Kedy zavediete rating firiem?
Mali sme niekoľko rokovaní so zamestnávateľskými a podnikateľskými organizáciami, kde sa to nestretlo s pozitívnym ohlasom. Preto bude rating najprv interným nástrojom Finančnej správy. Chystáme sa ho zverejniť až v budúcom roku. Boli by sme veľmi radi, keby bol uvedený na obchodných dokladoch či faktúrach, aby bolo jasné, o aký subjekt ide. Cieľom je, aby tí, ktorí majú najvyšší rating, mali nárok na iný, odlišný prístup zo strany Finančnej správy.
Čo myslíte tým odlišným prístupom?
Napríklad v prípade, že A-čkový subjekt o deň zmešká lehotu na zaplatenie dane, nebude pokutovaný. Nech je to pre podnikateľov motivačné.
Čo sa pri ratingu bude zohľadňovať?
Pôvodný návrh bol, aby sa rating skladal zo štyroch častí. Z finančnej stability, ktorá mala vychádzať z ekonomických analýz účtovných uzávierok, z daňovej spoľahlivosti, odvodovej spravodlivosti na základe údajov zo Sociálnej poisťovne a z asignácie, teda či spoločnosť prispieva, alebo neprispieva tretiemu sektoru. Dnes sme v ratingu zúžení na daňovú spoľahlivosť.
Kedy sa u nás prelomí daňové tajomstvo? To by mohlo výrazne pomôcť pri zastavení daňových únikov.
Je to veľmi citlivá téma. Finančná správa mala s ministerstvom financií veľmi veľa diskusií na túto tému. Je to inštitút, ktorý by sa na konci dňa mohol otočiť proti nám. Určite by sme čelili množstvu žalôb pre poškodzovanie dobrého mena spoločnosti do rozhodnutia súdov. Čo sme však urobili v tejto veci, je to, že sme schopní prelomiť daňové tajomstvo pri porušeniach zákona o používaní elektronických registračných pokladníc.
Doteraz ste však túto možnosť nevyužili.
Nie, pretože k tomu pristupujeme veľmi opatrne. Možnosť prelomenia daňového tajomstva pri ERP (elektronická registračná pokladnica, ďalej len – pokladnica – pozn. red.) je tu od januára tohto roka. Predtým ako zverejníme konkrétne meno firmy, ktorá zákon porušila, ešte pred rozhodnutím súdu budeme veľmi zvažovať a konzultovať takýto postup s právnikmi. Žaloba na Finančnú správu by v takomto prípade na seba nenechala dlho čakať.
Plánujete tak v najbližšom čase urobiť?
V najbližšom čase ho určite chceme vo viacerých prípadoch prelomiť, treba na to však súhlas prezidenta Finančnej správy. Dali sme niekoľko podnetov na odobratie živnostenského oprávnenia, vyrubili sme rekordnú pokutu za porušenie zákona o pokladniciach, vo výške 40-tisíc eur, ktorá bola aj zaplatená.
Pri registračných pokladniciach sa zvýšila efektivita kontrol. Do akej miery sa pod to podpísalo zavedenie bločkovej lotérie?
Vidím za tým dva základné dôvody. Prvý je, že sme rozšírili kompetenciu kontroly pokladníc na colníkov. Dovtedy to robili len daňové úrady. Colníci majú nonstop služby, ktoré sú nepredvídateľné. Chodia na kontroly v skupinách, vo večerných hodinách, cez víkendy, na rôzne akcie, festivaly a podujatia. Druhým dôvodom je zavedenie bločkovej lotérie. Zmenilo myslenie ľudí. Ak dostanú falošný bloček, teda taký, ktorý nie je uvedený vo fiskálnej pamäti pokladnice, tak na to Finančnú správu upozornia. Už si totiž viac uvedomujú, že ak takýto podnikateľ neodvedie DPH, tak neokráda štát, ale práve ich. Toto sa oproti minulosti výrazne zmenilo. Vidíme to aj na poklese nálezov pri kontrolách pokladníc.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Využívate databázu prihlásených bločkov na kontroly obchodníkov?
Dnes sme schopní prísť k obchodníkovi, vytiahnuť dáta z fiskálnej pokladnice a porovnať ich s bločkami, ktoré máme k dispozícii z bločkovej lotérie. Robíme to pravidelne. Podvod vieme dnes odhaliť rýchlo a pomerne jednoducho. Mali sme aj prípady, že išlo len o zlyhanie techniky na strane obchodníka, no väčšinou ide o plánovaný podvod, ktorý sme dnes schopní odhaliť a preukázať.
