Mnoho sektorov ekonomiky je ovládaných malým počtom veľkých korporácií alebo jediným monopolom. Ak ostanú tieto trhu neregulované, po čase sa dostavia neželené efekty. Najčastejšie si vplyvné firmy začnú účtovať nadhodnotené ceny, alebo nepracujú na znižovaní nákladov a často blokujú vstup produktívnejších firiem na trh.
Tirole sa hľadaním riešení týchto situácií zaoberal už od začiatku 80. rokov. Vo svojich analýzach o firmách s veľkou trhovou silou priniesol teórie, že ku každému sektoru ekonomiky s dominantnými hráčmi treba pristupovať osobitne, či už ide o bankovníctvo, energetiku alebo telekomunikácie.
„Tohtoročná cena za ekonómiu sa týka toho, ako krotiť mocné firmy,“ vyhlásil stály tajomník Kráľovskej švédskej akadémie vied Staff an Normark.
V roku 2012 Tirole v rozhovore s ekonomickým denníkom Les Échos upozornil, že posledná svetová finančná kríza pramenila predovšetkým zo zlyhania pri regulácii trhov – a to predovšetkým finančných.
V poradí tretí Francúz ocenený Nobelovou cenou za ekonómiu dlhodobo presadzuje názor, že reguláciu zo strany štátu je nutné „ušiť na mieru“ špecifikám jednotlivých odvetví. V tomto je jeho prínos pre ekonómiu novátorský, pretože predtým sa výskumníci snažili nájsť všeobecne platný spôsob regulácie pre všetky odvetvia. Stavali najmä na regulácii cien a zákaze spolupráce medzi fi rmami, ktoré by si za normálnych okolností mali konkurovať. Tirole však ukázal, že takéto všeobecné pravidlá môžu fungovať, no niekedy prinesú viac škôd ako osohu.
Podľa Tirola najlepšia regulácia odvetví s niekoľkými dominantnými firmami alebo nízkou konkurenciou je taká, ktorá rieši konkrétne špecifiká daného odvetvia. Vo svojich prácach ukázal, ako takúto reguláciu vytvoriť. Ak by sa nimi politici riadili, dokázali by podľa Nobelovho výboru prinútiť veľké firmy, aby boli produktívnejšie a zároveň, aby neškodili spotrebiteľom a konkurenčným firmám.
Tirole takisto patrí medzi najvýznamnejších autorov v oblasti teórie verejných zákaziek či teórie finančného sprostredkovania. Nobelova cena za ekonómiu nepatrí medzi pôvodné ceny, ktoré vynálezca dynamitu Alfred Nobel stanovil vo svojom závete z roku 1895. Udeľuje sa až od roku 1969 a drvivú väčšinu nositeľov ocenenia tvoria ekonómovia z USA.
Vlani sa o cenu podelili Američania Eugene Fama, Lars Peter Hansen a Robert Shiller, ktorí ju dostali za empirickú analýzu cien aktív. Vyhlásením držiteľov tohtoročnej Nobelovej ceny za ekonómiu sa končí každoročné rozdeľovanie týchto prestížnych ocenení.
Minulý týždeň boli postupne vyhlásení laureáti Nobelových cien za medicínu, fyziku, chémiu, literatúru a za mier. Na vyznamenaných okrem finančnej odmeny 8 miliónov švédskych korún (878–tisíc eur) čaká aj tradičný slávnostný ceremoniál, ktorý sa uskutoční v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela 10. decembra. Nobelova cena za mier sa bude odovzdávať v nórskom hlavnom meste Osle. Ceny za medicínu, ekonómiu, fyziku, chémiu a literatúru v Štokholme.