Ministerstvo financií, ktoré zmeny predkladalo, akceptovalo aj viacero pozmeňujúcich návrhov nielen zo spoločnej správy, ale zo strany opozičných poslancov. Tí v rozprave poukazovali na to, že novela viac zaťaží podnikateľov.
Menia sa odpisy, lekárom pribudnú registračné pokladne a vzniknú virtuálne registračné pokladnice. To je len niekoľko zmien z novely zákona o dani z príjmov, ktorú vo štvrtok schválil parlament hlasmi vládnych zákonodarcov. Za hlasovalo 79 zo 135 prítomných poslancov, proti bolo 50 zákonodarcov, zdržalo sa 6 poslancov.
Medzi najdôležitejšie zmeny patria zmeny v odpisoch. Podľa dôvodovej správy k materiálu to má pomôcť v konsolidácii verejných financií. Od budúceho roka sa tak rozšíri počet odpisových skupín zo 4 na 6. V konečnom dôsledku sa skráti odpisovanie výrobných technológií z 12 na 8 rokov, na druhej strane sa však až dvojnásobne predĺži odpisovanie nevýrobných nehnuteľností na 40 rokov. Toto opatrenie sa stalo zrejme najväčším terčom kritiky zo strany opozície. Tá vyčítala vláde retroaktivitu, oslabovanie udržateľnosti verejných financií aj príliš veľkú zmenu v odpisovaní budov, ktorá podnikateľom nabúra finančné plány.
Limit pre autá bude 48-tisíc eur
Ďalšími zmenami v zákone je často medializované limitovanie vstupnej ceny osobných automobilov podnikateľov s nízkym daňovým základom hranicou 48 tis. eur, zrušenie lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného finančným prenájmom, zavedenie pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené spoločnosti či rozšírenie transferového oceňovania.
Vláda tiež tvrdí, že presadenými zmenami sa má zvýšiť daňová spravodlivosť. Preto sa napríklad zmení spôsob zdanenia zamestnaneckých benefitov vo forme nepeňažného plnenia, zavedie sa zrážková daň farmafirmám z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení od farmaceutických firiem. Cez zákon sa taktiež zvyšuje podpora výskumu a vývoja dodatočným odpočtom 25 % nákladov vynaložených na výskum a vývoj. Ani v tomto bode sa však návrh nevyhol kritike zo strany opozície. Jej poslanci totiž tvrdia, že formulácia tohto bodu je vágna a vytvorí priestor na jeho zneužívanie zo strany špekulantov.
Vládny návrh novely zákona o dani z príjmov však prešiel pri hlasovaní aj významnými zmenami. Okrem takmer 60-tich bodov zo spoločnej správy výborov totiž parlament odsúhlasil aj niekoľko poslaneckých pozmeňujúcich návrhov. Podľa spoločnej správy sa tak z novely vypustil zoznam majetku, ktorý môže byť okrem podnikania využívaný aj na osobnú spotrebu. Stále tak zostane na posúdení podnikateľa, či si uplatní 80 % odpis na majetok, ktorý využíva aj na súkromné účely, alebo ho odpíše presným pomerom jeho využívania na podnikateľské, resp. osobné účely. Z návrhu tiež vypadlo zrušenie 80 % paušálnych nákladov na spotrebované pohonné hmoty a zvýšil sa počet dokladov, s ktorými možno využívať virtuálnu registračnú pokladnicu z 300 na 1 000 mesačne.
Poslanci podali 18 návrhov
Z celkovo 18 predložených poslaneckých návrhov prechádzali najmä tie od vládnych poslancov. A nie všetky sa týkali priamo zákona o dani z príjmov. Poslancovi Smeru Ľubomírovi Petrákovi napríklad prešiel návrh na nepriamu novelu zákona o miestnych daniach, ktorým sa upravuje oprávnenie správcu dane určovať ročnú sadzbu dane z poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Z ostatných poslaneckých návrhov prešlo napríklad zaradenie vína medzi daňovo uznateľné reklamné predmety, stanovenie sumy 10 eur za štvrťrok, pod ktorú nebudú musieť lekári samozdaňovať dary a nepeňažné plnenia od farmafiriem či úpravy pri poplatkoch za výherné automaty.
Niektoré návrhy prešli aj poslancom z radov opozície. Miroslav Beblavý uspel s návrhom, aby daňová správa zverejňovala údaje o firmách, ktoré si uplatňujú zvýšené odpočty na výdavky na výskum a vývoj. Cieľom má byť vytvorenie podmienok pre jednoduchšie zisťovanie zneužívania odpočtu týchto výdavkov. Danielovi Lipšicovi zase prešiel návrh, aby poskytnutá odmena oznamovateľovi protispoločenskej činnosti bola oslobodená od dane.
