Podľa aktuálnych údajov inštitútu boli pritom na dosiahnutie 2,8-percentného deficitu v roku 2013 prijaté konsolidačné opatrenia vo výške 2,2 % hrubého domáceho produktu, teda v objeme takmer 1,6 mld. eur. "Keďže priamy vplyv na hrubý domáci produkt má iba menšia časť opatrení vo výške 0,7 % hrubého domáceho produktu, fiškálna konsolidácia ukrojila z rastu v roku 2013 menej ako 0,2 percentuálneho bodu,“ píše sa v analýze.
Inštitút finančnej politiky v materiáli porovnával súčasnú konsolidáciu aj s tou predchádzajúcou z rokov 2003 až 2005. Konštatuje, že v tomto období aj napriek výraznému konsolidačnému úsiliu ekonomika akcelerovala. Nahrávali jej však k tomu viaceré faktory. "K výrazným rastom ekonomiky v tomto období prispeli najmä pozitívna situácia v svetovej ekonomike, vstup Slovenska do Európskej únie, štrukturálne reformy a tiež nízka východisková úroveň ekonomiky. Aj samotná konsolidácia cez zlepšenie očakávaní napomáha k zvyšovaniu investičnej aktivity krajiny, čo sa premietlo do zníženia rizikových prirážok k úrokovej sadzbe na dlhopisy,“ píše sa v analýze.
Inštitút sa v nej pozrel aj na vplyv jednotlivých typov opatrení na hospodársky rast. Dospel k tomu, že z hľadiska zloženia konsolidačných balíčkov by mali mať príjmové opatrenia v krátkodobom horizonte nižší vplyv na hrubý domáci produkt, ako výdavkové opatrenia. Vychádza to z predpokladu, že ekonomické subjekty môžu zníženie ich príjmov dočasne kompenzovať zo svojich úspor. "V dlhšom horizonte však môže byť konsolidácia na strane príjmov bolestivejšia ako konsolidácia s prevahou výdavkových opatrení kvôli vplyvu na ponukovú stránku ekonomiky,“ uvádza sa v materiáli.
Výsledky analýzy inštitútu tiež potvrdili, že konsolidácia prostredníctvom výdavkov má v ročnom horizonte väčší vplyv na ekonomickú výkonnosť než konsolidácia na strane príjmov. V strednodobom až dlhodobom horizonte však výdavkové opatrenia brzdia rast hospodárstva menej v porovnaní s príjmovými. Na výdavkovej strane sa pritom podľa štúdie javí ako menej škodlivé opatrenie zníženie vládnych nákupov a krátenie mzdových výdavkov oproti znižovaniu vládnych investícií. Na príjmovej stránke by nárast daní mal viesť k menším negatívnym dopadom na ekonomiku ako zvýšenie odvodov. "V prípade daní spomaľuje zvyšovanie DPH menej, než zvyšovanie daní platených z práce,“ dodáva Inštitút finančnej politiky.