Od tohto roka ste spustili elektronický kontrolný výkaz DPH. Vďaka tomu má v rukách Finančná správa len za prvé januárové podanie 108 nových karuselových schém. Máte k dispozícii nové karuselové schémy po tom, čo podali kontrolný výkaz štvrťroční platitelia?
Aktuálne číslo za február je 129 nových karuselových schém, ale keď si vezmeme marcových, teda aj štvrťročných, platiteľov, ktorí sú najväčšou skupinou podnikateľov, tam sme našli „len“ 75 nových karuselových schém.
Mení sa charakter podvodov?
V minulosti sme sa primárne sústreďovali na neoprávnené nadmerné odpočty DPH. Na tzv. optimalizantov, teda tých, ktorí si znižujú vlastnú daňovú povinnosť, nezostávalo veľa kapacít. Dnes sa ukazuje, že sa podvody na DPH sústreďujú práve do tejto oblasti. Argument takýchto „podnikateľov“ je často „veď platím dane“. Áno to je pravda, ale výrazne nižšie, ako by mali.
A nepomohol práve v tomto kontrolný výkaz?
Tým, že sme zaviedli elektronický kontrolný výkaz DPH, dokážeme oveľa lepšie skontrolovať vlastnú daňovú povinnosť subjektu. Nemáme pod drobnohľadom len nadmerné odpočty, ale všetky účtovné operácie podniku. Napríklad daňový subjekt má zaplatiť na dani štátu 300-tisíc eur, ale fiktívnymi faktúrami si ju zníži na 100-tisíc eur. V minulosti sme ho nepovažovali za rizikový subjekt, pretože sa jeho správanie javilo ako štandardné. Za predpokladu, že si vedel udržať dobrý pomer medzi vstupmi a zaplatenou daňou. Dnes už ale detailne vidíme, že sú tam nespárované transakcie.
Ako vyzerá najjednoduchšia schéma karuselového podvodu?
V jednej karuselovej schéme je od troch do 30 firiem. Tie sú medzi sebou obchodne prepojené. Spoločnosť deklaruje, že si nakúpila tovar od firmy v reťazci, ktorá nepodala daňové priznanie ani neuviedla danú transakciu vo výkaze. V tomto prípade ide o zmiznutého obchodníka (biely kôň, pozn. red.). Tovar sa predáva ďalej medzi firmami, ktoré všetky podávali daňové priznania a uviedli danú transakciu. Všetko by bolo v poriadku, ak by na začiatku tohto celého reťazca nestál práve „zmiznutý“ obchodník, ktorý s daňovým úradom nekomunikuje.
Podnikatelia ale väčšinou vedia, s kým sa púšťajú do obchodu.
To je otázkou samotného daňového konania. Máme prípady, a stáva sa nám to teraz dosť často, že podnikatelia nevedia, že sa stávajú súčasťou podvodu. Aj pri veľkých spoločnostiach príde neodolateľná obchodná ponuka s tým, že od nich daní obchodníci nebudú nič požadovať, len to, aby nakúpili od tohto a predali tomuto. Fakturačne im zaplatia vopred. Na prvý pohľad to vyzerá ako fantastický obchod, ale neskôr, keď príde Finančná správa firme klopať na dvere, zistia, že boli použití ako „nárazník“ v schéme daňového podvodu. Najväčší problém potom majú práve oni.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Na druhej strane, veľká časť podnikateľov podvodníkov za dvadsaťpercentnú províziu priberie do svojich schém nové podniky. Pre veľké peniaze podstupujú všetci zainteresovaní riziko, že na to daniari môžu prísť.
Sú skupiny ľudí, ktorí sa tomu venujú na profesionálnej úrovni. Vytvoria sieť spoločností, celú ju organizujú a zastrešujú. Chodia s majiteľmi zapojených firiem do bánk, na poštu a na všetky úrady. To už je ale organizovaný zločin, ktorý rieši daňová kobra.
S akými komoditami sa robia najčastejšie podvody?
