Stopku dostávajú ruské štátne banky, ktoré priamo pôsobia v únii. Investori v členských štátoch únie nebudú môcť kupovať nové akcie a dlhopisy bánk, v ktorých má ruský štát podiel aspoň 50 percent.
V Bruseli sa podľa informácií Pravdy riešila otázka, či sa sankcie dotknú aj financovania Sberbank Slovensko, v pozadí ktorej je ruský kapitál. Priamy vplyv by nakoniec mal nastať pri materskej banke, nie jej dcérskych firmách. Ruská Sberbank je síce štátna banka, ale tá priamo slovenskú Sberbank nekontroluje. Rusi majú podiel v rakúskej Sberbank Europe a cez ňu vlastnia slovenskú Sberbank. Tá je nástupníckou bankou bývalej Volksbank.
Na konečnej podobe nových sankčných mechanizmov sa podľa agentúry Reuters európski diplomati dohodli v utorok v Bruseli. Ekonómovia predpovedajú, že najnovšie sankcie namierené proti bankám by mohli ohroziť rozbehnuté ruské investície na starom kontinente. „Pozastavenie finančných operácií pre Rusko môže znamenať pozastavenie investičných a rozvojových aktivít, prípadne rozbehnutých projektov,“ tvrdí ekonomický analytik z Masarykovej univerzity v Brne Igor Kiss.
Utlmia sa ruské investície?
Rusi, konkrétne ruský Rosatom, plánuje v Jaslovských Bohuniciach stavať novú jadrovú elektráreň. „Pre Slovensko by to v podstate z hľadiska investícií v elektrárňach či napríklad železniciach nemuselo znamenať veľký vplyv. Záleží na pokynoch vedenia investičných spoločností, teda či vďaka sankciám, ktoré poškodia ruskej ekonomike, budú mať priestor na investovanie do zahraničia alebo nie,“ pokračuje Kiss.
Ruská ekonomika sa od začiatku tohto roka oslabuje. Medzinárodný menový fond očakáva, že pre sankcie z Ruskej federácie počas roka 2014 odíde kapitál v objeme 100 miliárd dolárov. „Samotná Ruská federácia nemá problém s financovaním. Ale sankcie sa prejavia na financovaní ruských bánk, ktoré sú zvyknuté si na európskom dlhopisovom trhu požičiavať. Uvalené sankcie dovoľujú ruským spoločnostiam získať kapitál s maximálnou splatnosťou 90 dní. Dlhodobé financovanie sa teda pre vybrané ruské spoločnosti sťažuje. Napriek tomu, nedávno sme boli svedkami založenia BRIC banky ako protiváhy k MMF či Svetovej banke. BRIC banka má slúžiť na lacnejšie financovanie, než aké poskytuje západný svet,“ vysvetľuje hlavný investičný stratég Generali PPF Invest Michal Valentík.
Mier má mať prednosť
Prísnejšie sankcie proti Rusku ohrozujú nielen samotnú ruskú ekonomiku, ale aj ekonomiku únie. Krajiny EÚ vyvezú do Ruska ročne približne sedem percent z celkového množstva vyrobených výrobkov. Rusko tak pre úniu predstavuje štvrtého najvýznamnejšieho obchodného partnera. Naopak, v rámci dovozu tovarov z Ruska do únie sú Rusi druhým najväčším dodávateľom pre európsky trh. Vďaka dovozu plynu sa tak podieľajú na celkovom dovoze tovarov do EÚ vyše 12 percentami. Napriek týmto nesporným faktom najnovšie Nemecko tvrdí, že uprednostňuje mier pred ekonomickými úvahami.
„Ekonomické záujmy nie sú najvyššou prioritou. Najvyššou prioritou je zabezpečenie stability a mieru. Ak by nemeckí ministri varovali pred sankciami, pretože by potenciálne mohli ohroziť nemeckú ekonomiku, potom by kancelárka Angela Merkelová mala nesprávnych ministrov. Narušovanie mieru a stability by mimochodom bolo najväčším nebezpečenstvom pre ekonomický vývoj,“ povedal nemecký minister financií Wolfgang Schäuble pre noviny Bild am Sonntag. Reagoval tak na kritiku nečinnosti EÚ v prípade prísnejšieho sankcionovania Ruska.
Takéto vyjadrenie naznačuje určitý obrat. „Práve Nemci boli zo začiatku tými, čo neboli úplne naklonení myšlienke sankcií pre Rusko. Postupne sa však postoj Berlína mení a sankcie podporujú. Európski politici prestávajú veriť ruským sľubom. Odraz tejto skutočnosti je zrejmý aj na finančných trhoch. Ruský rubeľ sa oslabuje a v poslednom čase strácajú aj ruské akcie,“ hovorí Jiří Cihlář, analytik Next Finance.
Pritvrdzujú aj Japonci
Rusko je jedenástym najväčším obchodným partnerom Nemecka. V krajine na tomto vývoze závisí viac ako 300–tisíc pracovných miest. V Rusku je aktuálne aktívnych približne 6,2–tisíca nemeckých firiem, ktoré tam investovali 20 miliárd eur. Nemecko v minulom roku predalo v Rusku tovar za približne 36 miliárd eur, čo predstavuje takmer tretinu objemu celej EÚ.
Okrem EÚ prijali ekonomické opatrenia proti Rusku aj v USA a k sankciám sa najnovšie pridalo aj Japonsko. Krajina vychádzajúceho slnka podľa generálneho tajomníka tamojšej vlády Yoshihide Suga chce zaviesť opatrenia, ktoré sa dotknú aktív ľudí a organizácií, ktorí podľa mienky japonských úradov majú čosi spoločné s destabilizáciou situácie na Ukrajine a pričlenením Krymu.
„Uloženie nových sankcií proti Rusku zo strany Tokia nevyhnutne ohrozí celú škálu bilaterálnych vzťahov a pozastaví ich rozvoj,“ uviedlo včera ako reakciu podľa agentúry Reuters ruské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení. Pritvrdenie EÚ a Tokia nasleduje po páde malajzijského civilného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines zo 17. júla na Ukrajine. Washington aj Kyjev vyhlasujú, že ho zostrelili proruskí separatisti a spôsobili tak smrť všetkých 298 ľudí na palube.