Nový šéf Váhostavu: Firma bola zle riadená

Kľúčové firmy pri výstavbe diaľnic majú problémy. Doprastav nezostal dlho jedinou stavebnou firmou, ktorá sa chcela od dlhov očistiť formou ozdravenia. Do reštrukturalizácie vstúpil ďalší stavebný gigant – Váhostav. Po tom, čo koncom septembra požiadala firma súd o ochranu pred veriteľmi, nastala zmena aj na šéfovskej stoličke. Jána Kata akcionár odvolal a na jeho miesto nastúpil Marián Moravčík, dnes už bývalý výkonný riaditeľ štátnej agentúry na podporu investícií SARIO. „Z pohľadu dodávateľov, ktorí prídu o svoje peniaze, je reštrukturalizácia vrcholne nespravodlivá,“ priznáva Moravčík v rozhovore pre Pravdu.

, 20.10.2014 08:00
Marián Moravčík Foto: ,
Marián Moravčík nastúpil na čelo stavebného gigantu Váhostav ako krízový manažér. ,,Objavujú sa rôzne podozrenia, či dodávatelia, ale aj vlastní zamestnanci konali vždy s najlepším úmyslom a s potrebami tejto spoločnosti," povedal.
debata (24)

Prvým impulzom, keď mal Váhostav zistiť, že má problémy, malo byť podľa neho nepreinvestovaných 43 miliónov eur na diaľniciach, ku ktorým sa firma v tomto roku zaviazala.

Aká bola reakcia vašich dodávateľov na vstup do ozdravného procesu?
Dobrá otázka. Neboli nadšení. Postupne sa s nimi stretávame a uzatvárame dohody o ďalšej spolupráci. Väčšina našich dodávateľov chápe vzniknutú situáciu a sú ochotní s nami aj naďalej spolupracovať.

Odišli niektorí?
Z kľúčových, s ktorými aktívne spolupracujeme na našich stavbách, neodišiel nikto. Zo skupiny tých ostatných to neviem posúdiť, keďže ide o živý proces. Určite niektorí odídu.

Sám hovoríte, že dodávatelia neboli nadšení. Dokonca časť z nich tlačila na konkurz.
Pre reštrukturalizáciu sa spoločnosť rozhodla preto, že si to vyhodnotila ako jediné možné riešenie v danom čase. Riešenie zahŕňalo zachovanie zamestnanosti a udržanie firmy pri živote. Konkurz by priniesol mnoho problémov, čiže reštrukturalizácia bola jediné riešenie. Boli firmy, ktoré trvali na konkurze, ale koľko ich bolo, to nedokážem v tejto chvíli zhodnotiť.

Do konkurzného konania sa Váhostav dostal pre nezaplatených 50–tisíc eur. Následne požiadala firma o ochranu pred veriteľmi. Skutočne nedovoľovala finančná situácia vo Váhostave vyplatiť takúto nízku podlžnosť?
Viete, to je relatívne. To nebola otázka 50–tisíc. Ak by sme nezamedzili spusteniu lavíny ostatných veriteľov žiadajúcich o splatenie svojich pohľadávok, omnoho väčších súm, mohli by sme sa dostať pokojne až do sumy milióna eur. Samozrejme, že by sa začali ozývať postupne všetci veritelia. To by malo fatálne následky pre Váhostav. Musela by sa automaticky zastaviť výroba, začať splácanie záväzkov s cieľom vyhnúť sa konkurznému konaniu. Inými slovami konečná.

Nie je však reštrukturalizácia len oddialenie zániku firmy?
Vo všeobecnosti je reštrukturalizácia o ozdravení. Nič nie je nemožné, ale podľa môjho názoru, spoločnosť, ktorá dostane šancu prejsť reštrukturalizačným procesom s odobrením súdu, by nemala takto skončiť. Samozrejme všetko je možné. Prípad Váhostavu to však nie je. Legálne sa fi rma očistí od podlžností a podniká ďalej s čistým štítom. Áno, reštrukturalizácia je o tom.

