Požaduje to desať zo 16 spolkových krajín, ktoré to chcú presadiť pri rokovaniach s vládou. Podľa nich by ale vybraná daň nemala mieriť len na východ krajiny, ale do všetkých ekonomicky slabých nemeckých regiónov. Pri zavedení solidárnej dane sa predpokladalo, že bude iba dočasná a prestane sa vyberať po roku 2019.
Nemecko zaviedlo solidárnu daň v roku 1991, vtedy jej sadzba predstavovala 7,5 percenta. Od roku 1998 sa znížila na 5,5 percenta. Platia ju všetci zárobkovo činní ľudia žijúci v Nemecku, pre nízkopríjmové skupiny a pre rodiny s deťmi sa ale jej sadzba znižuje. Od svojho zavedenia do konca minulého roka daň podľa ministerstva financií vyniesla 240 miliárd eur.
Priaznivý vplyv príjmov zo solidárnu daň na rozvoj východného Nemecka je jasne viditeľný. Pamätníci pripomínajú, že po zjednotení krajiny v roku 1990 bolo územie niekdajšej komunistickej Nemeckej demokratickej republiky zanedbané, mnoho domov bolo v havarijnom stave a oblasť sa potýkala s nedostatočnou infraštruktúrou a so zlým životným prostredím. V súčasnosti už rozdiely medzi východom a západom Nemecka na prvý pohľad takmer nie sú viditeľné.
Zástupcovia západných spolkových krajín ale uvádzajú, že kvôli dlhodobej podpore východu boli staré spolkové krajiny zanedbávané. Žiadajú preto teraz podporu pre ekonomicky slabé regióny bez ohľadu na to, v ktorej časti Nemecka ležia. Podľa prieskumu spoločnosti Emnid, ktorý zverejnil časopis Focus, by takýto krok podporilo 78 percent Nemcov, v bývalej NDR podpora dosahuje dokonca 82 percent.
Prieskum spoločnosti YouGov pre denník Bild ale ukazuje, že Nemci by radi solidárnu daň úplne zrušili, ako vláda pôvodne plánovala. Pre odstránenie dane sa v prieskume vyslovilo 82 percent opýtaných. Panujú tu veľké rozdiely medzi východom a západom krajiny. Kým v starých spolkových krajinách solidárnu daň nechce platiť 90 percent ľudí, v nových krajinách je to len 53 percent.
Proti zachovaniu dane sa stavia tiež Zväz daňových poplatníkov. Podľa neho v čase, keď Nemecko hospodári s vyrovnaným rozpočtom, nie je nutné predlžovať platnosť mimoriadnej dane, ktorá bola pôvodne plánovaná ako dočasná. Nemecká obchodná a priemyselná komora (DIHK) vyjadrila obavy z toho, že by sa podľa návrhu desiatich krajinských premiérov solidárna daň mala začleniť do všeobecnej dane z príjmu. Podľa DIHK by to znamenalo zvýšenie daňovej záťaže pre firmy, ktoré by viedla k oslabeniu nemeckej ekonomiky.