Môžu byť totiž odvážnejší v životných rozhodnutiach, ktoré pre krízu museli prehodnocovať. Dobré časy by mali byť zárukou stabilnejšej práce a lepšej finančnej situácie, ktorá je dôležitá pre založenie si rodiny či na rôzne investície. Posledné roky tomu nepriali. V roku 2008 prišla z USA do sveta hospodárska kríza, na ktorú v roku 2010 nadviazala dlhová kríza v eurozóne. Na Slovensku prišlo o prácu asi 150-tisíc ľudí. Väčšina z nich už zamestnanie opäť má a ďalší by prácu mali nájsť, keďže recesia v Európe vlani ustúpila a teraz sa očakáva mierny niekoľkoročný rast.
„Striedanie období expanzie-rastu a recesie-poklesu je prirodzenou súčasťou sínusoidy hospodárskeho cyklu, ktorý by mal učebnicovo trvať spravidla sedem až osem rokov,“ tvrdí analytik Sberbank Vladimír Vaňo. Banky čakajú dobré časy, a preto v súčasnosti nemajú problém poskytnúť relatívne lacnú hypotéku s úrokom zaručeným na päť rokov vopred.
Prečítajte si komentár Martina Kováčika Dobré časy.
Krízu by predčasne mohli vrátiť len konflikty, ktoré by prerástli do vojen. Nestabilná je situácia na Ukrajine či Blízkom východe. Globálnejší konflikt sa však neočakáva, keďže svetové mocnosti sa potrebujú najprv ekonomicky otriasť z posledných kríz.
Otázka tiež je, či sa svet z posledných kríz poučil. „Aj napriek tomu, že mnoho ekonomík sa už konečne odrazilo od dna od vypuknutia krízy v roku 2008, nemali by sme zaspať na vavrínoch,“ povedal profesor politickej ekonómie Arturo Bris zo švajčiarskeho inštitútu IMD. „Z histórie vieme, že príliš často sme sa nepoučili z krízových situácií a nečelili sme im, aj keď boli na spadnutie,“ poznamenal Bris.
Krízu doteraz vo svete takmer vždy spôsobilo spľasnutie bubliny, ktorá sa roky nafukovala. Následne spravidla prišiel pád priemyslu a inflácia, ktorá znehodnotila úspory. V dvadsiatych rokoch minulého storočia USA vo veľkom tlačili nekryté doláre, žili nad reálne možnosti ekonomiky, dôsledkom čoho bol v roku 1929 krach na burze a svetová hospodárska kríza. Ďalšia kríza prišla do sveta z USA v roku 2008 po spľasnutí realitnej bubliny a krachu banky Lehman Brothers. Medzi tým boli USA zapletené v sedemdesiatych rokoch aj v ropných šokoch, ktoré nastali po konflikte USA a arabských štátov. V roku 2010 po preukázaní falšovania štatistík prišla z Grécka do eurozóny dlhová kríza, ktorej dôsledky ešte pretrvávajú.
Dve krízy prišli z USA
Kríza z roku 1929 sa však nešírila tak rýchlo ako tá posledná z roku 2008, keďže vtedy nebol svet taký globalizovaný ako teraz. Do Československa sa kríza rozšírila v roku 1931 a vyvrcholila v roku 1933. Následná hospodárska depresia však bola dlhá a pretrvávala až do roku 1935. Vtedy postihla najmä poľnohospodársky sektor, teraz však, naopak, priemysel, ktorý je hlavným ťahúňom slovenskej ekonomiky. Vtedy aj teraz sa výrazne rozšírili rady nezamestnaných.
„Európa sa z predošlej krízy veľa poučila. Vytvorili sa viaceré mechanizmy, ktoré majú štáty chrániť a motivovať k obozretnému riadeniu ekonomiky,“ hovorí analytik VÚB banky Andrej Arady. Na druhej strane sa stále očakáva, kedy príde pokrízová inflácia.
„Očakávam, že spoločne s oživením ekonomiky dobehne Európu a USA vyššia inflácia. Preto vziať si dnes úver s nízkou úrokovou sadzbou je veľmi dobrý ťah. Akciové indexy pravdepodobne porastú viac v Európe ako v USA, kde sú momentálne na maximách,“ hovorí Michal Valentík, hlavný investičný stratég Generali PPF Invest.
