Holanďan sa v utorok v Bratislave stretol s ministrom financií Petrom Kažimírom. Podľa Dijsselbloema musia ľudia teraz viac cítiť pokrok v ekonomike v ich každodennom živote na lepšom uplatnení na trhu práce a vyšších príjmoch.
Je naozaj priestor na to, aby vlády poľavili v úsilí šetriť?
Musíte rozlišovať dve rozdielne skupiny, v ktorých sa európske krajiny nachádzajú. Niektoré štáty majú stále vysoké deficity verejných financií a musia pokračovať v úsporných opatreniach. Na druhej strane sú krajiny ako Slovensko alebo Holandsko, ktoré majú aktuálne deficit verejných financií pod troma percentami hrubého domáceho produktu. Obe krajiny tento rok opustili procedúru nadmerného deficitu. Z tohto mechanizmu sa však mnohé štáty ešte stále nedostali a majú veľké problémy. Niektorým z nich, ako je Francúzsko, Španielsko či Grécko, sa dal v minulosti väčší časový priestor na to, aby skresali deficity pod stanovenú hranicu. Z môjho pohľadu, ak sa krajine dá čas navyše na konsolidáciu, tak ho musí využiť na efektívne štrukturálne reformy.
Znížením deficitu pod tri percentá sa však ani pre Slovensko konsolidačné úsilie nekončí.
Krajiny, ktoré dosiahli túto hranicu, musia, samozrejme, pokračovať v úsporných opatreniach ďalej. Ide o tzv. strednodobé ciele, pričom deficit verejných financií sa má priblížiť v istom časovom horizonte k nule. Malo by ísť už o opatrenia, ktoré prispejú k dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Hlavná a zároveň najdôležitejšia otázka, ktorá aktuálne stojí pred Európou, je, ako budú krajiny stimulované, resp. odmeňované za to, aby robili efektívnejšie štrukturálne reformy. Takmer všetky krajiny robia aj teraz isté reformy, od Nemecka po Holandsko, Španielsko či Portugalsko. Každá z krajín potrebuje zlepšiť svoju ekonomiku. Doteraz sme sa však v únii zameriavali na kontrolu fiškálnych cieľov – teda kontrolu toho, či krajiny dosahujú stanovené deficity, ale nesústredili sme sa na reformy. Ukázali to aj výsledky eurovolieb.
Aké reformy musí urobiť Slovensko?
Európska komisia prišla nedávno s odporúčaniami pre krajiny vrátane Slovenska. Nechcel by som to všetko opakovať. Podľa môjho názoru by sa mala vláda pozrieť na výšku daní.
Vy osobne uprednostňujete nižšie dane. Najnovšie však na túto tému rozpútal búrlivú debatu vo svete francúzsky ľavicový ekonóm Thomas Piketty. On je až za 80-percentné zdanenie bohatých.
Počas krízy sa európske krajiny zamerali na zvyšovanie daní. Bolo to potrebné na stabilizovanie verejných rozpočtov. Teraz, keď kríza ustupuje, by sme sa mali pozrieť kde a ako by sme mohli ísť s daňami dole. Ak chceme byť viac konkurencieschopní, ak chceme mať viac zamestnaných ľudí, tak musíme znížiť daňovú záťaž ľudí. Zdanenie práce je príliš vysoké v EÚ, je vyššie ako v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Thomas Piketty hovorí viac o rozdieloch v príjmoch z dane z kapitálu ako o zdanení práce. Tvrdí ale, že daň z kapitálu je platená lepšie ako zdanenie práce. Cesta, ako to riešiť, je, aby sa znížilo vysoké zdanenie práce. To navrhujem aj ja.
Na čo ešte Piketty upozorňuje, je fakt, že 85 ľudí na svete vlastní taký majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí, čo je polovica svetovej populácie.
Keď sa pozriete na USA, tak tam sú väčšie majetkové rozdiely ako napríklad v Európe. Riešenie tohto problému je predovšetkým v kompetencii jednotlivých krajín. Ako som spomínal, ak chceme mať prosperujúcejšiu ekonomiku, viac zamestnaných ľudí, ktorí budú viac míňať, budeme musieť niečo urobiť s výškou dane zo mzdy. Je niekoľko spôsobov, ako toto zníženie dane zafinancovať. Zvýšiť dane v inej oblasti alebo znižovaním verejných výdavkov. Tretia možnosť je na to využiť peniaze z lepšieho rastu ekonomiky.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Súčasná slovenská vláda popri šetrení okresala druhý penzijný pilier a zvyšovala dane najmä pre firmy a bohatších.
