Návrh rozšírených sankcií dôslednejšie počíta s tým, že výrobky dvojakého určenia využiteľné pre civilistov aj armádu Rusko z EÚ už nedostane.
Podobné obmedzenie krajiny EÚ prijali už v auguste a teraz sa má rozšíriť. Rusko na to odvetne zastavilo dovoz potravín z EÚ a pri ďalších sankciách upozornilo, že sa môže zaobísť aj bez európskych automobilov. Slovenský premiér Robert Fico naznačil, že nebudeme súhlasiť s takými sankciami, ktoré by ekonomicky poškodili Slovensko.
O návrhu nových sankcií v stredu stredu rokovala vláda, zamestnávatelia aj odbory s tým, že opatrenia budú ešte ďalej analyzovať. Minister hospodárstva Pavol Pavlis však naznačil, že existujú slovenské strojárske firmy, ktoré by sankcie mohli poškodiť, a to bude Slovensko podľa ministra pripomienkovať. Pripomienky k návrhu sankcií smerom k ochrane strojárstva prijala už aj česká vláda.
Európska komisia navrhla potrestať Rusko za jeho postoj k situácii na Ukrajine prísnym zákazom exportu špeciálnych materiálov, vysokovýkonných počítačov, elektroniky a niektorých strojárskych výrobkov. Teraz je na členských štátoch EÚ, aby návrh komisie posúdili a rozhodli o ďalšom postupe. „Ak raz uvoľníme ruské trhy, okamžite ich obsadia domáce alebo ázijské firmy. Takúto chybu si ako malá otvorená ekonomika nemôžeme dovoliť,“ povedal minister hospodárstva Pavol Pavlis.
Slovenská vláda sa pri analyzovaní dosahov nových sankcií obrátila na domáce firmy. „Po získaní presných informácií budeme vedieť, aké problémy nášmu hospodárstvu spôsobí prísny zákaz vývozu takzvaných tovarov dvojakého určenia a môžeme európskym partnerom predstaviť naše pripomienky,“ dodal Pavlis.
Straty zákaziek pre prísne sankcie sa obáva napríklad domáca fabrika Way Industries. Tá v Krupine vyrába malé univerzálne cestné stroje slúžiace ako bagre, nakladače, odhŕňače, ktoré bez problémov môže v prípade potreby použiť aj ruská armáda. „Niektoré štáty mohli do Ruska vyvážať zbrane a my nakoniec nebudeme môcť vyviezť ani kuchynské linky,“ uviedol Marián Jusko, prezident Republikovej únie zamestnávateľov.
„Treba si uvedomiť, že pri prijímaní sankcií nemôžeme ísť tvrdo proti svojim západným partnerom, lebo od obchodu s nimi sme ešte viac závislí,“ dodal Roman Karlubík, viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
S vyostrovaním situácie totiž aj v podnikaní začínajú čoraz viac rozhodovať emócie. „Zoberte si nemeckú firmu, ktorá má v regióne strednej Európy na výber zo siedmich rôznych dodávateľov. Jej majiteľ bude za tvrdé sankcie proti Rusku a pravdepodobne nedá zarobiť firmám z krajiny blokujúcej prijatie tvrdých sankcií,“ pokračoval Karlubík.
Európska komisia čaká do piatka na postoj členských štátov. „Návrhy, ktoré Európska komisia predložila členským štátom na posúdenie, sa týkajú prístupu na kapitálové trhy, sektoru obrany, tovarov dvojakého určenia a citlivých technológií,“ priblížil Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Vláda sa bude snažiť zmierniť len sankcie v prípade tovarov dvojakého určenia a proti ostatným nemá zatiaľ vážnejšie výhrady.
Napríklad Británia však navrhuje, aby sa v sankciách išlo ďalej. Pri kapitálových trhoch presadzuje obmedzenie tzv. Swift platieb. Rusko by tak v budúcnosti nemohlo využívať celosvetovú sieť, pomocou ktorej dochádza k elektronickej výmene správ o finančných transakciách medzi bankami a ďalšími inštitúciami. „Rusko by po prijatí tejto sankcie malo problém so zapájaním sa do medzinárodného obchodu,“ uviedol minister financií Peter Kažimír. Zákazom využívania daného systému platieb by utrpel aj ruský cestovný ruch, ktorý by nedokázal prijímať elektronické platby od turistov z cudziny.
Podľa informácií denníka Financial Times nové sankcie zakážu poskytovať európskym finančným inštitúciám spoločné úvery nielen ruským bankám, ale aj energetickým a zbrojárskym spoločnostiam. Zároveň bude možné kupovať dlhopisy ruských bánk s maximálnou lehotou splatnosti do 30 dní, kým dnes je to až 90 dní. Tieto sankcie majú za ciel odrezať ruské firmy od lacného prístupu k spoločnej mene euro.
Už prvé miernejšie sankcie mali okamžitý dosah na niektoré ruské firmy. Napríklad ruská spoločnosť Lukoil pristúpila pred pár týždňami k predaju čerpacích staníc v strednej Európe a na Ukrajine. „Rozhodnutie o predaji bolo ovplyvnené zavedením sankcií. Najnovšie sankcie totiž obmedzujú financovanie všetkých ruských spoločností,“ odpísalo denníku Pravda ruské tlačové oddelenie spoločnosti Lukoil.
Sankcie na jednej strane predražia Rusom nákup vyspelých európskych technológií, na druhej strane sťažia predaj európskych výrobkov na ruskom trhu. Poklesu zákaziek pre nedostatok eur u ruských zákazníkov sa napríklad obáva fabrika CSM Tisovec, vyvážajúca do Ruska vozidlá slúžiace na opravu ropovodných a plynových potrubí. Európska únia totiž plánuje zakázať úvery pre štátne firmy, ktoré sa zaoberajú prieskumom, ťažbou a prepravou ropy. V nových sankciách má byť zakázaný aj export technológií a služieb, ktoré umožňujú ťažbu ropy na mori či v Arktíde.
Aj doterajšie sankcie prijaté začiatkom augusta slovenské hospodárstvo pocítilo. „Priame dopady v prípade Slovenska nie sú veľmi závažné, sú zatiaľ v miliónoch eur. Tie nepriame dopady sú však už závažnejšie, pretože sa týkajú hlavne potenciálu ekonomiky našich kľúčových obchodných partnerov,“ priblížil Kažimír. Presné účinky na Slovensku ekonomiku ministerstvo predstaví v jesennej prognóze ekonomického rastu. Európske, britské, ale aj ruské akcie zaznamenali včera rast po tom, čo sa v médiách objavili informácie o dohode na prímerí medzi ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Následne prišlo k spresneniu informácií a obidvaja prezidenti sa pri telefonáte zhodli len na mechanizme, ako pokoj zbraní dosiahnuť.