Koľko faktúr máte teda po splatnosti?
Po splatnosti je suma, ktorú si budú veritelia postupne prihlasovať. Na uzávierke ešte len pracujeme.

Neviete to ani odhadnúť?
Rádovo by to malo byť v desiatkach miliónov eur.

Bude suma prihlásených pohľadávok podobná ako v prípade ozdravovania Doprastavu?
Veritelia si vtedy prihlásili pohľadávky vo výške takmer pol miliardy eur. Myslím si, že pôjde o nižšiu sumu.

Zhruba koľko veriteľov by si malo svoje pohľadávky prihlásiť?
Na túto otázku teraz nedokážem exaktne odpovedať. Ako som spomenul, múdrejší budeme až po uzávierke.

Koľko percent dostanú veritelia späť? Dá sa to už teraz odhadnúť? Správca reštrukturalizácie Doprastavu uznal veriteľom necelých 190 miliónov eur.
To sa teraz ešte nedá odhadnúť, pretože reštrukturalizačný plán ešte nie je vypracovaný a nepoznáme presnú sumu záväzkov. Možno o mesiac, mesiac a pol budeme múdrejší.

S akým splátkovým kalendárom budete v rámci uspokojovania veriteľov súhlasiť?
Nerobia sa individuálne dohody s každým veriteľom. Správca určí lehotu uspokojovania veriteľom, vzhľadom na predpokladané výnosy firmy. Môže to byť od nejakých štyroch do piatich rokov.

Čiže každý nezabezpečený veriteľ bude musieť na splatenie svojej pohľadávky počkať túto dobu?
V podstate áno.

Aká bola reakcia bánk?
Banky situáciu priebežne monitorujú. Aj s nimi, tak ako s ostatnými veriteľmi, prebieha intenzívna komunikácia.

Voči ktorým bankám máte podlžnosti?
Slovenská sporiteľňa, ČSOB, Tatra banka a Komerční banka. Tieto banky si aj budú svoje pohľadávky prihlasovať do reštrukturalizácie.

Pred Váhostavom odštartoval v júli tohto roka proces reštrukturalizácie Doprastav. Ako ste vtedy vnímali smerovanie tohto stavebného gigantu?
Vnímal som to ako každú inú reštrukturalizáciu. Je pravda, že do takéhoto procesu sa dostala prvá väčšia, významnejšia stavebná firma. Podieľal som sa už na viacerých reštrukturali­začných procesoch väčších firiem. Takže som to považoval za legitímny proces. Aj keď treba povedať, že z pohľadu dodávateľov, ktorí prídu o svoje peniaze, je to vrcholne nespravodlivé.

V tom čase sa to hovorilo aj o Váhostave. Váš predchodca Ján Kato tvrdil v rozhovore pre Pravdu, že o ochrane pred veriteľmi sa vo Váhostave neuvažuje. Naozaj to tak mohlo byť alebo iba zavádzal?
Aj pre mňa je to ťažká otázka, pretože vo firme nachádzam nepochopiteľné riešenia vedenia, a teda neviem odhadnúť, ako dlho vedenie vedelo, že sa schyľuje k reštruktura­lizácii. Ak by som tu vtedy ja sedel, tak som si na sto percent istý, že by som vedel o pripravovanej reštrukturalizácii. Vedel by som, že firma má problémy a hľadal by som riešenia.

Aké sú tie nepochopiteľné riešenia? Buďte konkrétny.
Zatiaľ nie. Môžem povedať len to, že zlé hospodárenie bolo napríklad pri nakupovaní služieb a tovarov a pri slabej kontrole ich dodávok.

Čiže sa nenakupovalo vždy za najvýhodnejšie ceny?
Možno aj toto bolo jedným z dôvodov reštrukturali­zácie firmy.