V minulosti to boli hlavne cukor, obilie, kukurica, repka a stavebná oceľ. Dnes už tieto komodity podliehajú systému tzv. reverse charge (v praxi to znamená, že platenie daňovej povinnosti sa prenesie na posledný subjekt v reťazci, ktorý predáva tovar konečnému spotrebiteľovi. Zamedzí sa tak aj neoprávnenému uplatneniu nadmerného odpočtu, pozn. red.). S týmito komoditami však majú problémy v susednej Českej republike, Poľsku či Maďarsku. Väčšinou ide o medzinárodné skupiny, ktoré robia podvody práve s týmito komoditami. Aktuálne sa u nás robia podvody s novými komoditami, ako sú potraviny, automobilové doplnky či stavebné materiály. V zásade na faktúru môžete napísať čokoľvek, čoho sa dá relatívne veľké množstvo nakúpiť a predať, aby to nebolo nápadné.
Väčšinou ako bieleho koňa dosadzujú podvodníci cudzincov alebo ľudí, ktorí neexistujú. Ako postupujete v tomto prípade?
Často sa stretávame aj s tým, že je tam dosadený bezdomovec. Nevedie si žiadne účtovníctvo. V takýchto prípadoch kontaktujeme políciu a Kriminálny úrad Finančnej správy. Pomáhajú nám lokalizovať zmiznutých obchodníkov.
Všetky karuselové schémy sa ukážu na konci ako podvodné?
Nie je to absolútne pravidlo. Mali sme prípady, keď zlyhal informačný systém na strane daňového subjektu a poprehadzovali sa riadky vo výkaze. Bola to len technická chyba, ktorá spôsobila, že sa faktúry nespárovali. V rámci miestneho zisťovania sme to skontrolovali, všetko bolo v poriadku a daňový subjekt podal dodatočný výkaz. Takýchto prípadov je však veľmi málo.
Máte kapacitu na to, aby ste všetky karuselové podvody, ktoré vám vyskočili z kontrolného výkazu, preverili?
Máme. V januári, keď podnikatelia podali prvý elektronický kontrolný výkaz DPH, sme preverili vyše 300 daňových subjektov, ktoré boli zapletené v karuselových schémach. Trvalo nám to presne sedem pracovných dní. Už sme totiž nemuseli robiť daňovú kontrolu, ale postačovalo miestne zisťovanie. Jeho výhoda je v tom, že trvá iba pár hodín. Pri daňových kontrolách máme obmedzenú kapacitu kontrolórov, ale pri miestnych zisťovaniach je niekoľkonásobne vyššia. Práve kontrolný výkaz nám umožnil využívať v plnej miere miestne zisťovania, pretože už nemusíme preverovať všetko, a najmä nie transakcie, pri ktorých vieme, že daň bola zaplatená. Jedna vec je totiž získať informáciu o tom, že ide o podozrivé konanie. Druhá vec je celé to zdokumentovať a preukázať, aby sme subjektu mohli dodatočne dorubiť daň alebo zrušiť čerpanie nadmerného odpočtu. Podľa našich informácií znížený počet daňových kontrol oceňujú aj podnikatelia.
Koľko má Finančná správa aktuálne kontrolórov?
Aktuálne máme 1 500 kontrolórov v rámci Finančnej správy. Ak by sme poslali všetkých do terénu, tak to vychádza na 750 dvojíc kontrolórov, ktorí môžu v jeden deň skontrolovať 750 daňových subjektov. Hovorím ale o extrémnom prípade.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Daniari by po novom mohli vyhotoviť tzv. čiastkový protokol, na základe ktorého by štát vrátil podnikateľovi preverenú časť nadmerného odpočtu ešte pred samotným ukončením daňovej kontroly. Tie trvajú aj vyše roka.
Väčšina daňových kontrol, ktoré vykonávame, je závislá od medzinárodnej výmeny informácií. Ak daňový subjekt niečo nakúpi v zahraničí alebo tam niečo vyvezie, my následne požadujeme informácie o týchto aktivitách podnikateľa od úradov z príslušnej krajiny. Každý štát má inú lehotu, v ktorej nám poskytne odpoveď. Napríklad na odpoveď z Maďarska čakáme niekedy aj rok. Minimum sú z ich strany štyri až päť mesiacov. Čiastkový protokol pomôže vtedy, ak naša Finančná správa dá preveriť napríklad dvadsať transakcií daňového subjektu v hodnote milión eur. Všetky sa nám potvrdia, no zostane nám „visieť“ jedna transakcia v nižšej sume práve zo zahraničia, kde sa dlho dožadujeme odpovede. Pre takéto prípady zavádzame čiastkový protokol, aby sa nestávalo, že budeme mať dlho otvorenú daňovú kontrolu vo firme len pre túto jednu transakciu. Často totiž tvorí iba desatinu z hodnoty celého nadmerného odpočtu.
