Farmári rozhodujú o pestrosti života

V Európe pokračuje veľké vymieranie vzácnych druhov zvierat, vtákov, hmyzu a podľa vedcov je to aj pre chémiu v poľnohospodárstve a pre ničenie zvyškov zelene. Posledné prísne ekologické opatrenia, ktoré zaviedla Európska únia pre každého poľnohospodára, sú bezzubé. Je otázne, ako sa k zachovaniu prírody postaví Slovensko.

, 29.09.2014 15:00
pole, vidiek, dedina Foto: ,
Pre ničenie trávnatých porastov v porovnaní s 90. rokmi napríklad o 50 percent klesli stavy jarabice poľnej. Voľakedy tu hniezdilo 3- až 8-tisíc párov.
debata (3)

Únia prijala ešte v decembri 2013 novú Spoločnú poľnohospodársku politiku, ktorá mala priniesť „zelenšie“ poľnohospodárstvo. Dotácie podmienila napríklad aj tým, aby minimálne päť percent z každej farmy tvorili prírodné prvky ako rôzne medze, úhory či pasienky, ktoré sú podľa ochranárov poslednou nádejou pre ubúdajúci hmyz, motýle a vtáky.

Lenže podľa štúdie popredných európskych vedcov, ktorú nedávno publikoval časopis Science, sú tieto pravidlá zbytočné. Brusel totiž vydal aj množstvo výnimiek, ktoré podľa štúdie „oslobodzujú“ od ekologických pravidiel 48 percent poľnohospodárskej pôdy a až 88 percent farmárov v rámci únie. Spravujú osud vlastnej krajiny a v súčasnosti ich nik nemôže prinútiť, aby využívali moderné ekologické postupy.

„Máme vedecký dôkaz, že nové pravidlá sú prinajmenšom rovnako zlé ako tie predchádzajúce a sú absolútne nedostatočné na to, aby sa nám podarilo chrániť prírodu a zastaviť pokles biodiverzity,“ okomentoval Ariel Brunner, ktorý je vedúcim tímu pre politiky EÚ v rámci ochranárskej organizácie BirdLife Europe.

Podľa Jána Gúgha z organizácie SOS/BirdLife Slovensko to môže znamenať, že sa naďalej bude na rozľahlých plochách intenzívne hospodáriť s využitím chémie, odstránia sa posledné zvyšky zachovanej vegetácie a z polí sa vytratí pestrý život. Je to aj slovenská realita posledných desaťročí.

Vidno to na príklade dropa veľkého. „V rokoch 1890 – 1900 bola jeho početnosť odhadovaná na 2 400 jedincov, v roku 1956 na 1¤156 a v roku 1973 už len 410 až 693. Posledné dva páry u nás hniezdili v roku 2010. Jednou z príčin je práve intenzívne poľnohospodárstvo bez zachovania území s vhodnými podmienkami pre dropa. Sú to lúky alebo úhory,“ podotkol ornitológ.

Pokles rozmanitosti života na poliach je pritom hrozbou pre obyvateľov. „Ak klesajú počty vtákov na poliach v dôsledku používania chémie, naznačuje to, že zvyšky týchto látok sa dostávajú aj do potravinového reťazca človeka. Pôsobia naňho menej badateľne, ale trvalo. Svedčí o tom nárast rôznych alergií,“ upozornil ochranár.

Šancu na zmenu majú v rukách jednotlivé členské krajiny únie. Aj Slovensko môže ukázať, či chce byť v oblasti ochrany prírody ambicióznejšie, alebo spraví len nevyhnutné minimum. Ministerstvo pôdohospodárstva v súčasnosti rokuje s Európskou komisiou o konečnej podobe Programu rozvoja vidieka na najbližšie roky a ten podľa ochranárov obsahuje viacero dobrých opatrení, ktoré môžu pomôcť udržať rozmanitosť v slovenskej prírode. Novinkou je napríklad podpora pre multifunkčné kvetnaté pásy v poľnohospodárskej krajine. Uprostred širokých lánov tak môžu nájsť domov vtáky aj hmyz. Má to však háčik.

