„Počet lístkov denne vystavených pre dôchodcov sa zdvojnásobil v porovnaní s obdobím pred zavedením bezplatnej dopravy. Približne o polovicu sa zvýšil aj počet lístkov pre študentov,“ povedala Jana Morháčová, hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko.
Počas prvého týždňa bezplatnej prepravy spoločnosť vydala 316–tisíc bezplatných cestovných lístkov.
„Je to 43 percent z celkového množstva predaných lístkov vrátane platiacich cestujúcich,“ dodala Morháčová a zároveň spresnila, že z celkového počtu lístkov na bezplatnú dopravu predali tretinu dôchodcom, 64 percent zase študentom. Je teda zrejmé, že bezplatné vlaky už preriedili autobusy.
Súboj o cestujúceho je viditeľný najmä v mestách, kde železničná a autobusová stanica sídlia blízko seba. Tak je to aj vo Vrútkach.
„Ráno a podvečer bolo bežné, že do vlakov nastupovalo viac ľudí. Uprostred dňa to už bolo slabšie. Situácia sa zmenila, odkedy platí bezplatná preprava. Doobeda je na stanici skutočne omnoho viac ľudí, povedal by som, že skôr dôchodcov, študenti sú v tom čase už v školách. Rozhodne sa však ruch na stanici zvýšil,“ rozpráva Peter Lisoň, prednosta Železničnej stanice vo Vrútkach, ktorá susedí s autobusovým nástupišťom.
Podľa jeho slov už 17. novembra, odkedy platí bezplatné cestovanie pre študentov a penzistov, posilnili vlaky prechádzajúce aj touto stanicou.
„Pomenili sa aj vozne, medzi posilové sa dostali práve tie spomínané od Českých dráh,“ tvrdí Lisoň.
Štátne železnice si totiž od svojho českého kolegu zahovorili v prípade potreby posilové vozne a lokomotívy. Niektoré české vozne sú však ešte z 80. rokov a cestujúci ich spoznajú podľa koženkových sedačiek. České dráhy chceli tieto vozne pôvodne úplne vyradiť, pretože svoj vozový park sa rozhodli zmodernizovať. Slovenské železnice preto čelia kritike od cestujúcich, že na prepravu dostali od Českých dráh to najhoršie, čo mohli.
Na bezplatné vlaky sa čoraz viac sťažujú autobusoví prepravcovia, ktorí zabezpečujú dopravu v regiónoch. Tvrdia, že do vlakov im môže odísť denne takmer 45–tisíc cestujúcich. Na tržbách by tak prišli ročne o 16 miliónov eur, čo by znamenalo, že samosprávne kraje by ako objednávatelia výkonov vo verejnom záujme v autobusovej doprave hradili ešte väčšie straty ako doteraz.
Ak nebudú mať župy dostatok prostriedkov vo svojich rozpočtoch, niektoré prímestské autobusy buď zrušia, alebo zvýšia cestovné.
„Autobusová doprava v regiónoch je nenahraditeľná. Z prieskumu, ktorý sme si urobili, vyplýva, že 51,5 percenta ľudí nemá možnosť cestovať iným dopravným prostriedkom ako autobusom,“ hovorí Peter Sádovský zo Zväzu autobusovej dopravy. Vláda výpočty autobusárov odmieta.
„Nevieme, z akých čísiel vychádzali pri výpočte sumy 16 miliónov eur predstavitelia autobusových spoločností. Fakt je, že záujem o autobusovú dopravu dlhodobo klesá. Zmena výšky zliav na železnici sa môže dotknúť obsadenosti tých autobusových liniek, ktoré dnes priamo konkurujú vlakom. Ak predstavitelia autobusových liniek tvrdia, že v ich portfóliu takéto linky nie sú, nemusia sa obávať ani poklesu tržieb,“ vraví Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
Kóňa podotkol, že rezort dopravy sa dlhodobo usiluje o vzájomnú koordináciu autobusovej a vlakovej dopravy tak, aby spoločne vytvorili harmonizovaný systém, teda aby si nekonkurovali.
„Kým sa tak nestane, otázku vyšších dotácií pre autobusové spoločnosti považujeme za predčasnú,“ dodal Kóňa.
Bezplatnú prepravu vlakmi presadila vláda Roberta Fica ako jedno zo sociálnych opatrení na zlepšenie života ľudí. Cestovať vlakom a neplatiť zaň umožnil štát žiakom, študentom vysokých škôl, poberateľom invalidných, predčasných, vdovských a sirotských dôchodkov a penzistom.
Minulý týždeň sa skupina bezplatne cestujúcich rozšírila o tých, čo poberajú invalidný, vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok. Bezplatné cestovanie má vyjsť najmenej na 13 miliónov eur.