Máte na starosti len previesť firmu ozdravením, alebo budete pri nej dlhšie?
Zatiaľ som sa s akcionárom dohodol, že v spoločnosti budem pôsobiť ako krízový manažér. O budúcnosti by som zatiaľ nerád hovoril. Po tých pár dňoch, čo tu pôsobím, som si nastavil isté priority a zistil som, že vo firme sú obrovské rezervy. Spoločnosť podľa môjho názoru nebola dobre riadená. Vnútorné kontrolné mechanizmy na to, aby firma dobre fungovala a nedochádzalo k únikom, neboli nastavené. Objavujú sa rôzne podozrenia, či dodávatelia, ale aj vlastní zamestnanci konali vždy s najlepším úmyslom a s potrebami tejto spoločnosti.

V rokoch 2010 a 2011, keď sa súťažili výstavby diaľničných úsekov Jánovce – Jablonov a Dubná Skala – Turany, Váhostav pod vedením Jána Kata nacenil práce tak, že síce boli úspešní, no podľa jeho slov už vtedy vedeli, že budú stratoví. Bolo to rozumné riešenie? Kato neskôr tvrdil, že práve strata na týchto diaľniciach ich teraz položila na kolená.
Ak to berieme z tohto pohľadu a firma by realizovala len túto zákazku, je to prirodzene zlé rozhodnutie. Pravdepodobne však vychádzal z toho, že urobí túto stratovú zákazku, ale má ďalšie, ktoré mu tú stratu vykryjú. Firma potom bude síce na nule, ale na ďalší rok, bez krízy, bude pripravená. Ak by to možno takto neurobil, tak by Váhostav nemal žiadnu zákazku, začalo by sa prepúšťanie, na maximum by sa znížili všetky režijné náklady a opätovný štart takého kolosu by nebol otázkou mesiacov. Hneď na ďalší rok bolo v súťaži niekoľko úsekov a na tieto tendre by nebola firma pripravená.

Vedenie firmy však ešte nemohlo vedieť, či bude v ďalších tendroch úspešné a či naozaj bude mať z čoho vykryť stratu.
Máte pravdu. Ale bolo to manažérske rozhodnutie vtedajšieho vedenia. Možno bolo správne.

Kato nechcel priznať, aká veľká je strata na spomínaných úsekov. Aká teda je?
Tie straty sú veľké. Nechal som si vypracovať detailný prehľad a idem osobne na stavby. Chcem sa priamo na mieste presvedčiť, ako tie straty vznikli a kde stále vznikajú. Napríklad na diaľnici Dubná Skala – Turany sú straty v desiatkach miliónoch eur, respektíve tam taká strata vznikne po dokončení stavby. Ako nedostatok a veľmi zlé vnímam to, že neexistujú na niektoré stavby úplné kalkulácie. Nedokážem tak presne kontrolovať ekonomiku firmy a je to zložitý problém. Postupne zisťujem, kde sa stala chyba a kde neboli vypracované kalkulácie. Rozhodne to nie je štandardom, aby tomuto nepredchádzali kalkulácie. Bývalé vedenie to podcenilo. Stavať sa nedá bez toho, aby si firma nevedela priebežne naceňovať práce a zistiť, ako to nakoniec dopadlo. Je to katastrofa.

Podľa mojich informácií ste mali tento rok na diaľniciach preinvestovať 43 miliónov eur a nie je to tak.
Áno, je to pravda. Toto bol podľa mňa prvý stimul, kedy vedenie mohlo vedieť, že vo firme sú veľké problémy. Za prvých päť mesiacov bolo prestavané isté množstvo, ale potom sa vo firme začali rysovať vnútorné zmeny. Odvolanie generálneho riaditeľa už bola len posledná kvapka. Ešte predtým došlo k výmene vo vrcholovom manažmente a v podstate vo všetkých divíziách sa vymenili riaditelia. Následne výkony na stavbách, za posledné tri mesiace, stúpli dvojnásobne oproti tomu, ako to bolo dovtedy. Dnes je taký stav, že míľniky na stavbách sme schopní plniť.

