Ľudia sú zneužívaní aj na podvody s cukrom

Kúpili ste si v obchode výhodne cukor, mobilný telefón, mäso či pneumatiky? Je možné, že tovar bol súčasťou podvodu s daňou z pridanej hodnoty, keďže na tieto komodity sa zameriavajú kšeftári.

, 24.08.2014 20:00, aktualizované: 25.08.2014 07:00
34

Obchodník či spotrebiteľ môžu byť v celej situácii nevinne. Obom ide len o výhodný obchod. Kšeftár si zase nižšiu cenu môže dovoliť, keďže štát sa snaží obrať o 20-percentnú DPH. Tovar sa najprv dovezie na Slovensko bez dane, potom sa zobchoduje cez niekoľko subjektov v reťazci, aby sa napokon fiktívne opäť predal do cudziny aj so žiadosťou o vrátenie DPH. Pritom však skončí na domácich pultoch.

Štát po zostavení tímu vyšetrovateľov daňovej kobry a prijatí ďalších opatrení začal podobné podvody odhaľovať. Vlani daňová kobra odštartovala dve paralelné akcie. Jednu zameranú na kameň a druhú na cukor, ktorej dali krycí názov Sova.

Prečítajte si glosu Martina Kováčika Akcia Sova.

„Cukor je komodita, pri ktorej sa už robí čoraz menej karuselových podvodov. Komoditou môže byť dnes už čokoľvek. Od mobilných telefónov po pneumatiky či mäso,“ povedal pre Pravdu Daniel Čech, generálny riaditeľ daňovej a colnej sekcie Finančného riaditeľstva. Daniari odhadujú, že možný únik na DPH pri fiktívnom dovoze a vývoze komodít predstavuje pre štát ročnú stratu viac ako 200 miliónov eur. Len pri cukre to bolo vlani približne 22 miliónov eur. Najviac sa však kšeftovalo s farebnými kovmi, pneumatikami či kameňom. Dokopy za viac ako 100 miliónov eur.

Tovar je pri celom obchode zvyčajne na sklade, kšeftári ho vyskladňujú väčšinou na jar. Do veľkých obchodných reťazcov sa napríklad cukor dostával najmä v marci a apríli. V prípade pneumatík nastáva obdobná situácia na jeseň či na jar, keď vodiči menia letné gumy za zimné a naopak.

Daniari aktuálne začali sledovať viac aj to, ako sa nakladá s kalamitným drevom po nedávnej smršti, ktorá sa prehnala Slovenskom a zdevastovala stromy. „Pri prvej víchrici spred pár rokov boli práve pri kalamitnom dreve veľké daňové úniky,“ hovorí Čech.

Komodita na podvod musí podľa jeho slov spĺňať niekoľko kritérií. „Musí byť ťažko spočítateľná, teda či je v kamióne tri, päť, desať či dvadsať ton, to je ťažké určiť. Musí sa jej veľa točiť, teda na konci dňa sa musí niekde spotrebovať, čo cukor spĺňa. A spĺňa to aj mäso a pneumatiky v istom ročnom období,“ tvrdí Čech. Podobne je to aj pri stavebnej oceli. „Veľmi ťažko spočítate, koľko sa v ktorej krajine použilo, resp. minie stavebnej ocele. Je to takmer nemerateľné. Neexistuje na to žiadna relevantná štatistika,“ dodáva Čech.

zväčšiť
daňový podvod, DPH

Podvodníci sa zľakli

Zlomové body pre podvodníkov boli zavedenie elektronického kontrolného výkazu DPH a systému nazývaného reverse charge, obe platia od začiatku tohto roka. To sčasti obmedzilo nelegálne obchodovanie s komoditami. Reverse charge v praxi znamená, že platenie daňovej povinnosti sa prenieslo na posledný subjekt v reťazci, ktorý predáva tovar konečnému spotrebiteľovi. V reťazci je tak zamedzené uplatnenie si neoprávneného nadmerného odpočtu. Nový systém platenia dane sa týka obilnín, ale aj stavebnej ocele či mobilných telefónov.

Podľa daňového experta Petra Pašeka zo spoločnosti Accace však konkrétne podvody pri cukre či oleji nepriškrtilo zavedenie systému reverse charge, keďže na tieto komodity sa povinnosť nevzťahuje. „Dôvodom je skutočnosť, že predmetné samozdanenie je možné aplikovať len na tuzemský predaj olejnatých semien a olejnatých plodov a obilnín, ktoré nie sú určené v nezmenenom stave na konečnú spotrebu, t.j. netýka sa cukru, resp. slnečnicového oleja ako takého,“ hovorí Pašek.

V tomto prípade pomohol najmä elektronický kontrolný výkaz DPH. Ten však neobsahuje informácie o tovaroch, ktoré sú predmetom vývozu, resp. dodaní do iných členských štátov. „Na druhej strane výrazne obmedzil podvody medzi platiteľmi dane známe z minulosti, keď dodávateľ DPH uvedenú na faktúre nepriznal a odberateľ si ju odpočítal. Práve kontrolný výkaz má upozorniť na takéto praktiky. Z tohto dôvodu  zavedenie kontrolného výkazu je určite jedným z vhodných nástrojov na obmedzovanie týchto daňových únikov na DPH,“ poznamenáva Pašek.

Problémom však stále zostáva predaj predmetných plodín konečným spotrebiteľom. Pre nich je stále predaj „bez“ dokladu finančne výhodnejší, a to práve o hodnotu DPH, ktorú v danom prípade platiť nemusia. „Treba upozorniť, že takéto podvody kontrolný výkaz neodhalí. Nástrojom na motiváciu pre vyžadovanie dokladov bola a je bločková lotéria,“ dodal Pašek. Tú štát zaviedol v jeseni minulého roka. Doteraz do nej prihlásili ľudia dokopy 79 miliónov bločkov. Záujem však mierne klesol. Bločky majú slúžiť daniarom na to, aby ich mohli využiť na cielené daňové kontroly.

