Napríklad pokračujúca vojna v Sýrii, ktorá má na svedomí približne 200 000 životov, sa odohráva na pozadí vzostupu akciových trhov. Čím to je, že investori ignorujú vojnu, teror a chaos? Možno tým, že investori často vnímajú správy politického charakteru len ako šum v pozadí a sú pre nich len o niečo málo dôležitejšie ako správy zo sveta športu.
Zvlášť v poslednej dobe bola priepasť medzi trhmi a politikou značná. Hoci v minulom týždni boli noviny zaplavené správami o vojne na Ukrajine a na Blízkom východe, či o prípadnom rozpade Spojeného kráľovstva, hlavný index britských akcií FTSE 100 vystúpil na najvyššiu hodnotu za posledných 14 rokov. Podobne v predchádzajúcom týždni prvýkrát pokoril dvojtisícovú hranicu kľúčový americký index S&P 500.
Politickí komentátori by najskôr krútili nesúhlasne hlavou a boli by presvedčení o krátkozrakosti investorov. Ale je tu ešte jedna možnosť – trhy sú v poriadku. Samozrejme, že čas od času politický šok nakrátko spôsobí pád akcií, nedávne skúsenosti však naznačujú, že ich oživenie je často až prekvapujúco rýchle.
V prvom týždni obchodovania po útokoch na Washington a New York z 11. septembra 2001 klesol americký Dow Jonesov index o 14 percent. Už niekoľko mesiacov po útoku sa ale Dow Jones aj ďalší akciový index Nasdaq Composite vrátili na úroveň, ktoré dosahovali pred 11. septembrom. Medzinárodná politika kedysi skutočne, a to aj na niekoľko rokov, menila postoj investorov. Naposledy to boli v 70. rokoch ropné šoky, do ktorých v roku 1973 vyústila arabsko-izraelská vojna a potom v roku 1979 islamská revolúcia v Iráne.
Odvtedy sa však charakteristika sveta začala o niečo menej riadiť geopolitickými rizikami a naopak o niečo viac geopolitickými príležitosťami. Ako podotýka denník Financial Times, prispeli k tomu aj politické zmeny v Číne, ktoré zabezpečili pád maoizmu a naštartovali vnútornú ekonomickú transformáciu, ďalej pád Berlínskeho múru, ale aj koniec diktatúry v Latinskej Amerike. Politické zmeny v 80. rokoch tak v globálnom meradle prispeli skôr k vytváraniu obchodných príležitostí, než k ich ničeniu.
Samozrejme, existujú rôzne typy udalostí, ktoré môžu v niektorých krajinách nepriaznivo ovplyvniť investičnú klímu. Je užitočné vedieť, či sa v tej-ktorej krajine chystá prevrat alebo vojna. Veľké globálne zmeny v myslení investorov ale v posledných desaťročiach iniciovala ekonomika, nie politika. Príkladom môže byť spľasnutie finančnej bubliny v roku 2000 alebo finančná kríza z roku 2008. Investorov teda omnoho viac znepokojuje menová politika ako vojny.
V 70. rokoch sa pre vojnu a revolúciu ocitli ceny energií na úrovni, ktorá spôsobila západným ekonomikám šok a priviedla ich do hospodárskej recesie. Teraz sa dvaja najväčší producenti energií na svete, Rusko a Blízky východ, ocitajú v chaose, a napriek tomu cena ropy klesá. Existuje však niekoľko dôvodov, prečo to tak je.
Prvým dôvodom je takzvaná bridlicová revolúcia v USA, vďaka ktorej sú energetické trhy menej náchylné voči udalostiam na Blízkom východe, pretože v USA sa teraz ťaží oveľa viac ropy. Druhým dôvodom je skutočnosť, že boje v arabskom svete zatiaľ neovplyvnili produkciu ropy v Saudskej Arábii a štátoch Perzského zálivu. Faktorom je ale aj to, že Rusko doteraz vážnejšie nepohrozilo západným krajinám energetickými sankciami. Isté však je, že ak by vojna zasiahla aj Perzský záliv alebo Rusko uzavrelo kohútiky s energetickými surovinami, trhy by začali panikáriť.
Spozornieť by ale mali všetci investori, teda vrátane tých, ktorí sa v Rusku neangažujú. Konflikt na Ukrajine by sa totiž mohol ešte zhoršiť a potom nepredvídateľne ovplyvniť celú Európu.