„Problémom je, že naplánovaná realizácia týchto opatrení je veľmi malá, aby priniesla nejaký efekt. Z celkového rozpočtu Programu rozvoja vidieka idú na biodiverzitu len niečo viac ako tri percentá. A to je žalostne málo,“ mieni Tatiana Nemcová, expertka na poľnohospodárske politiky Európskej únie z SOS/BirdLife Slovensko. „Chýba nám tiež konkrétne opatrenie, ktorého cieľom by bola ochrana vtáctva, ktoré hniezdi v lúkach na zemi. Je to napríklad chrapkáč.“ Ide o to, aby sa posunul termín kosenia a neohrozovali sa tak mláďatá, a aby sa ponechal aspoň na kúsku nepokosený trávnatý porast, ako to robia iné krajiny.

Aj podľa Daniela Lešinského, koordinátora Agro-ekofóra (čo je zoskupenie 20 environmen­tálnych mimovládok na Slovensku), má štát šancu dokázať, aké silné je jeho ekopovedomie a či má skutočné ambície ho napĺňať. „Veľa z nastavenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa dolaďuje v členských štátoch. Vo Švédsku je tento národný prístup prísnejší ako európsky. U nás to býva, žiaľ, naopak,“ mieni.

Aj preto je podľa neho otázne, či ministerstvo pôdohospodárstva a slovenskí poľnohospodári zakomponujú do svojej činnosti kľúčové požiadavky slovenských environmentalistov. Napríklad ochranu remízok, zákaz používania pesticídov v oblastiach ekologického záujmu alebo vytváranie celoročne kvitnúcich pásov zelene, kde by mohli bez vplyvu chemikálií žiť včely a iné opeľovače. Podľa Lešinského si na Slovensku aspoň nebude môcť uplatniť výnimky z ekologických opatrení veľa farmárov v porovnaní s celoeurópskym priemerom.

Potvrdila to aj hovorkyňa ministerstva Radka Kulaviaková. „V prípade SR sa povinnosť dodržiavať postupy nebude vzťahovať na maximálne 64 percent súčasných príjemcov platieb, avšak bude sa dotýkať drvivej väčšiny poľnohospodárskych plôch.“ Podľa údajov ministerstva to bude viac ako 95 percent pôdy.

Ak sa únii a nakoniec ani štátu nepodarí presadiť viac ekológie, zodpovednosť zostane na samotných farmároch. Hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Stanislav Nemec tvrdil, že ich členovia hospodária tak, aby chránili životné prostredie. Pripomenul fakt, že Slovensko má spomedzi krajín EÚ najviac vtáčích území z celkovej rozlohy štátu, je to 26,16 percenta. Na takejto veľkej ploche, ktorá sa prekrýva s poľnohospodárskou pôdou by sa nemali používať napríklad minerálne hnojivá, nemali by sa vtáky rušiť pri hniezdení a podobe. „Dodržiavaním týchto podmienok vytvárajú poľnohospodári predpoklady pre zachovanie priaznivého stavu populácie vtáctva,“ dodal Nemec.

No argument o veľkosti chránených území sa stal frázou a ich ochrana je skôr formálna, oponoval Jozef Chavko, predseda združenia Ochrana dravcov na Slovensku. „Stačí sa pozrieť, ako bola zničená veľká časť Chráneného vtáčieho územia Úľanská mokraď. O to viac je potrebné vážiť si tých, čo hospodária s citom,“ naznačil. Ako príklad uviedol hospodárov v Lehniciach, Moravskom sv. Jáne či v lokalite Akomáň pri Šuranoch. „Určite by sa dali menovať aj ďalší, ale aj tak by to bol mizivý počet. Ak hospodári nezmenia svoj prístup, v blízkej budúcnosti stratíme príliš veľa bez reálnej možnosti primeranej nápravy,“ upozornil.

Aký je vplyv farmárov na krajinu?

  • 50 percent rozlohy EÚ ovplyvňuje poľnohospodárstvo, z rozpočtu naň únia dáva takmer 40 percent, čo je približne 360 miliárd eur
  • o 50 percent klesli stavy jarabice poľnej na Slovensku v porovnaní s 90. rokmi, keď ich hniezdilo 3– až 8-tisíc párov, za poklesom je ničenie trávnatých porastov
  • nevhodne oraná a intenzívne obhospodarovaná pôda nezabezpečuje počas prudkých dažďov vsakovanie vody, tá odteká a spôsobuje záplavy
  • ak sa ničia medze, terasy, pasienky, o svoj životný priestor prichádza hmyz a vtáctvo

Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko, časopis Science

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Slovensko #príroda #ekológia
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy