Diaľničiari v stredu podpísali zmluvu na výstavbu najpotrebnejšieho úseku severnej D1. Nakoniec postaví diaľnicu s osemkilometrovým tunelom za 410 miliónov eur taliansko-slovenské konzorcium Salini Impregilo S.p.A. a DÚHA. Štvorprúdovka by mala byť hotová v roku 2019, čo je oproti pôvodným plánom ročné oddialenie.
Prečítajte si tiež Počiatek: Taliani tunel Višňové zvládnu.
"Úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala bude financovaný dvojfázovo z Operačného programu Doprava (2007–2013) a z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (2014–2020). Vybudovanie úseku odkloní dopravu z cesty I/18 v meste Žilina a v Strečnianskej úžine. Vďaka nemu sa motoristi vyhnú zápcham na ceste I/18 pod hradom Strečno a dostanú sa rýchlo a bezpečne smerom na východ Slovenska. Cesta zo Žiliny do Martina sa pre motoristov skráti približne o 15 minút,“ tvrdí Marcel Jánošík, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti.
Autostrádu chcel lacnejšie postaviť Doprastav, ešte menej peňazí si za výstavbu pýtala Skanska so Strabagom. Obe stavebné spoločnosti však diaľničiari vylúčili zo súťaže, pretože sa pri nich potvrdila kartelová dohoda pri výstavbe diaľnice Mengusovce – Jánovce z roku 2006. Minister dopravy Ján Počiatek Talianom verí. "Talianska firma je pomerne skúsená, takže majú základ na budovanie tunela. Aj tak budú fungovať so subdodávateľmi, ktorí už tunely stavali, takže nemám zásadné obavy. Myslím si, že to zvládnu,“ povedal Počiatek nedávno v rozhovore pre Pravdu.
Štvorprúdovka sa tak bude začínať mimoúrovňovou križovatkou Žilina, juh. Úsek od Lietavskej Lúčky po Višňové pozostáva z piatich diaľničných mostov, ktorých dĺžky sa pohybujú až do 960 metrov. Súčasťou tohto úseku je aj odpočívadlo Turie či stredisko diaľničnej údržby. Za piatimi mostmi bude pokračovať ďalej cesta cez tunel Višňové. V prípade jeho uzávierky bude premávka vedená po ceste prvej triedy I/18 a diaľničnom privádzači D1 Lietavská Lúčka – Žilina, ktorý sa začne budovať v roku 2016 a hotový bude pred dokončením tunela.
Chýbajúci tunel Višňové výrazne komplikuje život ľuďom cestujúcim do Žiliny z dediniek Strečno, Stráňavy či Mojšova Lúčka. Ustavičné premávanie ťažkých nákladných vozidiel navyše už roky ničí cestu pôvodne určenú hlavne pre osobné vozidlá a autobusy. Najnovšie sa opravuje aj most pri obci Stráňavy, čo spôsobilo presmerovanie dopravy bližšie k obci a miestni tak ťažšie vychádzajú z dediny. Cez pracovný týždeň v ranných hodinách vodiči bežne čakajú aj 15 minút, kým sa im podarí zaradiť na hlavnú cestu.
"Dostať sa cez malý kopček mimo hlavného ťahu na bicykli trvá dve-tri minúty. Za ten čas ma bežne predbehnú tri-štyri kamióny a jazda je veľmi nebezpečná,“ povedal Adolf Toma zo Stráňav. Pred opravou mosta stačilo cyklistom prejsť cez hlavnú cestu a ďalej do Žiliny pokračovali bezpečnou, vedľajšou cestou popri vodnom diele.
Stavbári mali na výstavbe úseku pracovať už pred niekoľkými rokmi, ale termín jej začiatku sa vždy posúval. Namiesto plnohodnotného, dvojrúrového tunela Višňové tu stojí len niekoľkoročná prieskumná štôlňa. Výstavba Višňového sa pozastavila po nástupe vtedajšieho ministra dopravy Jána Figeľa (KDH). Ten nechcel stavbu financovať z verejno-súkromných PPP projektov pripravených prvou Ficovou vládou, ktoré Figeľ označil za predražené.
Miesto, kde bude stáť tunel, tak malo niekoľko rokov vydané stavebné povolenie, vyvlastnené boli všetky pozemky, vyrúbané stromy, prieskumnú štôlňu postavila nemecká firma Hochtief ešte v roku 2002. Tento úsek označujú mnohí odborníci za technicky najnáročnejší na celej D1 z Bratislavy do Košíc. V roku 2020 má byť pri optimistickom pláne celá D1 kompletná, ale reálne odborníci hovoria o rokoch 2021 až 2022. Ako posledný sa bude stavať úsek Turany – Hubová, kde sú problémy so zosuvmi pôdy.
Pri Žiline sa stavia ponad priehradu
Začiatkom júna sa rozbehla aj výstavba štvorkilometrového úseku diaľnice D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno. Mimoriadne náročnú stavbu zveril štát do rúk Eurovie a Hochtiefu. Diaľnica začína priamo napojením na úsek D3 Hričovské Podhradie – Žilina, Strážov, no následne bude estakádou premosťovať Hričovskú priehradu a vchádzať do dvojkilometrového tunela Považský Chlmec. Stavbári sa budú musieť popasovať aj s výstavbou 1,4 kilometra dlhej estakády ponad Hričovskú priehradu. Diaľnica má v roku 2017 končiť priamym napojením na nasledujúci úsek D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto. Za jej výstavbu dostanú firmy 255 miliónov eur.
Ešte koncom roka poradcovia bruselských komisárov nesúhlasili s vidinou ministra dopravy postaviť žilinský obchvat D3 formou plnej diaľnice. Podľa nich by totiž v danom úseku postačoval polprofil. Poradcom teda prekážali nízke počty áut prechádzajúce úsekom a domnievali sa, že lokalita si na čas vystačí aj s polovičnou diaľnicou. Štát však nakoniec Brusel presvedčil o potrebe štvorprúdovky.