"My so spoločnosťou Gazprom Export v podstate rokujeme kontinuálne. Naše stretnutia sú na mesačnej báze. Chceme na budúci rok vylepšiť podmienky, ktoré boli vyrokované na rok 2014. V súčasnej situácii to nie je jednoduché, ale ešte nejaký čas nám do konca roka zostáva,“ povedal v rozhovore pre portál vEnergetike.sk predseda predstavenstva SPP Štefan Šabík.
Lepšie hospodárenie by SPP mala okrem lepších podmienok s ruským dodávateľom plynu priniesť aj reštrukturalizácia spoločnosti. Nové vedenie plynárov sa po nástupe do funkcie (koniec júna tohto roku – pozn. red.) zameralo hlavne na náklady spoločnosti.
"Hlavne na náklady, ktoré máme na základe dlhodobej zmluvy s ruským dodávateľom plynu a na prenájom kapacity v plynových zásobníkoch. Ďalej sme sa pozreli aj na prevádzkové náklady v samotnej spoločnosti a urobili sme už aj niektoré opatrenia,“ dodal Šabík, pod vedením ktorého sa stihla v SPP zrušiť jedna úroveň riadenia.
"V ďalšom období by sme chceli ísť tou cestou, že budeme posudzovať a optimalizovať všetky procesy vo firme. V priebehu budúceho roku by sme to chceli zrealizovať,“ doplnil Šabík.
Reštrukturalizácia priniesla aj mierne prepúšťanie. "Treba povedať, že SPP bol nastavený tak, aby poskytoval služby aj svojim bývalým dcérskym spoločnostiam SPP-distribúcia a Eustream. Niektoré tie služby ešte stále vykonávame, najmä pre SPP-distribúcia, ale postupne budú doznievať. K tomu musíme samozrejme prispôsobovať našu štruktúru, čiže aj počet ľudí, ktorí to zabezpečujú. Čiže z tohto pohľadu boli urobené určité opatrenia a k 1. augustu a k 1. septembru prebehla aj istá optimalizácia z pohľadu počtu zamestnancov. Týkalo sa to 52 pozícií,“ uviedol Šabík.
V médiách sa neraz objavilo, že štát prebral stratovú firmu. Šabík s týmto tvrdením nesúhlasí. "Nechcem nejako špekulovať o vyjadreniach, ktoré zazneli. Ja si nemyslím, že sú celkom kompetentné. Môžem povedať, že od zmeny akcionára si SPP nezobral žiadny úver, a ani si ho neplánuje zobrať. Dokonca v porovnaní s rokom 2013 sa zadlženosť voči bankovým inštitúciám znížila o 110 miliónov eur. Len pre porovnanie, naša zadlženosť v pomere k základnému imaniu je 7 %. U ostatných energetických spoločností sa toto číslo pohybuje v desiatkach percent. Aj na tom je vidieť, v akej kondícii sa SPP nachádza,“ uzavrel Šabík.
Štát sa stal definitívne jediným vlastníkom Slovenského plynárenského priemyslu v júni tohto roka, keď sa zavŕšil proces prevzatia 49-percentného podielu SPP od českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH). Kabinet Roberta Fica schválil prevzatie 49-percentného podielu SPP od českej spoločnosti EPH v septembri 2013. Štát mal totiž v pláne ovládnuť cenotvorbu zemného plynu pre odberateľov v najväčšom slovenskom dodávateľovi plynu. Jedinou cenou za prevzatie materskej spoločnosti SPP bolo prevzatie celého dlhu v objeme 120 mil. eur, ktorý podnik vygeneroval aj vďaka regulácii cien plynu v segmente domácností.