Nezávislému Škótsku by mohla k silnejšej pozícii dopomôcť aj tradičná škótska whisky, ktorá je po rope a plyne druhým najväčším vývozným artiklom Veľkej Británie. Populárna obilná pálenka tvorí štvrtinu z celkového exportu jedla a nápojov zo Spojeného kráľovstva, pričom objemy vývozu stále narastajú. Stúpenci nezávislosti sa tešia, že po vyhlásení nezávislosti krajiny potečú zisky z whisky výhradne do škótskej národnej pokladnice. Pre samotné pálenice by to však bol problém, pretože vďaka Británii majú lepší prístup na svetové trhy, a to znamená aj lepšie obraty.
Príjmy z ropy, zo zemného plynu a z whisky by mali slúžiť napríklad na tvorbu nových pracovných miest. Škótska vláda takisto musí pokryť verejné výdavky, ktoré sú vyššie ako v Británii. Podľa denníka Financial Times predstavujú ročné výdavky verejných financií na jedného Škóta približne 10–tisíc libier, čo je v prepočte okolo 12,5 tisíca eur. Škótsko bojuje aj so starnutím populácie.
Problémom pri príjmoch z čierneho zlata je však nedostatok zásob. Zatiaľ čo Nórsko podľa britskej stanice BBC získalo za vlaňajšok 40 miliárd dolárov z predaja ropy a zemného plynu, Veľká Británia len 10,8 miliardy, pričom medziročne došlo k prepadu ziskov o 40 percent. Podľa škótskej vlády sa však rezervy tejto komodity vo vodách Severného mora ešte zďaleka nevyčerpali. Škótska vláda odhaduje, že zatiaľ bolo vyťažených 42 miliárd barelov a ďalších 24 miliárd je ešte k dispozícii. Odborníci však odhadujú, že do roku 2050 sa zo Severného mora bude produkovať menej ako šestina súčasného množstva. Bude zo Škótska nové Nórsko?
Investori nezávislosť nechcú
Osamostatnené Škótsko by však mohla výraznejšie zasiahnuť nedôvera investorov. Podľa odborníkov je pravdepodobné, že firmy, ktoré majú účty v škótskych bankách, prevedú svoje vklady do Anglicka. Až 133 vplyvných predstaviteľov škótskeho priemyslu a biznisu je proti samostatnosti. Financial Times prišiel s informáciou, že spoločnosť Multrees Investor Services sídliaca v Edinburghu presunula z účtov svojich klientov stovky miliónov libier. Zmeniť sídlo v prípade rozdelenia plánuje aj popredný finančný dom Royal Bank of Scotland.
Aj bežní ľudia sa začali zaujímať o svoje úspory v bankách v prípade nezávislosti krajiny. Neistota vo finančnom sektore a odlev kapitálu by mohli zatriasť aj zamestnanosťou. V tomto sektore je momentálne zamestnaných viac ako 100–tisíc Škótov.
Pravdou však je, že aj Británia príde v tomto prípade o veľa. Bez Škótska by mali Briti nižší životný štandard. Veľká Británia by totiž bez škótskej ropy a zemného plynu prišla o značnú časť zdrojov, z ktorých roky profituje. Podiel škótskeho hrubého domáceho produktu (HDP) na britskej ekonomike je so započítaním ťažby ropy a plynu v Severnom mori na úrovni 9,2 percenta. Škóti sa dlhodobo sťažujú, že dostávajú menej, ako prispievajú. Podľa šéfa Škótskej národnej strany Alexa Salmonda škótsky podiel na britskej ekonomike je až 9,9 percenta, pričom získava len 9,3 percenta z celkových výdavkov krajiny.
Škóti chcú EÚ, euro však nechcú
Z Bruselu sa začínajú ozývať hlasy, že by nezávislé Škótsko nemalo mať na pôde europarlamentu rovnaké podmienky, aké má momentálne Veľká Británia. Ak Škóti chcú zostať súčasťou Európskej únie, museli by platiť eurom. Tvrdia to dve najväčšie poslanecké frakcie v Európskom parlamente, teda Európska ľudová strana združujúca stredopravé zoskupenia a sociálnodemokratická Skupina progresívnej ľavice a demokratov. Práve europarlament musí odsúhlasiť členstvo nezávislého Škótska v únii. Škóti chcú byť súčasťou únie bez toho, aby museli platiť eurom. Chcú mať v obehu svoju škótsku libru a čerpať tak výnimku zo záväzku zavedenia eura, podobne ako Veľká Británia.
Škótska vláda chce byť aj mimo takzvaného schengenského priestoru a zachovať si hraničné kontroly. Škóti takisto požadujú zľavu na príspevok do úniovej pokladnice. Nebude vraj ani potrebné znovu žiadať o vstup do únie, pretože Škóti sú občania EÚ a nemožno im uprieť ich práva, tvrdia zástancovia nezávislosti. Škótsko by sa podľa nich stalo členom únie len zmenou základných zmlúv o EÚ. S tým však musia súhlasiť všetky krajiny únie, Európsky parlament a Európska komisia.
Proti by zrejme bolo najmä Španielsko. Madrid žiada, aby sa vstup Škótska odohral, ako keby nikdy v únii nebolo, a muselo by žiadať o vstup ako iní uchádzači. Vyjednávanie by tak trvalo dlhšie obdobie a nemuselo by sa skončiť v roku 2016, keď chce krajina v prípade kladného výsledku štvrtkového referenda nezávislosť vyhlásiť. V každom prípade nikto nechce Škótsku umožniť získať v EÚ výhody, aké má v súčasnej dobe Veľká Británia.
Španielsko sa pozerá na Škótsko ako na zlý príklad, ktorý môže podporiť separatistické tendencie v Katalánsku. Nezávislosť Katalánska presadzuje vládna nacionalistická koalícia Zhoda a jednota pod vedením Mása a spojenecká Republikánska ľavica Katalánska. Centrálna vláda podľa nich do regiónu investuje oveľa menej peňazí, ako z neho dostáva. Španielsky ústavný súd v máji minulého roka pozastavil platnosť deklarácie, ktorou katalánsky parlament v januári 2013 vyhlásil „zvrchovanosť“ autonómneho regiónu a otvoril tak cestu k vypísaniu referenda o jeho nezávislosti. Jej podpora vo verejnosti dosahuje asi 50 percent. Približne rovnakú podporu u ľudí má aj nezávislosť Škótska.