Pritom štát má v projekte vložené stovky miliónov eur, ktoré sa začnú vracať až po spustení Mochoviec. V roku 2008 pri štarte dostavby bol sľubovaný termín spustenia tretieho bloku v roku 2012 a termín sa postupne posúval.
Ešte exminister hospodárstva Tomáš Malatinský pritom tvrdil, že vzhľadom na to, že taliansky Enel chce Slovenské elektrárne predať, je pravdepodobné, že so zmenou majiteľa sa práce ešte viac spomalia. Prípadný nový majiteľ by si musel spraviť prehľad o tom, čo sa doteraz postavilo.
Hovorkyňa Slovenských elektrární Janka Burdová na otázku, aké sú plány firmy ohľadom dostavby Mochoviec, neodpovedala. Poskytla vyjadrenie, že táto informácia má byť súčasťou správy, ktorú firma čoskoro pošle hospodárskemu rezortu.
„Slovenské elektrárne doručia slovenskú verziu Správy o dostavbe tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce na ministerstvo hospodárstva v najbližšom čase. Správa bude následne analyzovaná oboma akcionármi,“ vyjadrila sa Burdová. Enel má v elektrárňach 66 percent akcií a štát 34 percent. Burdová dodala, že vzhľadom na to, že správa nebola doteraz zanalyzovaná ani schválená, bolo by predčasné potvrdiť alebo vyvrátiť akýkoľvek dátum.
Posledné vyjadrenia Enelu týkajúce sa termínu spustenia sú z marca 2012, keď vtedajší šéf firmy Fulvio Conti ohlásil odsunutie spustenia tretieho bloku do komerčnej prevádzky na koniec roku 2013. Štvrtý blok mal začať vyrábať energiu v polovici roku 2014.
„Je to niekoľkomesačný sklz, spôsobený viacerými faktormi, ako sú stavebné práce, ako aj potreba vykonania záťažových testov, ktoré, mimochodom, dopadli výborne,“ uviedol teraz už bývalý šéf Enelu Fulvio Conti. Už vtedy denník Pravda zverejnil informáciu, že tieto odhady sú otázne a dostavba môže meškať viac.
Podľa informácií, ktoré získala Pravda, sa však pri dostavbe objavujú komplikácie. A to napríklad pri omietkach či kabeláži. Bez kabeláže nie je možné začať robiť testy jednotlivých zariadení a fakticky tak spustiť oživovanie jednotlivých systémov. Pritom postupné spúšťanie a testovanie elektrárne tohto typu trvá zvyčajne minimálne 18 mesiacov. Takýto dlhý čas prešiel napríklad pri spúšťaní druhého bloku atómky v českom Temelíne. Napríklad Úrad jadrového dozoru SR má len na posúdenie dokumentácie 6 mesiacov.
Oneskorenie spustenia blokov robí problém aj slovenským verejným financiám, keďže Slovensko má vo firme 34 percent akcií. Elektrárne však začnú inkasovať tržby z elektriny vyrobenej v atómke až po spustení dodávok elektriny. Štát tiež čaká na dividendy z elektrární, keďže pri privatizácii podniku v roku 2006 predstavitelia vlády vyhlásili, že štát sa vzdal inkasovania dividend, aby mal podnik zdroje na výstavbu Mochoviec.
Keďže zatiaľ nie je oficiálne známy konečný termín spustenia Mochoviec, nie sú známe ani konečné náklady. Posledné dostupné informácie hovoria o 3,8 miliardy eur, pričom pri spustení dostavby zástupcovia Enelu hovorili o nákladoch nižších približne o miliardu. Predražila sa však aj dostavba prvých dvoch blokov v Mochovciach, ktoré sa spúšťali ešte pred privatizáciou. Namiesto Mečiarovou vládou očakávaných 39,6 miliardy korún (v prepočte konverzným kurzom asi 1,32 miliardy eur) stúpla cena za Mochovce na 57 miliárd slovenských korún (približne 1,9 miliardy eur). Dôvodom boli okrem iného vtedajšie vysoké úroky na úvery i nepriaznivý kurz koruny voči americkému doláru.