Prečo bankám rastú zisky, ale životná úroveň ľudí sa stále nedostala aspoň na predkrízovú úroveň?
Keď sa pozrieme na príjmovú nerovnosť globálne, Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami na tom nie je najhoršie. Je však rozdiel v pohľade ekonómov založenom na ich výpočtoch a reálnom živote bežných ľudí a ich vnímania nerovnosti. Napríklad na Slovensku od začiatku tohto roka rastú mzdy, ale ľudia stále vidia rozdiel oproti rakúskym či nemeckým mzdám. Zoberte si takého profesora na univerzite. Profesori vo Viedni dostávajú plat od 6– do 8-tisíc eur, u nás majú okolo 1,5 tisíca eur. Ten rozdiel je daný produktivitou, ide o vyspelejšie krajiny. Nikdy sa to nedorovná, nemôžeme mať platy, ako majú ľudia v Nemecku, naša ekonomika nám to skrátka nedovoľuje. Znižuje sa rozdiel, ale nikdy to nebude rovnaká úroveň. Naším problémom je aj to, že máme na jednej strane rodiny so slušným mesačným príjmom, ale na druhej strane rodiny na hranici chudoby. Nemáme vyrovnanú ekonomickú štruktúru v rámci krajiny.
Preto sa u nás udomácnila veta: „Bratislava a potom zvyšok Slovenska.“
Rozdiely sú veľmi výrazné. Na jednej strane máme hladové doliny, na druhej strane mestá, kde je viac veľkých zahraničných firiem a v porovnaní so zvyškom Slovenska relatívne nízka nezamestnanosť.
Čo má robiť štát na zotieranie príjmovej nerovnosti okrem sociálnej politiky?
Investovať do talentov už na strednej škole. Prečo nemá Slovensko fondy, z ktorých by financovalo šikovným študentom celé štúdium v zahraničí na lepších školách? Základ je však lepšie školstvo. Od toho sa odvíja aj situácia na trhu práce a to, že štát nemusí dotovať aj zdravých mladých ľudí, ktorí sú doma bez práce.
Čo zdaňovanie bohatých?
To je prázdnota, nič. Keby sme boli bohatá krajina, kde sú rodiny s miliónmi či miliardami eur, niečo z tohto vyššieho zdanenia aj štát dostane. Ale v našej krajine? A vo veľkom funguje aj optimalizácia daní, resp. si to títo bohatí môžu dovoliť zakryť vďaka šikovným právnikom. Zdaňovanie bohatých nie je riešením príjmovej nerovnosti. Je to len politický ťah, nič viac. Viac oceňujem boj s daňovými únikmi, to má nesmierne dôležitý príjem pre štátnu kasu.
Niektoré štáty vrátane Slovenska zaviedli bankové odvody a na európskej úrovni sa tiež plánuje zaviesť daň z finančných transakcií a prísnejšia regulácia bánk. Súhlasíte s tým?
Myslím, že by banky, resp. finančné inštitúcie mali splatiť svoj podiel na vzniku krízy. Aj banky by mali mať istý pocit zodpovednosti, že sa nejakým spôsobom spolupodieľajú na spoločenských nákladoch. Miera zaťaženia je však dôležitá, nemožno teraz tento sektor úplne zaťažiť reguláciou, daňami a odvodmi.
Môžu za vznik súčasnej krízy len zlé rozhodnutia bánk?
Do veľkej miery zapríčinil finančnú krízu finančný sektor. Existujú však rôzne interpretácie. Sú ekonómovia, ktorí tvrdia, že to nepochádza z finančného sektora, že zdrojom krízy sú prebytky v Ázii, teda v ich reálnej ekonomike. Ázia nemala finančný trh, kde by peniaze umiestnila, a tak sa všetky hrnuli do Spojených štátov amerických. Prebytok hotovosti v USA potom vyvolal laxné správanie (ľahostajné správanie, pozn. red.) pri úveroch. Vznikla bublina, ktorá neskôr praskla. Na druhej strane, mnoho ekonómov pripisuje vznik finančnej krízy najmä zlým rozhodnutiam bánk, a vôbec, ich správaniu sa za posledné roky. Aristokracia dneška sú finančné trhy. Keď si napríklad pozrieme anglosaské údaje, 30 až 40 percent z celkového zisku v krajine v rámci všetkých sektorov berú finančné trhy. Ale ich celková pridaná hodnota je osem až desať percent. Teda majú väčší príjem na zisku, než čo pridávajú k rastu hrubého domáceho produktu.
Július Horváth
v minulosti po štúdiu na bratislavskej Vysokej škole ekonomickej odišiel pracovať do vtedajšej Československej akadémie vied v Prahe. Tu pracoval v kolektíve ekonómov vedenými Václavom Klausom, ktorí neskôr stáli na čele trhových reforiem v Československu. Po výskumnej a učiteľskej praxi v USA a Nemecku sa vrátil do strednej Európy, kde v roku 1998 nastúpil na Central Europan University v Budapešti, kde pracuje dodnes. Nedávno vystúpil na konferencii Bratislava Economic Meeting 2014 na Ekonomickej univerzite v Bratislave.