ČEZ, v ktorom český štát drží majoritný podiel, odoslal v stredu list Enelu, v ktorom vyjadril záujem o Slovenské elektrárne (SE). ČEZ zároveň chce detailnú analýzu a riešenie otázok spojených najmä s dostavbou jadrovej elektrárne Mochovce. Kvôli problémom okolo tejto elektrárne ČEZ záujem o Slovenské elektrárne dlho zvažoval.
Generálny riaditeľ ČEZ Daniel Beneš v októbrovom rozhovore pre agentúru Reuters dokonca uviedol, že neistoty okolo neustále odkladaného a nestále drahšieho projektu dostavby elektrárne Mochovce môžu zmariť celý plán predaja SE. Už vtedy zdôraznil, že Enel a slovenský štát, ktorému patrí zvyšných 34 percent v SE, by mali tieto riziká pred predajom vyriešiť.
Slovenská vláda podľa doterajších informácií žiadne garancie na pokrytie rizík okolo Mochoviec neplánuje. Podľa slovenského premiéra Roberta Fica, o tom, že by štát garantoval výkupnú cenu z rozšírených jadrových elektrární, nemôže byť ani reči. „To je obrovské riziko. Toto vôbec nie je cesta,“ povedal v nedeľu v Českej televízii.
Výstavba tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach sa začala už v roku 1987. Kvôli nedostatku peňazí však boli práce neskôr pozastavené a obnovil ich až Enel v roku 2008. Pôvodne mali byť hotové v rokoch 2012 až 2013. Šéf dostavby elektrárne ale v októbri slovenským novinárom povedal, že bloky budú uvedené do komerčnej prevádzky postupne až v rokoch 2016 až 2017.
Podľa informácií ČTK chcel mať Enel do stredy 19. novembra zoznam záujemcov, ktorí sa o Slovenské elektrárne zaujímajú. Ďalší z českých potenciálnych uchádzačov, o ktorých sa hovorilo, Energetický a priemyselný holding (EPH) predloženie ponuky komentovať nechcel. „Bez komentára,“ povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.
Enel je považovaný za najzadlženejšiu energetickú firmu v Európe. Na konci septembra jej dlh predstavoval 44,578 miliardy eur, vzrástol tak zo 43,073 miliárd eur na konci júna. Podnik sa snaží znížiť dlh pomocou predaja majetku, okrem Slovenska začal proces predaja majetku aj v Rumunsku.
Spoločnosť ČEZ má za sebou viacero zahraničných akvizícií. Premiér Bohuslav Sobotka v nedeľu uviedol, že nie všetky dopadli dobre, a nikto preto nemôže spoločnosti vyčítať, že všetky ďalšie investície bude veľmi dobre zvažovať.
Napríklad v Bulharsku hrozí spoločnosti ČEZ odobratie licencie kvôli údajnému zneužitiu dominantného postavenia na trhu. Firma pochybenia dlhodobo odmieta. Vedľa toho chce od budúceho roka pozastaviť prevádzku svojej uhoľnej elektrárne vo Varne. S bulharskou štátnou energetickou spoločnosťou Bulgarian Energy Holding (BEH) sa totiž nedohodla na financovaní jej modernizácie.
ČEZ investoval aj v iných balkánskych krajinách, napríklad v Albánsku alebo Bosne. Za tieto nepodarené akvizície ale zrejme dostane peniaze späť. S Albánskom sa ČEZ na konci júna dohodol, že od neho získa do roku 2018 v ročných splátkach asi 100 miliónov eur, teda sumu zhruba zodpovedajúcu jeho počiatočnej investícii do nákupu albánskej distribučnej spoločnosti CEZ Shpërndarje. Beneš minulý týždeň potvrdil, že prvých 15 miliónov eur už ČEZ od Albánska dostal.
Z Bosny a Hercegoviny má ČEZ získať približne 210 miliónov korún z arbitráže, ktorú spoločnosť vyvolala v roku 2009 pre nedodržanie zmluvných podmienok v projekte elektrárne Gacko.
Premiér Sobotka v nedeľu tiež uviedol, že ČEZ čakajú „veľké domáce úlohy“. Hovorí sa hlavne o výstavbe nového jadrového zdroja. Beneš v októbri povedal, že ČEZ čaká s ďalšími krokmi ohľadom svojho tuzemského jadrového rozvoja na vládny materiál, ktorý by mal určiť ďalší rozvoj odvetvia. Plán má byť vypracovaný do konca tohto roka.
ČEZ tento rok v apríli zrušil tender na dostavbu ďalších dvoch blokov v Jadrovej elektrárni Temelín, hlavným dôvodom bolo neposkytnutie štátnej garancie. Minister priemyslu Jan Mládek (ČSSD) v súčasnosti najviac hovorí o variante, keď by sa postavil jeden blok v Temelíne a druhý blok v druhej českej jadrovej elektrárni v Dukovanoch.
Podľa Sobotku je najpravdepodobnejší variant pre rozšírenie jadrových elektrární v Česku to, že sa na investícii bude podieľať aj dodávateľ technológie, pretože ČEZ sám na ňu nemá a možnosť, že by štát garantoval ceny elektriny z jadrových elektrární, vláda už skôr odmietla ako rizikovú pre štátnu rozpočet.
Slovenské elektrárne prevádzkujú jadrové, vodné a uhoľné elektrárne o inštalovanom výkone 5,7 GW, ktoré v minulom roku vyrobili 22,8 TWh elektrickej energie a vykázali čistý zisk vo výške 356 miliónov eur.