V prípade Slovenska to bolo jednak znižovanie verejných výdavkov a zvyšovanie daní. Je to v kompetencii jednotlivých štátov, akou cestou sa vyberú v dosiahnutí stanovenej hranice deficitu. My sme sa teraz pozerali na vaše výsledky. Dosiahli ste stanovenú hranicu, splnili ste podmienky. Máte aktuálne jeden z najvyšších hospodárskych rastov v eurozóne, svedčí to o dobre zvolenej forme konsolidácie.
Na druhej strane máme dlhodobo jednu z najvyšších mier nezamestnanosti. Ako to zmeniť?
Európska centrálna banka prijala minulý týždeň viacero opatrení, ktoré pomôžu zvýšiť hospodársky rast v eurozóne. Kľúčový je však prístup jednotlivých krajín. Znamená to zvýšiť konkurencieschopnosť, zlepšiť podnikateľské prostredie, reformovať vzdelávací systém, aby mladí ľudia získali správne zručnosti. Všetky krajiny musia pracovať na lepšej konkurencieschopnosti, vrátane Nemecka. Keď to nedokážeme, zostaneme na úrovni nízkeho hospodárskeho rastu. Slovensko má hospodársky rast vyšší, ako je priemer eurozóny, ktorý je za posledné roky okolo jedného percenta. Stále to však nie je dosť na zníženie nezamestnanosti. Konkurencieschopnosť je však najzávažnejším problémom. Európa sa o ňu pred krízou priveľmi nestarala. Zdalo sa nám, že všetko funguje tak dobre, že nemusíme robiť zmeny. Napríklad nemecký kancelár Gerhard Schröder urobil veľké reformy. Berlínu to pomohlo k líderskej pozícii v eurozóne.
Mali by sa krajiny do budúcnosti aj viac zamerať na boj s daňovými únikmi?
Je to veľmi aktuálna téma. Posledné roky sa v tejto oblasti na európskej, ale aj celosvetovej úrovni urobilo veľa práce. Musíme sa dostať do stavu, keď medzinárodné firmy platia dane tam, kde pôsobia, kde majú sídlo či distribučné centrá. Jediný spôsob, ako to dosiahnuť, je zvoliť koordinovaný prístup európskych krajín. Problémom je, že každá krajina má odlišný daňový systém, čím si firmy hľadajú cestu, ako a kde dane zaplatiť.
Takže ste za jednotný daňový základ v únii?
Myslím si, že daňový systém patrí do kompetencie jednotlivých štátov a malo by to tak aj zostať naďalej. Na druhej strane, únia musí viac popracovať na väčšej harmonizácii, resp. koordinácii štátov v daňovej oblasti. Inými slovami, zabezpečiť, aby sa firmy nevyhýbali plateniu daní presúvaním ziskov z jednej krajiny do druhej. V tejto oblasti sme už začali podnikať kroky, nielen v Holandsku, ale aj na celosvetovej úrovni. OECD začala s projektom, v ktorom sa zameriava na odhaľovanie presunu ziskov firiem.
Súhlasíte s daňou z finančných transakcií?
Nie je to otázka pre euroskupinu, nie je v našej agende. Existuje jedenásť krajín, ktoré sa v tejto oblasti snažia o prehĺbenú spoluprácu, vrátane Slovenska. Holandsko do tejto skupiny nepatrí. Máme bankové odvody, myslím si, že ich zaviedlo aj Slovensko. Nie som si istý, akú pridanú hodnotu by mala ešte daň z finančných transakcií. V Holandsku máme veľmi veľké penzijné fondy, do ktorých si ukladajú peniaze generácie. Tieto fondy sú najväčšími investormi nielen v Holandsku, ale aj v Európe. Pri každej investícii by museli zaplatiť daň z finančných transakcií. Z holandského pohľadu hovorím, že musíme chrániť dôchodkové fondy. Ak nebudú mať výnimku, budem proti dani z finančných transakcií. Uvidíme, čo sa stane. Ani jedenásť krajín, ktoré som spomenul, ešte nemá spoločné riešenie.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
V Grécku vo voľbách do Európskeho parlamentu vyhrala radikálna ľavica SYRIZA. Hovorí o sociálnych právach, o konci úsporných opatrení a odpisovaní dlhu. Je to pre vás nejaký odkaz, že práve v Grécku, teda krajine najviac postihnutej krízou, vyhrala strana s takýmto programom? S ohľadom na to, nemala by Európska únia robiť niektoré veci úplne inak?
