Podľa nových pravidiel ho totiž musí odobriť nielen vláda a neskôr poslanci Národnej rady, ale posudzovať ho bude aj Európska komisia, ktorá k nemu do 15. novembra vydá nezávislé stanovisko.
Do Bruselu posielajú budúcoročné návrhy štátnych rozpočtov všetky členské krajiny EÚ. Na rozdiel od Slovenska, kde sa neočakáva, že by ho dostala vláda na opätovné prepracovanie, bude musieť výraznejšie zmeny urobiť Francúzsko. Krajina galského kohúta bude musieť predložiť nový opravný návrh narábania so štátnymi financiami, inak jej hrozí pokuta.
Podľa agentúry Reuters už aj niekoľko diplomatických zdrojov z prostredia EÚ potvrdilo, že komisia je pripravená požiadať Paríž o revíziu budúcoročného rozpočtu, ktorý predpokladá deficit vo výške 4,3 percenta hrubého domáceho produktu, teda oveľa viac, ako je hranica troch percent, ku ktorej sa zaviazali. Francúzska vláda pritom vyhlásila, že tento cieľ nesplní ani do roku 2017.
Nemecko na Francúzov tlačí, aby dodržali svoj sľub, pričom im už nechce uznať ďalšie výnimky v šetrení. K Nemecku sa v tomto smere pridáva aj Slovensko, ktoré podľa ministra financií Petra Kažimíra nesúhlasí, aby sa nastavené pravidlá porušovali.
Budúci francúzsky eurokomisár Pierre Moscovici, ktorý by mal najbližších päť rokov viesť agendu pre hospodárske a menové záležitosti únie, v tejto súvislosti upozornil Paríž, že ak diskusie o podobe rozpočtu uviaznu na mŕtvom bode, komisia má pripravené postupy, ktoré predvídajú aj sankcie.
Francúzska vláda poľavila v úsporných opatreniach už v minulom roku. Výraznejšie v tom pokračovala krátko po zverejnení výsledkov tohtoročných májových volieb do europarlamentu, keď vládni socialisti skončili na treťom mieste. Vláda francúzskeho premiéra Manuela Vallesa to pripisovala nespokojnosti bežných ľudí so znižovaním životnej úrovne spôsobenej práve niekoľkoročnými škrtmi. Tamojšia vláda preto prisľúbila ďalšie daňové úľavy domácnostiam s nízkymi a strednými príjmami.
Francúzska vláda plánuje výnimky z dane z príjmu pre 1,8 milióna domácností. Opatrenie zaťaží verejné financie jednou miliardou eur, pričom peniaze na to chce vláda nájsť v štátnej pokladnici okresaním svojich výdavkov. Vo francúzskej verejnej správe pracuje 5,3 milióna zamestnancov, čo je približne počet všetkých Slovákov. Len pre parížsku radnicu pracuje 50–tisíc zamestnancov. Počas najbližších troch rokov chce francúzska vláda v predstavenom rozpočte zoškrtať svoje výdavky vo výške až 50 miliárd eur. Stále to však nestačí na to, aby dodržiavala pravidlá rozpočtovej disciplíny.
Paradoxne z Európy sa pritom ozývajú hlasy, že by krajina po rokoch škrtov mala poľaviť v konsolidácii verejných financií a viac sa zamerať na podporu hospodárskeho rastu.
„Nedá sa aj radikálne šetriť, aj podporovať rast,“ upozornil nedávno aj slovenský premiér Robert Fico. „Keď krajina urobí nejakú reformu, stojí ju to nejaké peniaze, tak otázka stojí, či by sa to nemalo od deficitu odrátať,“ dodal Fico. Ako príklad uviedol, že by sa tak mohlo stať v prípade zníženia odvodov pre nízkopríjmových ľudí. Odpočítavať od deficitu by sa podľa neho mohli aj veľké verejné investície.
Ministri financií členských štátov eurozóny sa pritom nedávno v Luxemburgu zhodli, že štáty by mohli od Európskej komisie dostať viac času na dosiahnutie rozpočtových cieľov pod podmienkou, že uskutočňujú potrebné reformy. Ministri potvrdili, že nie je potrebné meniť Pakt stability a rastu EÚ, ktorý predpisuje štátom udržať rozpočtové schodky pod hranicou troch percent hrubého domáceho produktu a pre výšku verejných dlhov stanovuje limit 60 percent HDP. Súčasné pravidlá EÚ umožňujú spomaliť rozpočtovú konsolidáciu krajinám, ktoré uskutočňujú verejné investície a štrukturálne reformy.