Intervencie pomohli vývozcom, naopak, poškodili nezabezpečených dovozcov tovarov alebo cestovné kancelárie. Celkoo pozitívny prínos intervencií podľa ekonómov prevažuje. Vyplýva to z ich vyjadrení.
Zároveň dodávajú, že trend súčasného ekonomického oživenia bol v tuzemskej ekonomike badateľný už pred začatím devízových intervencií. Tie Česká národná banka začala pred rokom 7. novembra.
Hrozba deflácie spočíva podľa odborníkov predovšetkým v tom, že ľudia prestávajú nakupovať, aj keď ceny klesajú. Spotrebitelia v takom prípade čakajú ešte väčší pokles cien. Následne tak firmy nepredávajú svoj tovar, sú nútené prepúšťať a prestanú investovať. Potom začne rásť nezamestnanosť, klesá dopyt po tovare a ekonomika začne klesať.
Vývoj v posledných 12 mesiacoch podľa hlavného ekonóma Deloitte Davida Marka dal za pravdu skôr ČNB než jej kritikom. „Zásadný prínosom intervencie ČNB je predovšetkým zníženie rizika deflácie. Bez zásahu centrálnej banky by pravdepodobne česká ekonomika bola v deflácii so všetkými jej negatívnymi dopadmi na vývoj ekonomiky,“ uviedol.
Dodal, že na zlepšení celkovej ekonomickej situácie malo vplyv viacero faktorov. Išlo najmä o priaznivý vývoj v eurozóne, zmiernenie skepsy domácností, investičnú aktivitu firiem a obrat v rozpočtovej politike.
"Intervencie ČNB z vlaňajšieho novembra boli z mnohých hľadísk dôležitým makroekonomickým počinom. Česká koruna voči euru oslabila oproti začiatku novembra 2013 asi o 7,5 percenta. Slabšia mena sa premietla do vyššej inflácie v Česku, ktorá sa vzdialila napríklad slovenskej o približne pol percentuálneho bodu, zatiaľ čo pred novembrom 2013 bola inflácia v oboch krajinách porovnateľná, "uviedol analytik UniCredit Bank Pavel Sobíšek.
Vyšší vývoz z Česka podporený slabšou korunou aj solídnym zahraničným dopytom je asi zatiaľ najviditeľnejšou prínosou slabšej koruny, upozornila hlavná ekonómka Raiffeisenbank Helena Horská.
„Tento rok aj napriek rusko-ukrajinskému konfliktu a vyšším cenám dovozu kvôli slabšej korune sa môžeme tešiť na ďalší historicky rekordný prebytok v zahraničnom obchode,“ uviedla. Zároveň dodala, že nebyť intervencií, bola by na jar inflácia záporná, a to pod –0,5 percenta.
Podľa hlavného ekonóma skupiny Roklen Lukáša Kovanda nemožno ale intervenciu vnímať ako spúšťač súčasného oživenia tuzemskej ekonomiky. Trendy oživenia v maloobchode alebo u investícií boli podľa neho viditeľné už v polovici roka 2013. „Ak intervencie niekomu pomohli, potom českým exportérom,“ uviedol.
Horská upozornila, že problémom môže byť spôsob ukončenia devízových intervencií. „Bude sa jednať o jedinečný experiment. Napríklad Švajčiarsko sa k tomuto kroku tiež ešte nedopracovalo,“ uviedla s tým, že čím neskôr k tomu ČNB pristúpi, tým to bude ľahšie. „Pamäť trhu je krátka – možno, že za rok dva si málokto spomenie, že sa koruna pred intervenciou obchodovala za 25,60 za euro,“ dodala.
Samotná ČNB vo svojej štúdii z konca septembra k intervenciám uviedla, že bez ich začatia by bola inflácia v prvých dvoch štvrťrokoch výrazne záporná, a to hlbšie a dlhodobejšie, než naznačovali analýzy ČNB v novembri 2013.
„V čase písania tohto textu tak bolo riziko deflácie v ČR prakticky uzavretou témou a dochádzalo k oživeniu zahraničného obchodu aj domáceho dopytu tempami dokonca rýchlejšími, než ČNB očakávala,“ uvádza štúdia.
Banková rada ČNB deklarovala, že neukončí režim intervencií skôr ako v roku 2016. Ten spočíva v snahe ČNB brániť posilneniu koruny pod úroveň 27 koruny za euro predajom korún a nákupom cudzích mien. Pri oslabení koruny nad 27 korún za euro ČNB necháva kurz pohybovať sa podľa ponuky a dopytu na devízovom trhu.