V minulosti malo tento prívlastok aj Slovensko, ale po kríze oň prišlo a ku skokovým rastom sa už nevrátilo. Naopak, írska ekonomika v druhom štvrťroku tohto roka rástla až 7,7–percentným medziročným tempom, ktoré bolo najvyššie v EÚ.
Rozmach prišiel napriek tomu, že ešte vlani krajina dočerpávala 85–miliardovú fi nančnú pomoc od Medzinárodného menového fondu a záchranného programu eurozóny. Krajina prešla recesiou, drastickým zvyšovaním daní a vládnymi škrtmi, ktoré vyhnali Írov do ulíc. Teraz ťaží z oživenia priemyselnej výroby, najmä stavebného sektora.
Mnohí Slováci pre krízu prišli v Írsku o prácu, teraz ju možno získajú späť. Aj keď reformy boli na írske pomery drastické, dosahy sa nedajú porovnať so škrtmi, ktoré posledné roky absolvovali ľudia na Slovensku. Hlavný rozdiel je v tom, že kým v Írsku je minimálna mesačná mzda 1 452 eur, na Slovensku 352 eur…
V prvých rokoch škrtov sa v Írsku zdvihla vlna kritiky bežných ľudí. V jedno daždivé ráno pred dvoma rokmi vyšlo do ulíc hlavného mesta Írska asi 10–tisíc ľudí. Išlo o jednu z najväčších demonštrácií v histórii krajiny. „Balíček opatrení bol za štyri roky naozaj rozsiahly. Zasiahol všetky skupiny obyvateľov Írska. Ľudia v tom čase argumentovali, že každým verejným škrtom a cez nové dane, každým vytiahnutým eurom z vreciek ľudí s nízkymi a priemernými príjmami, sa krajina sama zakopáva do jamy. Teraz sa však ukazuje opak. Vláda k splneniu záväzkov pristupovala zodpovedne. Po rokoch úsporných opatrení krajina vlani v decembri medzinárodný záchranný program skončila a vrátila sa na kapitálové trhy,“ povedal pre Pravdu írsky novinár Tony Connelly, ktorý pracuje pre rádio RTE News v írskom Dubline.
Životná úroveň tamojších obyvateľov je stále vyššia ako v mnohých európskych krajinách. Vlani bol írsky HDP prepočítaný cez paritu kúpnej sily, ktorá zohľadňuje nielen výšku platov, ale aj cien v danej krajine, na úrovni 129 percent celoúniového priemeru. Bolo tak treťou najbohatšou krajinou v EÚ v rámci HDP na obyvateľa. Na porovnanie, kúpna sila Slovákov dosahuje 75 percent z priemeru únie, a v rámci členských štátov je na 18. mieste. Najchudobnejšie krajiny sú Rumunsko a Bulharsko, ktorých HDP na obyvateľa predstavuje 47 a 49 percent priemernej hodnoty za celú úniu.
Vláda zreformovala takmer všetko
Írska vláda sa snaží ekonomický štandard udržať tým, že spravila reformy v zdravotníctve, školstve, vo verejnej správe či v dôchodkovom systéme. Podľa ekonómov je krajina svetlým príkladom, ako má vyzerať podpora krajiny v problémoch a jej snahy splatiť svoje dlhy. Napríklad niektorí slovenskí ekonómovia očakávajú, že pôžičky Írsku, na ktorých sa podieľali štáty EÚ vrátane Slovenska, by mohla krajina vrátiť v plnej výške. Na rozdiel od Grécka, Portugalska alebo Cypru.
„V porovnaní s Gréckom a Portugalskom malo však Írsko podstatne lepšiu východiskovú pozíciu vo viacerých štrukturálnych ukazovateľoch. Írsko napríklad dlhodobo patrí medzi Írsky tiger je späť na čele Európy štáty OECD s najnižšou daňovo– odvodovou záťažou príjmu z práce, má veľmi dobré postavenie v Doing Business rebríčku Svetovej banky aj v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra, nízke výdavky na sociálne dávky a dôchodky a relatívne pružný trh práce. Na rozdiel od Grécka a Portugalska tiež Írsko nepriviedlo do krízy nezodpovedné riadenie verejných financií, ale banková kríza,“ komentuje riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš.
