Zemiaky sa dajú v akcií kúpiť aj po 20 centov za kilogram, ale reťazce ich najčastejšie predávajú po 40 centov. Čo je to však oproti vlaňajším 70 – 80 centom. O pätinu lacnejšie ako vlani stojí aj cibuľa, mrkva a celkovo koreňová zelenina. Ani jablká predávané za 45 centov za kilogram si ovocinári nepamätajú a tento rok sú realitou.
Vďaka zlacneniu potravín a energií zažíva Slovensko tento rok miernu defláciu, keď aj celkové ceny mierne klesajú. Pokles cien potravín je pritom aj celosvetovou otázkou, keď podľa Organizácie pre poľnohospodárstvo a výživu sa v septembri ceny jedla znížili na najnižšiu úroveň za posledné štyri roky. Mimoriadne vo svete zlacneli najmä mliečne produkty a cukor.
Na Slovensku na druhej strane ruské sankcie citeľne zasiahli ovocinárov aj zeleninárov. Prudký pád farmárskych cien ničí ekonomiku predovšetkým pestovateľov jabĺk, ale aj poľnej zeleniny. „Zachraňujeme sa výpredajmi, a to nielen ovocia za extrémne nízke ceny, ale predávame už napríklad aj pôdu, ktorú sme nedávno kúpili na výsadbu nových sadov,“ povedal šéf Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga, ktorý je konateľom spoločnosti Plantex Veselé. Tá už v dôsledku poklesu cien ovocia prepustila 20 z celkovo 250 zamestnancov.
Teraz, v čase vrcholiaceho zberu, predávajú ovocinári jablká do obchodov po 20 až 28 centov, čo je hlboko pod výrobnými nákladmi. Tie sa pohybujú na úrovni 35 centov. Na pultoch veľkých reťazcov však kilogram najlacnejších jabĺk stojí v akcii 45 centov, dvojkilogramové balenie „červených“ alebo „zelených“ jabĺk vychádza na 1,20 eura. Jablká prvej triedy sa stále predávajú po jednom eure. „Kým jedni bohatnú, druhí padajú na kolená,“ opisuje situáciu na trhu Varga.
Za babku vypredávajú svoju úrodu aj zeleninári. „Za kilogram kapusty mi odberatelia ponúkajú desať centov, v obchode pritom stojí 3–4 razy viac. O polovicu oproti vlaňajšku klesli farmárske ceny rajčín a papriky, ale spotrebiteľ ich stále kupuje za cenu okolo 1,5 eura,“ hovorí šéf Únie zeleninárov Peter Horváth.
Najväčšie slovenské obchodné reťazce, Lidl, Tesco, Kaufland, Billa a Metro odmietli názor poľnohospodárov, že zneužívajú situáciu na trhu. „V dôsledku ruských sankcií nedošlo k zníženiu ponuky slovenských produktov na pultoch reťazcov zoskupených v Slovenskej aliancii moderného obchodu,“ reagoval na kritiku Milan Kisztner, hovorca aliancie. Zdôraznil, že „je to dobrá úroda zeleniny a ovocia, ktorá prirodzene vedie k ich nižším cenám“. V niektorých reťazcoch ako napríklad v Metre hlásia rekordné predaje slovenských jabĺk.
Nízke ceny podrážajú sebestačnosť
Výpredajové ceny zeleniny povedú podľa Horvátha k rapídnemu úbytku pestovateľských plôch, predovšetkým poľnej zeleniny. Na Slovensku sa pestuje zelenina už iba na výmere 7–tisíc hektárov, kým pred štvrťstoročím to bolo šesť ráz toľko. Potravinová sebestačnosť sa tak krajine aj v dôsledku embarga opäť vzdiali.
Krátkodobo však slovenský spotrebiteľ zo situácie spôsobenej ruskými sankciami a všeobecne dobrou úrodou profituje. Minulosťou sú vlani mimoriadne drahé zemiaky. Celá Európa hlási rekordné úrody a pád cien druhého chleba.
„V Belgicku predávajú farmári kilogram zemiakov za dva–tri centy, na Slovensko sú ich schopní doviezť za desať centov,“ rhovorí šéf zemiakarského zväzu Viliam Bezák.
Všetkým by sa zišiel ruský trh, ktorý odoberal ročne zhruba 500–tisíc ton zemiakov, ale Rusi nezoberú po vyhlásení embarga ani kilogram. A slovenskí pestovatelia musia akceptovať ceny zemiakov okolo 10 –12 centov za kilogram. Inak by sa v obchodoch nepredávali slovenské zemiaky, ale zahraničné.
Doterajšie kompenzácie pestovateľom nestačia
Doterajšie kompenzačné opatrenia Európskej komisie považujú slovenskí poľnohospodári za nedostatočné. „Ušli sa nám iba odrobinky,“ hovorí Peter Horváth na margo doteraz poskytnutých kompenzácií. Bruselské náhrady za zámernú likvidáciu úrody či jej venovanie na charitatívne účely neuhrádzajú farmárom prostriedky, ktoré investovali do úrody.
Rovnako ako slovenskí zeleninári a ovocinári sú nespokojní poľnohospodári z celej visegrádskej štvorky. Naliehajú na rezortných ministrov, aby požadovali od Európskej komisie vyššie kompenzácie a, najmä, aby Brusel viac zohľadňoval aj druhotné nepriaznivé efekty z trhu, ktorý zaplnil tovar pôvodne určený pre Rusko.
Ministri poľnohospodárstva krajín V4, ktorí sa tento týždeň stretli aj s bulharskými, rumunskými a slovinskými kolegami v Beladiciach pri Nitre, sa zhodli, že ani jedna národná vláda si neporadí s dôsledkami ruského embarga.
„Financie poskytnuté z Bruselu sú nedostatočné,“ tlmočil názor svojich kolegov Ľubomír Jahnátek, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Predstaviteľ ka Poľska Žofia Sulczyková dodala, že „žiaden štát nemá dosť prostriedkov na to, aby pokryl straty, ktoré vznikli farmárom“.
Ruské embargo podľa ministrov vrhlo nové svetlo na vzťahy farmárov a potravinárov na jednej strane a obchodných reťazcov na strane druhej.
„Obchodné reťazce využili situáciu a znížili svojim dodávateľom ceny hlboko pod výrobné náklady,“ povedal slovinský minister Dian Židaj „Nemôžeme súhlasiť s názorom, že za všetko môže trh, Brusel musí následky embarga riešiť komplexnými opatreniami,“ zdôraznil Slovinec.