Opozičným poslancom viacero návrhov neprešlo. Jozef Kollár napríklad neuspel s iniciatívou, ktorou by sa nový systém odpisov uplatňoval iba na majetok obstarávaný po 1. januári budúceho roka. Tvrdil totiž, že navrhované opatrenie je retroaktívne. Nepochodil ani Daniel Lipšic s návrhom na zachovanie súčasných parametrov asignačnej dane, ktorá od budúceho roku klesne z 1,5 % na 1 % z uhradenej dane. Rovnako neprešiel ani návrh poslanca Miroslava Beblavého, ktorý žiadal limitovať obstarávaciu cenu automobilov vo verejnej správe v nadväznosti na dosiahnuté rozpočtové výsledky.
Zákon nadobudne účinnosť od 1. januára budúceho roku. Niektoré ustanovenia však majú termín účinnosti už od 1. decembra tohto roku a niektoré od 1. apríla 2015.
Zákon otvorí cestu k hre Eurojackpot
Novela zákona o dani z príjmov, ktorej sa poslanci parlamentu začali v druhom čítaní venovať ešte minulý týždeň, prešla rozpravou. V stredu ju ukončil podpredseda vlády Ľubomír Vážny, ktorý na rokovaní zastupoval ministra financií Petra Kažimíra. Ako na záver uviedol, cieľom vlády je cez túto novelu zvýšiť daňovú spravodlivosť a posilniť boj proti daňovým únikom. Pripomenul aj niektoré významné zmeny, ktoré návrh prinesie, ako zavedenie virtuálnych registračných pokladníc, či zvýšenie percentuálneho podielu obcí na dani z príjmov. Zaujímavosťou je, že novelou zákona sa umožní štátnemu Tiposu prevádzkovať novú lotériovú hru Eurojackpot, ktorá sa prevádzkuje v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Opozícii sa nepáči dlhšie odpisovanie budov
Podstatnejšie zmeny však prináša návrh novely pre samotných podnikateľov. V rámci rozpravy si najmä opoziční poslanci zrejme najviac všímali návrh na predĺženie odpisov v rámci niektorých skupín, najmä pri nevýrobných nehnuteľnostiach zo súčasných 20 na 40 rokov. Vláda tak má získať o 265 miliónov eur viac.
Tento postup sa nepozdáva ani opozičnému poslancovi Eugenovi Jurzycovi. Okrem toho, že táto zmena môže podnikateľom nabúrať ich finančné plány, podľa Jurzycu tiež znižuje udržateľnosť verejných financií. Vláda síce vyberie viac peňazí na daniach teraz, o to menej však vyberie v budúcnosti. "Rozumné by bolo, keby zvýšenie odpisovej doby bolo rozšírené na dlhšie časové obdobie,“ povedal vo svojom príhovore.
Zároveň kritizoval, že vláda pristupuje k takýmto zmenám, ktoré síce dočasne zvýšia jej príjmy, do budúcnosti však už nehľadí. "Je to signál investorom a potenciálnym investorom, že Slovensko je krajina, kde keď premiér povie, že pred voľbami chystá sociálny balíček, tak sa spravia zásadné zmeny v podnikaní,“ uviedol. Okrem toho sa novelou zavádza často medializované obmedzenie obstarávacej ceny osobného automobilu, ktorú možno uplatniť do nákladov, pre podnikateľov s nízkym daňovým základom. Zavádza sa tiež podpora výskumu a vývoja stanovením dodatočnej odpočítateľnej položky na náklady na výskum a vývoj vo výške 25 % zo skutočných nákladov. Ani toto opatrenie sa však nevyhlo kritike z radov opozície, keďže považujú jeho formuláciu za príliš jednoduchú, ktorá vytvára priestor na zneužívanie.
Zákon prešiel zmenami
Viacero opatrení z pôvodného znenia návrhu z dielne rezortu financií však prešlo zmenami. Potvrdil to aj podpredseda vlády Ľubomír Vážny. Okrem takmer šiestich desiatok úprav v rámci spoločnej správy, medzi ktorými je napríklad aj vypustenie zoznamu majetku, ktorý môže byť okrem podnikania využívaný aj na súkromné účely, či ponechania 80 % paušálnych nákladov na pohonné látky, by malo prejsť aj viacero poslaneckých pozmeňujúcich návrhov.
Predkladateľ totiž podľa Vážneho akceptuje napríklad návrh Daniela Lipšica o oslobodení odmeny oznamovateľovi protispoločenskej činnosti od dane, prejde zrejme aj návrh na stanovenie minimálnej sumy prijatých nepeňažných plnení pre lekárov na 10 eur za štvrťrok, do ktorej takéto plnenia zdaňovať nebudú musieť. Na druhej strane však predkladateľ neakceptuje návrh poslanca Jozefa Kollára, ktorý chcel, aby nové odpisové pravidlá platili až na majetok obstarávaný po 1. januári budúceho roku, keďže tvrdil, že môže ísť o retroaktivitu. Ministerstvo financií svoj odmietavý postoj obhajuje tým, že by to znamenalo negatívny dopad na rozpočet verejnej správy.