V 2. štvrťroku 2014 vzrástol hrubý domáci produkt Slovenska v stálych cenách v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2013 o 2,5 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP zvýšil oproti 2. štvrťroku 2013 o 2,4 % a oproti 1. štvrťroku 2014 o 0,6 %, uviedol Štatistický úrad SR.
Slovensko si tak udržiava tempo z prvého štvrťroku – vtedy rast medzi kvartálmi dosiahol predbežne 0,6 percenta, bol však revidovaný na 0,7 percenta a medziročné tempo rastu bolo mierne nižšie, dosiahlo 2,4 percenta.
Hospodárstvo v II. štvrťroku rástlo viac, než očakávali analytici. Tí predpokladali, že medziročný rast bude 2,3 percenta.
V bežných cenách sa v 2. štvrťroku 2014 vytvoril HDP v objeme 18 374,1 mil. Eur, čo predstavuje nárast o 1,9 % oproti rovnakému štvrťroku predchádzajúceho roka.
Celková zamestnanosť na Slovensku dosiahla 2 218,6 tis. osôb. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2013 vzrástla o 1,4 %. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila oproti 2. štvrťroku 2013 o 1,4 % a oproti 1. štvrťroku 2014 o 0,5 %.
Eurozóna stojí, EÚ sa mierne hýbe
Ekonomický rast v krajinách eurozóny sa v druhom štvrťroku v medzikvartálnom porovnaní zastavil a je nulový. Podkopal ho pokles nemeckej ekonomiky a pokračujúca stagnácia vo Francúzsku. Hrubý domáci produkt celej Európskej únie sa zvýšil o 0,2 percenta, oznámil v rýchlom odhade európsky štatistický úrad Eurostat.
Ekonómovia podľa ankety agentúry Reuters odhadovali, že eurozóna vykáže v jarnom kvartáli ešte rast o 0,1 percenta po tempe 0,2 percenta v prvých troch mesiacoch roka. V medziročnom porovnaní sa výkon 18 krajín menovej únie spomalil na 0,7 percenta z tempa 0,9 percenta v prvom štvrťroku. Ekonomický rast celej EÚ sa medziročne spomalil na 1,2 percenta po výkone 1,4 percenta v prvom štvrťroku.
Upadnutie eurozóny do stagnácie prichádza v kritickej dobe, keď sa blok musí pripravovať na dopady sankcií voči Rusku a protisankce Moskvy v súvislosti s krízou na Ukrajine. Podľa ekonómov by sa vplyv obchodných sankcií mal začať prejavovať v ekonomike európskych krajín od začiatku tretieho štvrťroka.
Česi sú na nule
Česká ekonomika v 2. štvrťroku v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stagnovala, analytici očakávali rast o 0,3 percenta. Príčinou stagnácie je podľa Českého štatistického úradu (ČSÚ) pokles príjmov zo spotrebnej dane z tabakových výrobkov spôsobený predzásobením na konci minulého roka. Medziročne hrubý domáci produkt vzrástol o 2,6 percenta, uviedol vo štvrtok ČSÚ v prvom predbežnom odhade.
Výsledok zostal za očakávaním analytikov. „V druhom štvrťroku by ekonomika mala pokračovať v expanzii. Pozitívny príspevok očakávame od priemyslu a súkromných služieb,“ uviedol pred zverejnením čísiel napríklad analytik Komerčnej banky Jiří Škop.
Pre pozitívny medziročný vývoj ekonomiky v 2. štvrťroku malo podľa ČSÚ kľúčový význam pokračujúce oživenie spracovateľského priemyslu. Výrazne sa darilo najmä výrobe dopravných prostriedkov, gumových a plastových výrobkov. Naopak, v odvetví finančného sprostredkovania medziročne hrubá pridaná hodnota klesla.
Maďarská ekonomika je premiantom Visegrádu
Maďarská ekonomika vzrástla v druhom štvrťroku medziročne o 3,9 percenta a zaznamenala tak svoj najsilnejší výkon za viac ako osem rokov. Maďarsko tak bolo druhý štvrťrok za sebou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou z krajín višegrádskej štvorky a jednou z najvýkonnejších ekonomík aj v celej Európskej únii. Vyplýva to zo štvrtkových údajov maďarského štatistického úradu.
V prvom štvrťroku hrubý domáci produkt (HDP) Maďarska stúpol v medziročnom porovnaní o 3,5 percenta a analytici v ankete agentúry Reuters očakávali, že v jarnom kvartáli si ekonomika zopakuje rovnaký výkon. V medzikvartálnom porovnaní sa tempo rastu spomalilo na 0,8 percenta z úrovne 1,1 percenta v prvom štvrťroku.
