Zastrešila by polovicu svetovej produkcie a takmer 30 percent svetového obchodu. Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) medzi Európskou úniou a USA má zavŕšiť práce na rozbehnutých projektoch liberalizácie obchodu medzi poprednými ekonomikami.
Prakticky hotová je dohoda CETA o voľnom obchode s Kanadou a na podobnej zmluve sa pracuje aj s Japonskom.
„Chceme dosiahnuť to, čo sa podarilo v rokovaniach s Kanadou,“ povedal na konferencii o TTIP Ignacio Garcia Bercero, hlavný vyjednávač za EÚ.
Po schválení dohody CETA bude zrušených 99 percent obchodných ciel a stanovia sa spoločné štandardy prakticky vo všetkých ekonomických oblastiach. To by mal byť silný signál pre rozvoj hospodárskej spolupráce medzi Kanadou a Európou.
To isté sa očakáva aj od dohody TTIP s USA, ktorej finálna podoba je síce ešte minimálne rok vzdialená, ale podľa väčšiny analýz by z nej mohli najviac profitovať menšie krajiny s otvorenou ekonomikou, ako je Slovensko.
Hlavný prínos TTIP nemá spočívať v zrušení ciel, ale v odstránení rôznych skrytých, často byrokratických prekážok.
„Clá sú už teraz nízke, no oveľa väčšie prekážky sa nachádzajú v netarifných a administratívnych bariérach. Okrem ich odstránenia musí TTIP zachovať vysoké európske štandardy v oblasti pracovného práva, kvality potravín či ochrany životného prostredia,“ povedal Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Rokovania prebiehajú za zatvorenými dverami a tímy oboch strán o pokrokoch alebo problémoch informujú v správach po skončení jednotlivých kôl vyjednávania. Dosiaľ sa konali tri. Ako sa ukázalo, medzi najproblematickejšie oblasti patrí oblasť automobilového priemyslu, strojárstva a chemického priemyslu, čiže práve tých sektorov ekonomiky, v ktorých je Slovensko relatívne silné. Vzhľadom na to, že rokovania sú utajené a na nedostatok informácií sa sťažovali už aj poslanci Európskeho parlamentu, ľudia tiež nemajú k dohode TTIP veľkú dôveru. Obávajú sa najmä dovozu GMO plodín, mäsa z dobytka s hormonálne upravenou stravou či privatizácie vodných zdrojov.
Všetci účastníci konferencie však ubezpečovali, že tieto obavy sú neopodstatnené. „GMO, hormóny, pracovné právo či ochrana zamestnancov sú mimo rokovaní,“ vyhlásil Bercero. „V žiadnej oblasti sa súčasné štandardy znižovať nebudú. Či už je to zdravie, bezpečnosť, ochrana životného prostredia alebo poľnohospodárstvo,“ pridal sa Jonathan Kallmer, ktorý na rokovaniach zastupuje americkú stranu.
Priznal, že hormóny sa v americkom dobytkárskom priemysle používajú a rovnako je rozšírené aj pestovanie GMO plodín, no tie sa na európsky trh nedostanú ani po ratifikácii dohody TTIP.
Vzhľadom na vysoké štandardy kvality budú môcť, naopak, svoju produkciu do USA vyvážať slovenskí farmári. Veľký rozmach agroexportu sa však neočakáva.
„Farmári po podpísaní dohody TTIP zrejme nezačnú vo veľkom exportovať do USA. Skôr sa dá očakávať, že sa zvýši dovoz potravín do EÚ, čím sa môže sťažiť situácia slovenských poľnohospodárov na európskom trhu,“ podotkla Zuzana Nouzovská, generálna riaditeľka sekcie potravinárstva a obchodu ministerstva pôdohospodárstva.
Kallmer sa zároveň snažil vyvrátiť domnienku, že dohoda TTIP bude prospešná len pre veľké korporácie. „Viac z toho budú profi tovať malé a stredné podniky. Korporácie sa už s clami a administratívnymi prekážkami nejako vyrovnajú, no malému podniku môže 4–percentné clo zabrániť v úspechu na novom trhu,“ tvrdí americký vyjednávač.
Bežní ľudia by schválenie dohody mali pocítiť napríklad pri nakupovaní cez internet. TTIP totiž plánuje zvýšiť hornú hranicu, do ktorej sa neplatí dovozné clo. Zároveň by sa mali nastaviť pevné pravidlá pre obchodovanie online a kupujúci bude mať možnosť požadovať náhradu škody pri akýchkoľvek problémoch s online nákupmi. Zrušením ciel a iných obchodných obmedzení by sa mal rozšíriť sortiment dovážaných výrobkov pričom by mala klesnúť ich koncová cena.
Mýty a fakty o zmluve TTIP
Dohoda o TTIP bude prospešná len pre veľké korporácie.
TTIP bude priamo prospešná pre spotrebiteľa. Rozšíri škálu doteraz dostupných produktov a rovnako sa očakáva zníženie obchodných nákladov, čo priamo súvisí s lacnejšími produktmi. TTIP bude zároveň priamo prospešná pre malé a stredné podniky. Uľahčí sa vývoz vďaka odstráneniu duplicity a byrokracie, pričom nebudú ohrozené bezpečnostné normy platné v Európe.
Prostredníctvom TTIP zaplavia naše obchody geneticky modifikované potraviny a hormonálne upravené mäso z USA.
Európska únia nedisponuje mandátom v TTIP na zníženie potravinových štandardov. Pre výrobcov potravín na obidvoch stranách bude vo veľkej miere zjednodušený vývoz, ale iba za predpokladu obojstranného uznania pravidiel týkajúcich sa potravinových štandardov a geneticky modifi kovaných organizmov (GMO).
TTIP zníži štandardy ekologických noriem.
Vysoké štandardy v oblasti životného prostredia a ciele, ktoré boli doteraz stanovené, sú nemeniteľné. Toto bolo opakovane zdôrazňované zo strany EÚ, ako aj USA. EÚ využije aj nezávislú analýzu, ktorá bude obsahovať odporúčania na minimalizáciu účinkov TTIP na životné prostredie.
Suverenita EÚ bude dohodou TTIP ohrozená. Veľké korporácie využijú ustanovenia o ochrane investícií, aby sa vymanili spod platných zákonov jednotlivých členských štátov.
Medzinárodná investičná arbitráž nebude presahovať rámec platných zákonov v členských krajinách. Jej úlohou je chrániť investorov pred diskriminačným zaobchádzaním a protekciou vlád a zároveň zachovať slobodnú voľbu vlád prijímať zákony a regulácie v rámci svojho štátu.
Rokovanie o TTIP prebieha v tajnosti.
Ide o obchodné rokovania a pre ich úspešnosť je potrebný určitý stupeň dôveryhodnosti. Komisia svoje priority v rokovaniach a ochrane investícií konzultovala verejne, boli taktiež zorganizované pravidelné stretnutia s verejnosťou a publikovaných 11 odborných stanovísk, ktoré detailne informujú o priebehu negociácií. Z pohľadu Európskej komisie ide o jedny z najtransparentnejších rokovaní. Vlády jednotlivých členských krajín budú pokračovať v aktualizácii dostupných noviniek týkajúcich sa negociácií.