Podvodníci sa presunuli aj do Česka

Český minister financií Andrej Babiš nedávno povedal, že po zavedení balíka opatrení na boj s daňovými únikmi na Slovensku začali evidovať vyšší počet registrovaných podnikateľov zo Slovenska, ktorí už na Slovensku nevedia robiť špekulatívne obchody.

Aktuálne majú čoraz väčší problém s „mobilnými podvodníkmi“. Český Finančný úrad aktuálne rieši medzinárodné obchodné skupiny obchodujúce s pakistansko – indickou mafiou, ktorá v zahraničí nakúpi vo veľkoobchodoch mobily bez DPH a lacno ich predáva na európskom trhu. Česko sa preto rozhodlo aj podľa vzoru Slovenska zaviesť od budúceho roka špeciálny režim odvodu DPH, spomínanú reverse charge. V tomto prípade by daň zaplatil maloobchodník registrovaný platca DPH, teda predajca mobilov, ktorý tovar predá spotrebiteľovi. Slovenskí daniari aktuálne spolupracujú s českou stranou aj na zavedení elektronického kontrolného výkazu DPH v Česku. Česi v tomto roku zostavili, podobne ako u nás, vyšetrovací tím daňovej kobry. V nej v spoločných tímoch pracujú ľudia z finančnej správy, Generálnej prokuratúry a polície. Mnohých podvodníkov opatrenia stále neodradili. „Podvodník si povie – ja to viem robiť lepšie, ako tí ostatní, mne na to neprídu,“ komentuje Čech.

Ako podvodníci pracujú

Väčšinou ide o špekulantov, ktorí u nás registrujú spoločnosti, na čele ktorých sú ľudia z iného členského štátu, prevažne z Maďarska a Rumunska. Spoločnosti sú prepísané na tieto osoby aj v čase, keď sa ich daniari snažia preveriť v rámci kontrol. Nový konateľ sa nezdržiava na území krajiny, nekomunikuje s kontrolnými úradmi, nepodáva daňové priznania. Sú prípady, keď je na čele firmy neexistujúca zahraničná osoba, dokonca aj bezdomovec. Väčšinou ide o „podnikateľov“, ktorých meno figuruje vo viacerých firmách. Pôvod tovaru a tiež množstvo tovaru, s ktorým daná firma obchoduje, je z dôvodu nekomunikovania spoločnosti s úradmi ťažko preveriť. Skladovanie tovaru je taktiež spochybniteľné, keďže je podozrenie, že daňové subjekty vedú tieto skladové evidencie účelovo.

Tovar prepravujú tieto firmy väčšinou vozidlami evidovanými mimo Slovenska. Ak chcú daniari podnikateľa preveriť, musia o to požiadať tretiu krajinu, pričom odpoveď z tretej strany je často len veľmi stručná s konštatovaním, že subjekt je nekontaktný a nepodáva daňové priznania. Táto odpoveď nestačí na to, aby daniari mohli jasne preukázať, že dodanie tovaru bolo iba fiktívne.

Akcie na kameň a cukor podvody obmedzili

V momente, keď daniari systematicky riešia nejakú komoditu, podvodníci od nej dávajú ruky preč. Platí to v prípade cukru, ale aj kameňa.

Daňová kobra v prípade kameňa odhalila nedávno jeden z jej najväčších prípadov, ktorý prebiehal už od roku 2008. Štát mohol pri fiktívnom obchode s prírodným kameňom prísť až o 40 miliónov eur. Do prípadu bolo zapojených 67 firiem a vyšetrovateľ obvinil 26 ľudí. V rámci jeho odhaľovania spravila polícia 29 domových prehliadok a prehliadok iných priestorov. Z toho 22 bolo na Slovensku, päť v Českej republike a dve v Srbskej republike.

Hlavnými organizátormi podvodu boli Slováci a jeho princíp spočíval vo fiktívnom spracovávaní kameňa. Najprv nakúpili neopracovaný kameň, ktorý predali cez niekoľko spoločností. Tie tvrdili, že ho opracovávajú, čím jeho hodnota rástla. Napríklad mali z neho vyrábať dlažbu či náhrobné kamene, ktoré neskôr predávali, ale nezaplatili DPH.

Ten, kto mal zaplatiť DPH v tomto reťazci, ju nikdy nezaplatil, lebo sa spoločnosť stratila alebo prepísala na nekontaktnú osobu. Kupujúci však následne požiadali o vrátenie nadmerného odpočtu dane, pretože tovar vyvážali do zahraničia. Putoval do Česka a následne do Srbska. Bol to však stále ten istý neopracovaný kameň ako na začiatku. Následne sa vracal naspäť na Slovensko a celý proces sa opakoval.

V prípade cukru a daňovej akcie nazvanej Sova otvorili daniari 40 daňových kontrol, na ktoré bolo nasadených 52 kontrolórov. Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní prišli na podvod za viac ako 22 miliónov eur. Išlo o štyri personálne prepojené firmy zo Slovenska a Maďarska. Pri kontrolách bolo zistené, že daňové subjekty registrované na DPH a maďarský obchodník sú dcérskymi spoločnosťami popredných európskych spoločností obchodujúcich s cukrom, ktoré dosahujú zisk z udržiavania karuselového podvodu. Neustále žiadajú o vrátenie DPH v zúčastnených členských krajinách.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
34 debata chyba
Viac na túto tému: #mäso #pneumatiky #daňové podvody #daň z pridanej hodnoty #cukor