Zárobky top bánk atakujú magickú hranicu bilióna dolárov a dostali sa tak výrazne nad predkrízovú úroveň z roku 2007, keď dosiahli zisk 786 miliárd dolárov. Deje sa tak v čase, keď sa príjmová nerovnosť vo svete namiesto potreby jej zmenšovania rýchlo prehlbuje. Na banky sa so žiadosťami o úver obracajú najmä ľudia, ktorí nemajú možnosť z vlastných úspor financovať bývanie či investície. Zisky z týchto úverov následne banky často vyplácajú zahraničným majiteľom.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Kto príde s riešením?
„Aristokraciou dneška sú finančné trhy. Keď si napríklad pozrieme anglosaské údaje, tak 30 až 40 percent z celkového zisku v krajine v rámci všetkých sektorov berú finančné trhy. Ale ich celková pridaná hodnota je osem až desať percent. Teda majú väčší príjem na zisku, ako pridávajú k rastu hrubého domáceho produktu,“ povedal pre Pravdu Július Horváth, profesor politickej ekonómie na Central European University v Budapešti.
Politici tieto okolnosti čoraz viac zvažujú a hľadajú strednú cestu, ako prerozdeliť obrovské zisky bánk pre rôzne skupiny obyvateľstva. A zároveň s tým neutlmiť z pohľadu celej ekonomiky citlivý bankový biznis. V Európe sa zaviedli bankové odvody a zvažuje sa daň z finančných transakcií či prísnejšia regulácia. Banky totiž v snahe o zisky v minulosti poskytovali úvery aj neuvážene, čím vytvorili realitnú bublinu a tá bola popri vysokom zadlžení štátov spúšťačom krízy.
Vláda chce zmenšiť príjmové rozdiely
Na Slovensku vláda ide najnovšie zaviesť úrokový strop na úvery, ktoré si banky berú od zahraničných matiek v snahe znížiť si daňový základ. Naopak, ľuďom s nízkymi príjmami štát zníži odvody, aby sa im viac oplatilo pracovať.
Cieľom je prerozdeliť kapitál a zmenšiť príjmové rozdiely medzi bohatými a chudobnými, čo je aj celosvetovou témou. Britská nezisková organizácia Oxfam v úvode roka upozornila na to, že 85 najbohatších ľudí na svete vlastní majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí, čo je polovica svetovej populácie. V prípade pomerov na Slovensku denník Pravda informoval, že 30 slovenských boháčov má majetok ako štvrtina bežných zamestnancov v krajine. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj zase uviedla, že desať percent najbohatších Slovákov zarába v priemere takmer 6–násobne viac ako desať percent najchudobnejších ľudí v krajine.
Kým časť ekonómov zisky bánk považuje za neprimerane vysoké, niektorí analytici s tým celkom nesúhlasia. „Nevidím problém v tom, že banky vytvárajú zisk, ani v tom, že vytvárajú vysoký zisk. Problém vidím v nezmyselných poplatkoch, ktoré bývajú často pre klientov skryté a prostredníctvom ktorých si banka snaží vykompenzovať iné straty,“ tvrdí ekonomický analytik z Masarykovej univerzity v Prahe Igor Kiss.
Faktom však je, že banky si po kríze zlepšili finančnú kondíciu podstatne rýchlejšie ako bežní ľudia. „Je to prvýkrát od začiatku finančnej krízy, čo sme svedkami takého prudkého nárastu ziskov bánk. Okrem čínskych bánk aj americkým finančným domom sa podarilo vymaniť z krízy oveľa rýchlejšie ako ich európskym konkurentom,“ povedal Brian Caplen z magazínu The Banker, ktorý rebríček top 1 000 najziskovejších bánk zostavil.
Banky v Číne a USA sa zotavujú najrýchlejšie
Kým banky v krajinách používajúcich spoločnú menu euro dokázali za uplynulý rok vytvoriť zisk 28 miliárd dolárov, v USA to bolo 183 miliárd dolárov a v Číne dokonca 292 miliárd dolárov. Aj banky na Slovensku však majú za sebou úspešný rok, keď podľa Národnej banky Slovenska ich čistý zisk vzrástol medziročne o 10,7 percenta a dosiahol hodnotu 553 miliónov eur. „Kladný vplyv na rast zisku mali úrokové príjmy a príjmy z obchodovania. Nepriaznivo sa na zisku odrazilo zvýšenie tvorby opravných položiek,“ uviedla Slovenská banková asociácia.
Európsky bankový trh sa však ešte stále spamätáva z krízy, ktorá najťažšie zasiahla periférne krajiny ako Grécko, Cyprus, Španielsko a Írsko. Banky v eurozóne mali totiž na celkovom celosvetovom zisku podiel len 3 percentá. Ešte pred finančnou krízou sa pritom na celosvetovom zisku podieľali 25 percentami. Samotnú kapitolu tvoria talianske banky, ktoré zaznamenali vlani stratu 35 miliárd dolárov, čo bol najhorší výkon zo všetkých krajín.
Štyri banky s najväčším ziskom sú z Číny
V celosvetovom meradle v oblasti ziskovosti hrajú prím čínske banky. Celkový zisk pred zdanením čínskych bánk dosiahol 292 miliárd dolárov, čo bolo 32 percent z celého odvetvia. Najziskovejšia z bankového sektora bola čínska Industrial and Commercial Bank of China (ICBC) so ziskom 55 miliárd dolárov. Čínske banky obsadili aj ďalšie tri pozície.
To, že európsky bankový systém sa aj po takmer šiestich rokoch od vrcholu svetovej finančnej krízy stále nachádza v kritickej situácii, vyplýva aj zo štúdie Banky pre medzinárodné vyrovnanie platieb (BIS). Táto banka býva často označovaná za „centrálnu banku centrálnych bánk“. Situácia je podľa nej stále napätá a stále je potrebné posilniť konkurencieschopnosť európskych bánk a zaistiť dlhodobú udržateľnosť ich podnikateľských stratégií.
Jednou z hrozieb pre európsky bankový sektor podľa štúdie zostáva vysoké zadlženie finančných inštitúcií. BIS však dodáva, že banky sa týmto problémom začali v poslednom čase intenzívnejšie zaoberať, aby uspeli v testoch Európskej centrálnej banky (ECB). Tá bude od novembra vykonávať jednotný dohľad nad bankami v eurozóne. „Záťažové testy bánk, ktoré predchádzajú spusteniu jednotného dohľadu, budú veľmi tvrdé. Banky musia v rámci týchto testov preukázať, že by sa dokázali vyrovnať s krízovými situáciami,“ uviedla pre agentúru DPA šéfk a dohľadu ECB Daniele Nouyová. Jednotný dohľad je jedným z pilierov plánovanej bankovej únie, ktorá má chrániť európsky bankový sektor pred budúcimi krízami.