Foto: Jozef Sedlák, Pravda
Želiezovský farmár Ľudovít Kiss práve zberá poľnú papriku a melóny. Kríčky papriky sú obťažkané nádhernými plodmi. Niektoré bacuľaté, iné podlhovasté dlhé aj 15 centimetrov. Nie sú to žiadne dopingové papriky, ktoré boli živené hydroponickými roztokmi. Vyrástli na úrodnej dolnohronskej černozemi, poháňané vpred horúcim južanským slnkom a kropené výdatnými búrkami. Naporúdzi bola aj kvapôčková závlaha, ale príroda tentoraz išla pestovateľom po ruke akoby im splácala dlhy z predchádzajúcich rozmarných rokov.
Kiss pestuje plodovú aj koreninovú papriku dovedna na 15 hektároch. Je jeden z posledných zeleninárskych mohykánov, ktorí zostali verní pôde. Okolie ho považuje div nie za čudáka, veď kým iní zo záhrad a polí zutekali, on tvrdohlavo rok čo rok vysádza planty a verí, že sa dočká uznania. Ale tohto roku je na konci s nervami aj nenapraviteľný optimista Lajko Kiss.
Má nádhernú papriku, chrumkavú, voňajúcu poľom, vetrom a dažďom, ale obchodníci sa o ňu u Kissa nehlásia. Zrovna tak o dyne a melóny.
"Radšej si tovar dovezú od susedov z Maďarska, ale aj Poľska či Moravy, pretože na ňom celkom iste zarobia viac ako na poctivo dopestovanej slovenskej zelenine,“ vychŕli zo seba dlho rastúcu nespokojnosť s pomermi na domácom trhu želiezovský zeleninár.
Slovenskí pestovatelia zeleniny sa podľa Kissa ocitli v pasci. Stoja proti ním oveľa lepšie zorganizovaní zahraniční súperi, ktorí predávajú svoju produkciu prostredníctvom búrz. Na jednu z nich do Budapešti chodievajú aj slovenskí priekupníci. Niektorí sa však neunúvajú ani tam, idú do domácich veľkoskladov, ktoré žijú z dovozov zahraničnej zeleniny.
Proti pestovateľom ako Kiss stoja na jednej strane obchodné reťazce zásobované kamiónmi zo zeleninárskych štátov celej Európy alebo aj severnej Afriky a krv im pijú aj pokútni predavači popri cestách alebo trhovníci, ktorí sa tvária, že predávajú prebytky zo svojich záhrad.
"Ako máme konkurovať Maďarom, Poliakom a Čechom, keď ich národné meny pružne bojujú s eurom znižovaním kurzov. Naša produkcia je síce dobrá, ale drahá a obchodníci, jedno malí či veľkí, chcú zarobiť, kašlú oni na slovenskú úrodu,“ dáva priechod svojim emóciam Ľudovít Kiss.
Keď v reťazcoch vyhlásia akciu a pustia melóny za 10 –20 centov, dostávajú sa domáci pestovatelia načisto do ofsajdu. "Ľudia sa náhlia do supermarketov, pretože môžu ušetriť. Nečudujem sa im, platy na Slovensku nie sú bohvieaké, ale každá takáto akcia ubíja nielen ekonomiku farmárov, ale oberá nás o zvyšky sebadôvery,“ vraví Kiss. Za desať ani dvadsať centov sa podľa kalkulácii želiezovského zeleninára nedá kilogram melónu dopestovať, výrobné náklady sú minimálne 40 centov.
"Reťazce si z nás robia dobrý deň. Im je jedno, či majú na pultoch melóny z Grécka, Maroka, Španielska. Vždy sa niekto nájde, kto im ich predá, ale niekto by sa mal konečne pozrieť, čo to robí so slovenským poľnohospodárstvom. To ide dolu vodou, pretože neriadené dovozy úplne zničili zeleninársku infraštruktúru,“ opisuje krutú realitu Kiss a trpko dodá, že krajina prichádza o svoju pôvodnú farebnosť, chute a vône, pretože na poliach sa už pestuje len pšenica, kukurica, repka a slnečnica, sem tam trochu repy. Kde vidíte plantáže rajčín, papriky, koreňovej a plodovej zeleniny? Čo zostalo zo slávnych zeleninárskych dedín Marcelová, Nesvady, Tvrdošovce? Iba tu a tam fóliový hangár nejakého zúfalca.
Kissova farma vyrástla na troskách niekdajších družstiev a štátnych majetkov. Dovedna obrába 780 hektárov pôdy, prevažne je na nich zelenina. Nedávno prevzal upadajúcu farmu vo Svodove, kde chová hydinu, ošípané ovce, kone. Kiss je telom aj dušou gazda. V lete na jeho poliach pracuje 50–60 brigádnikov.
"Kto vytvára pracovné príležitosti? Taký farmár ako ja, ktorý pestuje veľa rôznych druhov plodín, teda diverzifikuje výrobu, alebo ten, čo premenil družstvo na veľkovýrobcu obilia a olejnín a dá chlieb desiatim traktoristom?“ položí rýdzo praktickú otázku farmár Kiss.
Zaprisaháva sa, že na budúci rok utečie od pestovania zeleniny. Tí, čo ho poznajú, mu celkom neveria. Keď príde jar, bude tento muž opäť pripravený na pestovanie zeleniny. Nedávno v rodičovskej záhrade vysadil stolové odrody viniča. Chutné hrozno by malo obohatiť ponuku jeho podnikových predajní ako jahody z jeho ukážkovej plantáže. Vo svojej podstate je tento chlapík optimista, ale aj mužov s najväčšou sebadôverou dokáže zraziť na kolená nerozumná agrárna politika.
Na Slovensku pôjde v jeseni do tuhého. Trh bude s najväčšou pravdepodobnosťou atakovaný produkciou ovocia a zeleniny z krajín, ktoré prišli o ruský trh. Ako takejto konkurencii, ktorá prinesie pokles farmárskych cien (nevedno do akej miery spotrebiteľských) budú čeliť zeleninári a ovocinári?
Minister Ľubomír Jahnátek vytvoril Monitorovací výbor, ktorý má sledovať prudké cenové výkyvy. Slovensko si tiež vyhradilo právo, zabrániť bezbrehým dovozom, ktoré by ohrozovali existenciu domácich producentov. Kiss podotýka, že krajné ohrozenie už nastalo. Je produktom doterajšieho živelného vývoja, ktorý priniesol rozpad domácej prvovýroby zeleniny, nákupných centier a spracovateľských podnikov.