Aj napriek lepšiemu hospodárskemu rastu však aktuálne Írsko stále zápasí s vysokým verejným dlhom na úrovni takmer 124 percent HDP. Ten radikálne narástol po tom, čo pred štyrmi rokmi musela írska vláda zachraňovať banky, ktoré doplatili na prasknutie realitnej bubliny. Verejný dlh vyletel z 25 percent HDP v roku 2007 na 118 percent HDP v roku 2012, miera nezamestnanosti stúpla v rovnakom období z 5 na 15 percent.
Dane po zvýšení možno klesnú
Podľa írskeho ministra financií Michaela Noonana nové ekonomické údaje naznačujú, že Írsko by mohlo tento rok zaznamenať rast HDP približne o 4,5 percenta. Minulý týždeň minister zvýšil predpoveď na tento rok mierne nad tri percentá z pôvodného odhadu 2,1 percenta. V predošlých dvoch rokoch írska ekonomika stagnovala.
Ekonomiku ťahal tento rok vývoz aj rastúci dopyt spotrebiteľov, ktorý podporuje silný rast zamestnanosti. Vývoz napriek útlmu vo zvyšku eurozóny medziročne vzrástol o 13 percent. Domáca spotreba sa posilnila o 1,8 percenta, čo bol najrýchlejší nárast za takmer štyri roky.
Írska vláda predpovedá, že deficit verejných financií tento rok klesne pod štyri percentá HDP, čo by bol oveľa lepší výsledok, ako predpokladá dohoda s medzinárodnými veriteľmi. Vláda naznačila, že v októbrovom návrhu rozpočtu na budúci rok bude môcť zreteľne zmierniť úsporné opatrenia.
Drahšie potraviny, neskôr do dôchodku
Írsko urobilo viaceré reformy, či už v oblasti sociálneho systému, školstva, zdravotníctva, trhu práce, či dôchodkov. Napríklad do roku 2013 boli zmrazené platy vo verejnej správe, kde sa v tomto roku takisto znižoval počet zamestnancov o osem percent z 312–tisíc na 287–tisíc. Vláda však na druhej strane zvýšila sadzbu DPH z 21 na 23 percent, zaviedla daň z nehnuteľností, došlo k zvýšeniu spotrebných daní z cigariet, alkoholu, motorových a tuhých palív.
Spotrebná daň bola v prípade benzínu zvýšená o 4 centy na liter, pri nafte o 2 centy na liter. Zvýšil sa aj vek odchodu do dôchodku z 65 na 66 rokov, ktorý sa postupne bude zvyšovať aj naďalej. Írska vláda však ponechala sadzbu dane z príjmu právnických osôb na úrovni 12,5 percenta. Táto sadzba je obvykle spomínaná ako jeden z primárnych dôvodov írskeho ekonomického boomu. K tomu zaviedla trojročné daňové prázdniny pre nové start–upy, ktoré začali obchodovať v rokoch 2012, 2013 a 2014.
Ťažiskom sú investície do dopravy
Vzhľadom na výrazný prepad stavebného sektora v minulých rokoch a nárast miery nezamestnanosti, ktorá súvisí s veľkým prepúšťaním v sektore, prijala írska vláda súbor opatrení na podporu tohto sektora. Vláda vyčlenila štyri miliardy eur na výstavbu diaľničnej siete a ďalších verejných stavieb, ako sú školy či nemocnice. Keď praskla bublina v stavebníctve a na trhu nehnuteľností, sektor, ktorý tvoril 20 percent HDP v roku 2007, sa zmenšil o polovicu.
Írska vláda predpokladá, že teraz už bude podobnými opatreniami viac podporovať ekonomiku a menej škrtať. V pláne pod názvom Transport 21 sa počíta s investíciou do dopravnej infraštruktúry vo výške 34,4 miliardy eur v priebehu nasledujúcich desiatich rokov. Ťažiskom plánu je integrovaný systém verejnej dopravy pre hlavné mesto Dublin, ktorý ráta so siedmimi novými trasami električiek, s dvomi linkami metra a podzemným prestupným uzlom