Vaňo zo Sberbank vysvetľuje, prečo možno teraz hovoriť o príchode lepších čias aj na Slovensku. Argumentuje najmä znížením nezamestnanosti na hranicu 12,8 percenta, čo je najnižšia úroveň od konca roku 2010.
„Medziročný rast maloobchodných tržieb v stálych cenách dosiahol za prvých päť mesiacov tohto roka v priemere 4 percentá, čo je najsilnejšia dynamika od konca roku 2008. Reálny rast priemerných miezd v priemysle dosiahol v apríli 9,1 percenta medziročne, čo je najsilnejšia dynamika od februára 2005. V celom hospodárstve vzrástla priemerná reálna mzda v prvom štvrťroku o 4,2 percenta, čo je najvyššia dynamika od druhého štvrťroka 2008,“ opisuje Vaňo.
Rizík do budúcna je viac
Svetové inštitúcie predpovedajú na najbližšie roky pozvoľný rast najväčších ekonomík, ako aj hospodárstiev, ktoré sú na ne nadviazané. Ekonóm a profesor politickej ekonómie Arturo Bris zo švajčiarskeho inštitútu IMD však tvrdí, že svet čaká ďalšia kríza už v budúcom roku v apríli. Skončiť by sa podľa neho mala v marci 2016. Bris predpokladá, že spúšťačom novej hospodárskej krízy budú najmä geopolitické spory.
„Takmer všade s výnimkou niektorých častí Európy a USA je aktuálne rastúce geopolitické napätie,“ konštatuje Bris. Najmä súčasná kríza na Ukrajine môže podľa jeho predpovedi vyvolať pád trhu, a to aj v prípade, že nebude vojna. Problémom je aj narastajúca príjmová nerovnosť vo svete, ktorá spôsobuje sociálne nepokoje. Súvisí to aj so stratou práce, nepostihnuteľnosťou boháčov, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní a odvádzajú peniaze do daňových rajov.
„Svet by sa mal vybrať na krížovú výpravu proti nerovnosti, inak nás čaká veľa sociálnych konfliktov prameniacich z toho, že jedni žijú na hranici chudoby a druhí nevedia, čo s bohatstvom,“ skonštatoval Bris.
Účet majú zatiahnuť banky
To, že chronická nezamestnanosť prinášala sklamanie z demokracie a vháňala ľudí do náručia radikálnych politických hnutí, sa ukázalo aj v minulosti. V Nemecku sa počas povojnovej krízy presadil nacizmus. Extrémisti otriasli Európou aj po tohtoročných májových voľbách do europarlamentu. V Grécku v nich zvíťazila radikálna ľavicová Syriza, vo Francúzsku Národný front na čele s Marine Le Penovou. Pod nárast ich sily, ale aj väčšie zastúpenie euroskeptikov v Bruseli sa podpísali najmä drastické ekonomické opatrenia či rast nezamestnanosti za posledných päť rokov. Práve preto sa teraz viaceré európske štáty chcú po rokoch uťahovania opaskov opäť vrátiť k väčšej podpore hospodárstva.
„Môžeme očakávať, že tak ako národné vlády aj samotný nový Európsky parlament sa budú pri ďalšom hľadaní zdrojov na financovanie svojich dlhov a taktiež podpory ekonomického rastu zameriavať práve na zamedzenie daňových únikov. Očakávam preto väčšie obmedzenie bankového tajomstva a ďalšie regulácie všetkých finančných transakcií tak, aby na všetky finančné toky videl štát,“ povedal Marek Šperlich, riaditeľ pre stratégiu spoločnosti BBI.
Jednou z možností, ako zafinancovať v tejto dobe hospodársky rast, je aj zavedenie dane z finančných transakcií. Nové príjmy pre EÚ by po jej zavedení predstavovali približne 35 miliárd eur ročne. Slovensko by z dane mohlo ročne získať od 30 do 50 miliónov eur. Zaviesť novú daň plánuje aj Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, Belgicko, Estónsko, Grécko a Slovinsko.
Podľa Bruselu má finančný sektor zaplatiť „férovú“ časť podielu za hospodárske krízy, ktoré „pomohol“ naštartovať. Tvrdí tiež, že táto daň prinúti finančný sektor, aby konal zodpovednejšie.