„Pozorujeme široko založený a stabilný rast,“ povedal Pál Poszonyi zo štatistického úradu KSH. „Už to nie je dôsledok nízkeho medziročného základu, ale odraz silnej produkcie v priemysle, stavebníctve, poľnohospodárstve i službách,“ dodal. Podľa neho by ekonomika mala v silnom raste pokračovať, hoci ju môžu ovplyvniť dôsledky rusko-ukrajinskej krízy alebo zvraty počasia.
Z rýchleho odhadu európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že Maďarsko dosiahlo v druhom štvrťroku najrýchlejší medziročný rast zo všetkých 22 krajín EÚ, ktoré poskytli svoj odhad HDP. Vyšší rast než Maďarsko by mohli vykázať Írsko, Luxembursko alebo Malta, ktoré údaje ešte neposkytli.
Poľsko spomalilo rýchly rast
Poľská ekonomika v druhom štvrťroku spomalila tempo rastu. Hrubý domáci produkt (HDP) sa za tri mesiace do júna medziročne zvýšil o 3,2 percenta. V predošlom kvartáli rástla ekonomika medziročne o 3,4 percenta. Rýchly odhad vývoja ekonomiky vo štvrtok zverejnil miestny štatistický úrad. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters spomalenie predpokladali.
Ekonomika rástla pomalšie aj v medzikvartálnom porovnaní. Sezónne očistený hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku stúpol o 0,6 percenta po raste o 1,1 percenta v prvých troch mesiacoch roka. Poľsko má najväčšiu ekonomiku v strednej a východnej Európe. Zároveň je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá sa počas finančnej krízy vyhla recesii a zažíva nepretržitý ekonomický rast už viac ako dve desaťročia.
Vláda v tomto roku počíta s rastom o 3,3 percenta a v budúcom roku so zrýchlením na 3,8 percenta. Podpredseda vlády a minister hospodárstva Janusz Piechociński ale v nedávnom rozhovore s Reuters povedal, že Varšava by odhad hospodárskeho rastu na budúci rok mala znížiť, aby zohľadnila dôsledky krízy v susednej Ukrajine a s ňou spojené vzájomné odvetné sankcie Ruska a Západu.
Nemecká ekonomika prekvapujúco klesla
Nemecká ekonomika v druhom štvrťroku nečakane klesla. Hrubý domáci produkt sa za tri mesiace do júna znížil o 0,2 percenta oproti predchádzajúcim trom mesiacom. Oznámil to vo čtvrtok spolkový štatistický úrad. Pre najväčšiu európsku ekonomiku, na ktorej závisí veľa slovenských firiem, to je prvý pokles po viac ako roku, napísala agentúra Reuters. Trhy pritom predpokladali stagnáciu.
Za poklesom nemeckého HDP stál predovšetkým nepriaznivý príspevok zahraničného obchodu a nižšie investície, predovšetkým v stavebníctve.
Spolkový štatistický úrad zároveň upravil smerom nadol údaj o vývoji ekonomiky v prvom štvrťroku. Podľa spresnených údajov tak Nemecko v prvom štvrťroku medzimesačne rástlo o 0,7 percenta namiesto pôvodne oznámenej expanzie o 0,8 percenta.
V medziročnom porovnaní nemecká ekonomika podľa neočistených údajov v druhom kvartáli stúpla, a to o 0,8 percenta. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters ale predpokladali, že medziročná miera rastu bude bude skoro dvojnásobné a dosiahne 1,5 percenta.
Francúzi opäť stagnovali
Francúzska ekonomika v druhom štvrťroku opäť stagnovala. Francúzsko tiež znížila odhad hospodárskeho rastu v tomto a budúcom roku a oznámila, že nesplní svoj cieľ pre tohtoročný deficit verejných financií. Vyplýva to podľa agentúry Reuters zo štvrtkového oznámenia miestnych štatistikov a vyjadrenia francúzskeho ministra financií.
Štatistický úrad INSEE oznámil, že druhá najväčšia ekonomika v eurozóne za tri mesiace do júna nezaznamenala žiadne zvýšenie, a stagnovala tak druhý štvrťrok za sebou.
Minister financií Michel Sapin vo francúzskom denníku Le Monde uviedol, že domáca ekonomika v tomto roku stúpne o zhruba 0,5 percenta, čo je polovica pôvodného odhadu. Znamená to, že rozpočtový deficit dosiahne štyri percentá výkonu ekonomiky namiesto plánovaných 3,8 percenta. Socialistická vláda vo svojich fiškálnych plánoch na budúci rok vychádza odhadovaného rastu o 1,7 percenta. Podľa Sapina je ale v tejto chvíli nepravdepodobné, že ekonomika stúpne o viac ako percento.
„Pravda je taká, že Francúzsko v dôsledku stagnujúceho rastu a nedostatočnej inflácie nesplní v tomto roku cieľový deficit verejných financií, a to aj napriek úplnej kontrole výdavkov,“ napísal podľa agentúry Reuters Sapin vo svojom príspevku. Nové dáta ukázali, že francúzska inflácia zostáva na najnižšej úrovni od novembra 2009.