S odvolaním sa na dokumenty ministerstva hospodárstva a energetiky to uviedol týždenník Die Zeit. Odstavenie uhoľných elektrární by podľa vládnych materiálov ohrozilo zásobovanie Nemecka energiou a viedlo k zániku desiatok tisíc pracovných miest.
Nemecká vláda po havárii japonskej jadrovej elektrárne Fukušima v roku 2011 rozhodla o predčasnom uzatvorení všetkých jadrových elektrární v krajine. Jadrové zdroje by mali prestať dodávať elektrinu do siete najneskôr v roku 2022. Ich výkon by mali nahradiť obnoviteľné zdroje energie.
Ekologické organizácie ale od Nemecka žiadajú, aby po vzore jadrových elektrární odstavilo aj uhoľné zdroje, ktoré sú hlavným zdrojom emisií oxidu uhličitého (CO2). Tie podľa vedcov spôsobujú globálne klimatické zmeny. Uhoľné elektrárne v súčasnosti sú hlavným zdrojom elektriny v Nemecku, na výrobe sa podieľajú z 45 percent.
Podľa ministerstva hospodárstva však nie je odstavenie uhoľných zdrojov realistické. „Kým veterné a solárne elektrárne nedokážu zabezpečiť nepretržitý dostatok prúdu, bude treba elektrina z uhoľných a plynových elektrární,“ uvádza sa v materiáloch úradu. Bez konvenčných zdrojov by podľa ministerstva hrozili výpadky dodávok elektriny, čo by viedlo k odchodu priemyslu z Nemecka.
Ministerstvo sa tiež obáva o pracovné miesta v odboroch spojených s ťažbou uhlia a výrobou elektriny. Podľa úradu firmy činné v uhoľnom hospodárstve zamestnávajú približne 50 000 ľudí, väčšina z nich by v prípade odstavenia uhoľných elektrární prišla o prácu. To by podľa ministerstva vyvolalo silné sociálne napätie.
Nemecká vláda však počíta s ďalším postupným rozvíjaním obnoviteľných zdrojov. Vlani vyrobili zhruba štvrtinu všetkej nemeckej elektriny, v roku 2025 by ich podiel mal vzrásť na 40 až 45 percent a o ďalších desať rokov neskôr na 55 až 60 percent.