Medzi tými, čo čakajú na svoje peniaze, sú však aj menšie eseročky či živnostníci a práve pre nich môže byť reštrukturalizácia Doprastavu až likvidačná.
Očakáva sa, že zo svojej pohľadávky uvidia len zlomok, v minulosti pri podobných prípadoch dostali veritelia zhruba tretinu. Už v utorok denník Pravda informoval, že všetkých takmer tisíc veriteľov chce od Doprastavu až 458 miliónov eur. Banky si z tejto sumy nárokujú zhruba 250 miliónov eur. Správca reštrukturalizácie zatiaľ z celkovej sumy voči všetkým veriteľom uznal necelých 190 miliónov eur a o zvyšku rozhodne súd.
Napríklad Dušan Kupec, majiteľ banskobystrickej eseročky Plyn – Monta, čaká od Doprastavu dlžných 197–tisíc eur. „Robili sme pre nich prekládky plynu, tam, kde stavali diaľnice alebo rýchlostné cesty. Naposledy aj pri výstavbe kanalizácie v Slovenskej Ľupči. Spolupracovali sme s nimi od roku 1998, vidno kopu roboty a takto sme dopadli. Pre nás je to obrovská čiastka, požičal som si už aj v bankách, no pomaly nebude ani čo založiť a čím ručiť,“ priznáva Kupec.
Jeho firma zamestnáva do desať ľudí a ako hovorí, dane a odvody musel zaplatiť, či mu prišli peniaze z Doprastavu, alebo nie. „Dlžník sa oživuje, ale veritelia zostali napospas osudu. Navyše teraz prišla strašná bieda. Po piatich rokoch útlmu sa trh tak oživil, že o zákazky je veľká bitka a málokedy sa k niečomu dostaneme,“ vraví Kupec. Len prednedávnom mu prišla objednávka od Doprastavu na prekládku plynu v okolí Detvy, kde firma buduje rýchlocestu R2. Ponuku od stavbárov napriek všetkému zobral, vraj je rád, že má robotu.
Podobne je na tom aj Pavol Kysela zo stredoslovenskej firmy Montéza. Robí elektroinštalačné práce, montuje a udržiava elektrické zariadenia či bleskozvody. Doprastav mu nezaplatil 79–tisíc eur. „To je suma za práce urobené ešte v rokoch 2008, 2009. Očakávam, že dostanem maximálne desať percent, pretože bohužiaľ sú firmy, ktorým dlhujú viac. No pre mňa je táto suma neúnosná. Ja sám som si zobral tri úvery, aby som zaplatil za materiál a posplácal dlhy. Dokopy to boli úvery vo výške 80–tisíc eur. Už mám len štyroch zamestnancov, predtým som mal 22. Som zadlžený a prestávajú mi načas platiť aj ostatné firmy,“ rozpráva Kysela.
Podľa Slovenskej asociácie malých podnikov najviac utrpia práve živnostníci či spomínané eseročky.
„Suma, ktorú im Doprastav dlhuje, sa síce zdá malá, ale pre nich je to likvidačné. Za ten čas, kým sa skončí reštrukturalizácia, povedzme 2 až 3 roky, sa môže na trhu udiať všeličo. Títo malí podnikatelia navyše nestíhajú platiť splátky, dlhujú na mzdách, odvodoch. Čiže má to dopad na druhotnú platobnú neschopnosť,“ poznamenal Vladimír Sirotka, prezident asociácie.
Podľa Sirotku je pre menšie firmy čakanie typické, vraj nemajú inú možnosť, len veriť, že stavebný gigant im zaplatí aspoň niečo. „Čo iné im zostáva?“ pýta sa Sirotka. Upozorňuje však na to, že do procesu by už mal vstúpiť aj štát, pretože stavbári dlhodobo neplatili svojim dodávateľom, hoci peniaze napríklad zo štátnej diaľničnej spoločnosti dostávali.
Doprastav požiadal o reštrukturalizáciu na jar tohto roka a v pondelok bolo prvé stretnutie všetkých veriteľov. Takmer na kolená firmu položila výstavba v susednom Poľsku. Nastali komplikácie v poľskej diaľničnej firme a tá Doprastavu prestala uhrádzať faktúry za práce navyše, ktoré si objednala. Doprastav tak čaká na preplatenie faktúr za takmer 42 miliónov eur a s Poliakmi sa začal súdiť.
Medzi najväčších veriteľov Doprastavu patria banky. Tatrabanka a Slovenská sporiteľňa čakajú zhodne na 27 miliónov eur, Všeobecná úverová banka na 24 miliónov eur, Eximbanka na necelých 15 miliónov, UniCredit Bank má v Doprastave vyše 6 miliónov eur.
Poľská štátna pokladnica má voči stavbárom pohľadávku spolu vo výške až 139 miliónov eur. Banky však majú svoje peniaze istené záložným právom, čiže by mali byť uspokojené v omnoho väčšej miere ako menšie firmy.
„Uspokojenie veriteľov v zákonnej reštrukturalizácii závisí od reštrukturalizačného plánu, ktorý navrhuje dlžník a následne odsúhlasuje veriteľský výbor a schôdza veriteľov. Tatra banka využije všetky zákonné možnosti na ochranu svojich práv,“ vraví Marína Masárová, hovorkyňa banky.
Masárová ešte podotkla, že v prípade, ak banka poskytla úver živnostníkovi alebo menšej firme na to, aby pokryla dlžoby spôsobené situáciou v Doprastave, k takémuto prípadu budú pristupovať individuálne. Rovnako to potvrdil aj Štefan Frimmer, hovorca Slovenskej sporiteľne. „Ak by táto situácia nastala, budeme pre našich klientov hľadať individuálne riešenia,“ vraví.