Rokovania o dohode CETA boli vedené za zatvorenými dverami s veľmi obmedzenou účasťou verejnosti. Je naozaj nutné držať ich v tajnosti a nakoniec postaviť verejnosť pred hotovú vec?
Vždy existuje akési napätie medzi potrebou udržať rokovania tajné a informovaním o priebehu rokovaní a aktuálnej pozícii vyjednávajúcich strán. Rozumiem, že verejnosť chce o týchto veciach vedieť, lebo sa jej to dotýka. V Kanade sme preto od začiatku vytvorili veľmi rozsiahly konzultačný proces so širokou verejnosťou. Hovorili sme aj so zástupcami firiem, odborovými aj mimovládnymi organizáciami, všetci však museli súhlasiť, že informácie zostanú utajené.
Ako vníma kanadská verejnosť dohodu CETA?
V Kanade má celkom podporu. Zo začiatku bola verejnosť proti takýmto dohodám, napríklad, keď sme robili na obchodnej dohode s USA. Ľudia sa báli, že prídu veľké USA a zaberú väčšinu nášho trhu a bude to mať negatívny vplyv na našu ekonomiku. Situácia s Európskou úniou je trochu iná. Mnoho Kanaďanov má európske korene alebo rodinu žijúcu v Európe, kultúrne hodnoty máme tiež podobné aj štandardy a regulácie sú stanovené vysoko. Ľudia preto dohodu CETA nevnímajú ako ohrozenie, ale skôr ako niečo, čo nás posunie bližšie k Európe.
Na Slovensku a asi aj v Európe celkovo ľudia nevedia veľa o dohodách CETA a TTIP. Pritom ide o zmluvy, ktoré budú mať rozsiahly vplyv na život obyvateľov.
Pre menšie ekonomiky takéto dohody zvyčajne prinesú hospodársky rast. Slovensko je malou ekonomikou oproti Kanade a Kanada je malou ekonomikou oproti EÚ. Tieto dohody majú otvoriť priestor pre viac investícií a s nimi spojenú tvorbu pracovných miest. Každá dohoda má však dve strany. Slovensko môže byť ešte viac úspešné v tom, v čom je dobré, ale v oblastiach, v ktorých zaostáva, bude vystavené ešte tvrdšej konkurencii. Všeobecne však platí, že úlohou týchto dohôd je zvýšiť ekonomickú aktivitu a tým posilniť aj rast zamestnanosti.
Kanada je bohatá na nerastné suroviny a pre Slovensko je veľmi aktuálny problém s dodávkami ruského plynu. Plánuje Kanada zvýšiť objem plynu exportovaného do Európy?
Určite sa o to budeme zaujímať. Samozrejme, má to svoje úskalia. Kanada je od EÚ oveľa ďalej ako Rusko. No myslím, že sa to podarí vyriešiť. Už teraz predávame ropu a plyn do krajín EÚ a v budúcnosti by sme chceli vyvážať oveľa viac.
Slovensko je silné v automobilovom priemysle, ale napriek dohode CETA clá na dovoz áut a súčiastok z EÚ budú platiť naďalej.
Dohodli sme sa na 7–ročnom prechodnom období. Zo začiatku zostane clo na šiestich percentách, no každý rok sa clo o rovnaký diel zníži až nakoniec bude nulové.
Majú v Kanade automobilky veľa výrobných závodov?
Áno. Niekoľko ich vyrába autá amerických značiek, zastúpená je aj Honda či Toyota. Veľká časť produkcie sa exportuje do USA.
Uviedli ste, že investície Kanady na Slovensku dosahujú 50 miliónov eur, čo nie je veľa.
Toto číslo môže byť výrazne podhodnotené, pretože v prípade investícií sa na štatistiky nedá veľmi spoľahnúť. Veľa kanadských investícií smeruje napríklad na Cyprus alebo do Holandska, ale realizujú sa niekde inde. Čo sa týka vzájomného obchodu, ten po vstupe Slovenska do EÚ dynamicky rástol a v súčasnosti je bilancia naklonená na slovenskú stranu. Ročný obrat dosahuje okolo 250 miliónov eur.
Uviedli ste, že kanadské firmy majú záujem investovať na Slovensku. Mohli by ste byť konkrétnejší? O aké oblasti by išlo?
Podľa toho, čo viem, existuje záujem investorov z oblasti ťažobného priemyslu, informačných technológií, automobilových súčiastok. To sú asi tie najvýznamnejšie oblasti, ale záujem je určite aj v iných sektoroch ekonomiky.