra, má byť súčasťou širšej koncepcie dopravy. Vláda počíta s tým, že časť ľudí presadne do ekologickejších vlakov nielen z autobusov, ale aj z osobných automobilov. Tým by sa mohli preriediť zápchy na cestách či zmierniť nároky na opravy ciest.

07.12.2014 20:30
debata (17)
zväčšiť
železnice, doprava

Kým autobusy začali nie ktorí cestujúci opúšťať hneď od prvého dňa bezplatných vlakov, presvedčiť vodičov automobilov bude podľa odborníkov ťažšie. Automobil pri pravidelnom dochádzaní v poslednom čase víťazí. Ceny áut za posledných desať rokov spadli o štvrtinu. Počas rovnakého obdobia v autobusoch a vo vlakoch ubudla asi tretina cestujúcich. Teraz chce štát presvedčiť ľudí, aby presadli z áut do vlakov.

Motivácia je zatiaľ finančná. Zároveň sa začínajú budovať záchytné parkoviská, z ktorých by sa dalo ďalej pokračovať vlakom. Napríklad ak pracujúci denne dochádza autom z Michaloviec do 25 kilometrov vzdialeného Humenného, minie mesačne za benzín 100 eur. Vlak by ho pri polovičnej zľave, ktorá začne platiť od januára, vyšiel na 25 eur za mesiac. Od roku 2016 vláda uvažuje, že pri dochádzaní za prácou vlakom sa nebude platiť vôbec.

Napriek tomu asi 1,5 milióna ľudí denne nasadá do auta, vyše 700–tisíc cestujúcich do prímestského autobusu a vlakom donedávna chodilo denne asi 125–tisíc cestujúcich.

Po zavedení vlakov zdarma pre študentov a dôchodcov sa však ukazuje, že denne vlakmi chodí asi o 25–tisíc cestujúcich viac, a to zrejme najmä na úkor autobusov. Ministerstvo dopravy v tejto súvislosti opäť poukázalo na to, že paralelné autobusy by sa mali preriediť. V opačnom prípade bude štát dotovať oboje.

Dotácia na cestovanie vlakmi aj s 12 miliónmi eur na bezplatné cestovanie má dosiahnuť takmer 220 miliónov eur a autobusy štát ročne dotuje zhruba 120 miliónmi eur.

Motiváciou pre vodičov áut má byť budovanie záchytných parkovísk pri železničných staniciach. Zatiaľ sa však stavajú pomaly. V okolí Bratislavy sa s nimi ráta v Pezinku a Senci ako súčasť projektu integrovanej dopravy, v pláne sú aj Malacky. Napríklad v Pezinku v blízkosti železnice by od júna budúceho roka mali začať budovať vyše 300 parkovacích miest, dokončia ich ešte v tom istom roku.

„V súčasnosti sa pripravujú záchytné parkoviská pre integrovaný dopravný systém Bratislavského samosprávneho kraja, a to v dopravných bodoch Zohor, Nové Košariská, Ivanka pri Dunaji a Pezinok,“ potvrdila Martina Pavliková, hovorkyňa Železníc SR.

Postavenie záchytných parkovísk nie je priamo v kompetencii rezortu dopravy, na starosti to majú priamo mestá a obce.

„Záchytných parkovísk je na Slovensku stále málo. Nesporných benefi tov koncepcie ,Park and ride` sú si však vedomí všetci súčasní predstavitelia a plánuje sa s ich výstavbou. Dôležité je však uvedomiť si to, že len skutočnosť, že umožníte vodičom odstaviť vozidlo na stanici a dáte im zľavu na vlak, ich nepresvedčí na výhody. Motivovať dlhodobých vodičov na verejnú dopravu nebude určite jednoduché,“ vraví Pavol Kajánek z Výskumného ústavu dopravného.

Súkromný český dopravca RegioJet, ktorý od štátu dostal do správy trať medzi hlavným mestom a Komárnom, postavil záchytné parkoviská v Kvetoslavove a Dunajskej Strede a aj takto presvedčil ľudí z áut naplniť vlaky, ktoré mali kedysi obsadenosť len menej ako 25 percent. Pavliková dodáva, že nie všade je možné postaviť záchytné parkovisko.

„Sú priestory, ktoré sú naším majetkom, tieto niekde majú možnosť na parkovanie, a sú priestory, kde nie sú voľné kapacity na parkovanie. Potom sú priestory pred železničnými stanicami, ktoré však nie sú naším majetkom,“ vysvetľuje.

Osobné vlaky a rýchliky, ktoré mali problém s plnou obsadenosťou, sa štátnemu dopravcovi darí zaplniť, odkedy majú študenti a penzisti možnosť cestovať zadarmo. Vlaky mali totiž doteraz svoju kapacitu naplnenú len v špičkách, vo zvyšných hodinách počas dňa boli spoje aj na tých najvyťaženejších tratiach obsadené v rozmedzí od 40 do 60 percent. Po niektorých regionálnych železničných tratiach premávali vlaky obsadené na 15 až 25 percent.

Záujem o bezplatnú prepravu je však značný. Počet lístkov denne vystavených pre dôchodcov a študentov sa hneď po prvom týždni od platnosti bezplatnej prepravy zdvojnásobil.

„Počas prvého týždňa bezplatnej prepravy sme vydali 316–tisíc bezplatných cestovných lístkov. Je to 43 percent z celkového množstva predaných lístkov, vrátane platiacich cestujúcich,“ povedala Jana Morháčová, hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko. Je zrejmé, že bezplatné vlaky už preriedili autobusy.

„Odmietaním rovnakých zliav v autobusovej doprave vláda diskriminuje cestujúcich v autobusoch aj autobusových dopravcov, ktorí takisto zabezpečujú službu vo verejnom záujme. Ministerstvo dopravy chce však takto pritlačiť na župy aj SAD, aby stiahli autobusy zo silných trás s vysokými tržbami, ktoré by mali obsluhovať železnice. Tak ako na župy prešli v minulosti kompetencie pri objednávaní prímestských autobusov, mali na kraje prejsť aj kompetencie pri objednávaní regionálnych vlakov. Tak to funguje vo vyspelých štátoch Európskej únie, napríklad aj v susednom Česku a Poľsku,“ dodáva Desana Mertinková zo Železničnej revue, expertka, ktorá sa vlakovej doprave venuje niekoľko rokov.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #železnice #doprava #bezplatné vlaky