Dá sa tento sklz vôbec dobehnúť?
Určite ten sklz nedobehneme do konca roka. Je nutné sa na to pozerať z dvoch rovín. Prvá rovina je tá, že bol naplánovaný objem prác, ktoré chcela firma uskutočniť. Druhá, že v rámci technologických postupov a míľnikov na jednotlivých stavbách vznikol objem prác, ku ktorým sme sa zaviazali a treba ich splniť. Čiže objem prác, ktoré si firma naplánovala, nie je totožný s tým, k čomu sa zaviazala.

Vysvetlite to.
Uvediem to teda na príklade. Na to, aby sme splnili všetky podmienky zo zmluvy voči Národnej diaľničnej spoločnosti, musíme do konca roka zrealizovať objem prác vo výške 20 miliónov eur. Ten splníme. Na to, aby sme splnili firemný plán, musíme uskutočniť práce za 40 miliónov eur. Ten nesplníme, ale v konečnom účtovaní nestratíme nič, teda nedostaneme pokutu za neplnenie harmonogramu, resp. neodovzdáme diaľnicu načas.

No diaľnice načas nedostaviate.
Martinská aj levočská diaľnica sa odovzdajú až na budúci rok. Nedodrží sa termín, ale myslím si, že to nie je najväčší kameň úrazu. Keďže pred ani za naším úsekom nie je žiadna diaľnica. Čiže nemá to vplyv na celkovú funkčnosť diaľnice.

Tvorí sa aj na ďalších stavbách strata?
Podľa mojich informácii už tieto stavby stratové nie sú.

Váš predchodca skončil na svojej stoličke na základe rozhodnutia akcionára. Dostal Ján Kato odstupné?
Dúfam, že nie.

S Doprastavom staviate niekoľko úsekov diaľnic. Neobávate sa, že dôjde ku komplikáciám a výstavba bude ohrozená?
Nie, určite nie. Všetky míľniky dodržíme. Doprastav vnímam ako zdravú spoločnosť.

Bögl a Krýsl, váš ďalší partner na stavbe, má takisto problémy a už tretíkrát v tomto roku sa dostal do platobnej neschopnosti.
Samozrejme, nie je príjemné mať na stavbe rizikového partnera. Ale tým, že ani my nie sme z pohľadu ostatných v týchto dňoch ideálnym partnerom, musíme si počkať na to, ako sa s tým vyrovnajú obe firmy. Sme však pripravení reagovať v prípade problémov na ich strane. Čiže podrobne to sledujeme.

Národná diaľničná spoločnosť však pripravuje rámcovú dohodu na dokončovacie a sanačné práce, ak by zmluvný zhotoviteľ nesplnil to, k čomu sa zaviazal. Nová firma by tak v prípade nutnosti najneskôr do šiestich mesiacov bola na danej stavbe. Podľa diaľničiarov by totiž najhoršie pre nedokončenú cestu bolo jej dlhé zakonzervovanie. Pripravovanú rámcovú dohodu teda možno chápať ako záložný plán štátnej firmy.
Je to politika Národnej diaľničnej spoločnosti, a keď sa takto rozhodla, je to ťažké komentovať.

Marián Moravčík (49)

študoval ekonómiu v Rusku. Od roku 2012 do 2014 pracoval ako výkonný riaditeľ Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu. Predtým podnikal a pracoval ako externý konzultant pre rôzne advokátske kancelárie v podnikoch, ktoré sa dostali do procesu reštrukturalizácie. Od roku 1997 do 2006 zastával post generálneho riaditeľa spoločnosti FTC, ktorá sa zaoberala spracovaním dreva na Slovensku a v Rusku. Od 1. októbra 2014 je generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva spoločnosti Váhostav.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #stavebníctvo #Váhostav
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy