Hospodárske obmedzenia proti ruským ropným spoločnostiam boli schválené už v pondelok večer s tým, že do platnosti vstúpia v priebehu niekoľkých dní. Už v stredu však majú rokovať v Bruseli veľvyslanci všetkých štátov EÚ o tom, či nové sankcie proti Rusku vzhľadom na aktuálne prímerie na Ukrajine treba, alebo netreba.
„Patrím medzi tých premiérov, ktorí apelujú na Európsku úniu, aby nepristupovala k zefektívňovaniu sankcií proti Rusku. Pretože ak je tu prímerie, tak ho treba v každom prípade podporiť, a nie zbytočne vyhrocovať situáciu sprísňovaním sankcií,“ povedal premiér Robert Fico. Veľká časť predstaviteľov Európskej únie vidí práve v sprísnení sankcií cestu, ako zamedziť ruskej podpore separatistov v Doneckej a Luhanskej oblasti východnej Ukrajiny. Podľa vyjadrení predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya môžu nové sankcie proti Rusku začať platiť od konca tohto týždňa.
Nové sankcie majú byť cielené na ruské energetické giganty zamerané na ťažbu a prepravu ropy. Podľa informácií Financial Times prístup na európske finančné trhy stratia spoločnosti Rosnefť, Transnefť a Gazprom Nefť. V takom prípade by napríklad spoločnosť Rosneft musela ruskú vládu požiadať o úver vo výške 31,2 miliardy eur na splatenie plánovanej kúpy anglicko-ruskej ropnej firmy TNK-BP. Ruský premiér Dmitrij Medvedev ako možnú reakciu spomenul zákaz preletu európskych lietadiel nad územím Ruska.
Práve odvetné opatrenia začínajú znepokojovať aj krajiny podporujúce prijatie ďalších sankcií proti Rusku. „Som veľmi znepokojený z ruských odvetných opatrení. Nikto nevie presne povedať, čo sa stane,“ uviedol fínsky premiér Alexander Stubb. Podľa analytikov môžu sankcie proti ruským energetickým spoločnostiam v budúcnosti obmedziť dodávky ropy a plynu do Európy. „Treba si uvedomiť, že Rusko z predaja ropy a plynu získava peniaze na zabezpečenie ťažby a prepravy týchto surovín do Európskej únie. Nie je teda v ekonomickom záujme ani jednej zo zúčastnených strán úplne odstrihnúť ruské energetické firmy od európskych peňazí,“ povedal Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Colosseum.
„Európska únia sa veľmi mýli, ak si myslí, že je pupkom sveta. Obmedzenie prístupu na finančné trhy síce bude bolieť ruské energetické firmy, ale dnes sú tu iné regióny, kde sa dajú požičať peniaze,“ uviedol Fico. Podľa neho ak si Európa nebude viac brániť svoje ekonomické záujmy, zníži svoju konkurenciu v porovnaní s rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami Brazílie a Číny. Práve firmy z týchto krajín profitovali z toho, že Rusko na doteraz platné sankcie reagovalo zákazom dovozu potravín z Európskej únie. Ako ďalšiu možnú reakciu ruský prezident Vladimir Putin spomenul možnosť zákazu dovozu automobilov z Európskej únie.
Ekonomické záujmy boli aj slovenskou prioritou pri schvaľovaní sankcií proti Rusku. Slovenskej diplomacii sa podarilo presadiť nerozširovanie zákazu vývozu tovarov dvojitého určenia aj pre ruský civilný sektor. V takomto prípade by totiž rôzne priemyselné firmy nemohli do Ruska vyvážať napríklad obrábacie stroje na sústruženie, drvenie, elektroerozívne obrábanie či obrábacie stroje na odstraňovanie kovov a keramických materiálov.
„Našou prioritou v diskusiách o novom balíku sankcií bolo nastaviť zameranie sankcií tak, aby bola zachovaná predovšetkým stabilita nášho finančného a bankového sektora a obranyschopnosť štátu,“ dodal Peter Susko z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí. Slovensku sa tiež podarilo presadiť, že v prípade problémov môže byť slovenská Sberbank zachránená peniazmi od svojej ruskej matky. Menej úspešní boli slovenskí diplomati v prípade radarov, ktoré už nemôžu byť opravované náhradnými súčiastkami z Ruska. Ruský dodávateľ sa totiž dostal na čiernu listinu úniou sankcionovaných firiem. V prípade zotrvania sankcií viac ako rok tak možno bude musieť Slovensko kúpiť nové radary za viac ako milión eur.
Problémom môže byť podľa slovenského premiéra aj možné prerušenie dodávok ropy cez Ukrajinu. V takom prípade by totiž náhradná preprava ropy cez Maďarsko mala predražiť Slovnaftu dovoz ropy o 100 miliónov eur ročne. „Ak teraz prestane tiecť ropa z Ruskej federácie, tak nás to bude ročne stáť okolo 100 miliónov eur. Opäť si kladiem otázku, prečo má pán Jozef, Miloslav alebo pani Eva na benzínovej pumpe na Slovensku platiť viac za benzín. Zato, že sa Spojené štáty a Ruská federácia tlčú o Ukrajinu,“ uzavrel premiér Fico.