Nie. Všetci voliči, bez ohľadu na to, z ktorej členskej krajiny sú, si zaslúžia férový prístup. Aj pre Grékov je to fakt, že krízu nespôsobila Európa ani úsporné opatrenia. Tie boli nevyhnutnou reakciou na ekonomické problémy v Grécku. Dlhodobo nesprávna politika spôsobila v tejto krajine krízu. Na problémoch sa podieľala nízka konkurencieschopnosť, rozpočet sa úplne vymkol spod kontroly, Atény si pred rokom 2008 požičali veľké peniaze za nízke úroky. To sú dôvody, prečo bolo Grécko vo veľmi zlom stave, keď kríza zaútočila. Európske krízové fondy krajinu horko-ťažko zachránili. Takže férový prístup ku Grékom nie je ten, keď povieme, že by niekoho mali voliť a ten ukončí úsporné opatrenia a opäť bude míňať peniaze.
Čo voličom povedať?
Férové je vysvetliť, že je potrebné, aby sme všetci pracovali tvrdšie na zvýšení konkurencieschopnosti. Na to, aby sme to dosiahli, je nevyhnutné zmeniť mnohé veci na tom, ako fungujú jednotlivé vlády, ako aj naše ekonomiky. Potom môžeme spolu zarobiť viac peňazí a opäť byť silnými a nezávislými krajinami. Nemôžeme míňať to, čo nemáme, financie, ktoré nie sú k dispozícii. Vždy som trocha kritický k názorom, keď ľudia hovoria, že ich problémy spôsobila Európa a úsporné opatrenia. Je to vo svojej podstate naopak. Úsporné opatrenia sú smutným, ale nevyhnutným výsledkom krízy. Dá sa povedať, že ona vznikla mnoho rokov predtým.
Aký je teda pre vás odkaz eurovolieb, v ktorých vo viacerých krajinách zvíťazili strany, ktoré EÚ odmietajú či si jej fungovanie predstavujú úplne inak?
Beriem si z toho, že potrebujeme viac zlepšiť životy ľudí. Bolo by však nesprávne, keby naša reakcia bola, že máme robiť menej. Nemali by sme zabudnúť na rozpočtové pravidlá, nemôžeme prestať robiť reformy, spolupracovať a koordinovať naše politiky v Európe. V zásade však toto navrhujú strany, ktoré sú proti EÚ. Ony hovoria, že by sme mali toho robiť menej. Myslím si, že to má byť naopak. Potrebujeme viac výsledkov v kratšom čase. Som si istý, že keby sme odmietli rozpočtovú disciplínu a reformy, naše ekonomiky by na tom boli okamžite horšie.
Prečo Holandsko nechce, aby sa kandidát európskych ľudovcov Jean-Claude Juncker stal šéfom Európskej komisie? Nahradili ste ho na čele euroskupiny.
Nie sme proti nemu. Hovoríme, že najprv by sme sa mali zaoberať agendou a programom budúcej Európskej komisie. Holandský premiér Mark Rutte prišiel s viacerými návrhmi. Mali by sme sa v prvom rade zaoberať obsahom práce pre Európsku komisiu, až neskôr spomínať posty a kandidátov. Špecificky však Holandsko neodmietlo Junckera. Sme v tejto veci zatiaľ neutrálni.
Jeroen Dijsselbloem (47)
je od minulého roka šéfom euroskupiny, ktorá združuje ministrov financií členských krajín eurozóny. Vo funkcii predsedu euroskupiny nahradil Jeana-Clauda Junckera, čím sa stal druhým šéfom v poradí. Dijsselbloem je vyštudovaný agroekonóm a téme poľnohospodárstva sa venoval aj počas svojej politickej kariéry. Dokonca v záhrade svojho domu vo Wageningene doteraz chová niekoľko prasiat. Od roku 1985 je členom Labouristickej strany. Holandským ministrom financií je od novembra 2012.