Daňoví poradcovia však tvrdia, že si prakticky nevedia predstaviť daňového kontrolóra, ktorý by sa „odvážil“ vrátiť časť nadmerného odpočtu, ak ešte neukončil daňovú kontrolu.
Treba povedať, že zodpovednosť pri nadmernom odpočte je obrovská. Daniari v tomto prípade nemajú ľahkú prácu, keď majú rozhodnúť o tom, či nárok na nadmerný odpočet vznikol, alebo nevznikol. Môže nastať situácia, a aj sa to niekoľkokrát stalo, že daniari púšťali nadmerné odpočty, ktoré sa neskôr ukázali ako neoprávnené. Mali od podnikateľa niekoľko stoviek faktúr za jedno zdaňovacie obdobie, bolo ťažké rozhodnúť, ktoré z nich sú potenciálne podozrivé.
Predsa ste mali a máte mechanizmus kontroly, aby ste to vedeli určiť.
Samozrejme, že sme mali mechanizmus kontroly, ale nebolo možné to vždy odhaliť. Bolo ťažké zistiť, kde sa ten podvod v reťazci mohol stať. Teraz, po zavedení elektronického kontrolného výkazu DPH, to už vieme jednoducho odhaliť.
Elektronický kontrolný výkaz nedokáže ale napríklad zabrániť podvodom v tom prípade, ak dodávateľ, ako i odberateľ vzájomné faktúry uvedú v kontrolnom výkaze, no dodávateľ svoju daňovú povinnosť nezaplatí a odberateľ si uplatní právo na vrátenie nadmerného odpočtu alebo fiktívne zníži svoju daňovú povinnosť.
Neexistuje zlatý kľúč, ktorým sa vyriešia všetky problémy. Vieme o tom, snažíme sa to monitorovať a prijímame nové opatrenia, aby k takejto situácii nedochádzalo. Boj proti daňovým únikom je ako živý organizmus. My niečo spravíme, podvodníci na to reagujú novými metódami. Nové spôsoby sa potom zase Finančná správa snaží riešiť novými opatreniami, a tak je to dokola. Je to nekonečný boj. To, čo sa celý čas snažíme robiť, je, aby sme nepoctivým podnikateľom komplikovali život, ak sa snažia robiť podvody.
Zaviedli ste povinné mesačné zdaňovacie obdobie pre nových platiteľov DPH na jeden rok. V praxi je to však tak, že novo zaregistrovaná firma sa po uplynutí tejto doby dá preregistrovať na štvrťročného platiteľa DPH, dovtedy sa spoločnosť nepoužíva. Túto spomínanú fintu začali v poslednom čase podnikatelia častejšie využívať.
Nie je to také jednoduché. Keď máte založenú firmu, ktorá je mesačným platiteľom DPH prvý rok, tak je pre podvodníka pomerne komplikované podávať po celú tú dobu každý mesiac daňové priznania. Ak ich podá negatívne, teda bez obratu, tak mu môže Finančná správa veľmi ľahko zrušiť registráciu. Ak neuskutočňuje zdaniteľné plnenie, resp. ekonomickú činnosť, nemá dôvod byť platiteľom DPH. Zase sa vrátim ku kontrolnému výkazu. Ak si mesačný platiteľ uplatní od štvrťročného platiteľa nadmerný odpočet DPH v rámci prvých troch mesiacov, tak aj v tom prípade vieme všetky transakcie monitorovať. Sledujeme každého štvrťročného platiteľa a jeho obrat.
Mení sa teda myslenie podnikateľov, že podvádzať sa už neoplatí?
Verím tomu, že áno. Trend je taký. Odstrašujúci efekt daňovej kobry je evidentný. Keď v jednom kuse informujeme o tom, ako sme prišli na nové podvody, tak si to mnohí rozmyslia, či budú podnikať nelegálne. Zavádzame postupne opatrenia, aby sme v spoločnosti po dlhých rokoch zmenili názor, že kto platí dane poctivo je outsider.
Daniel Čech (36)
pôsobí vo funkcii generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej od júna 2012. Pred nástupom na Finančnú správu pracoval na vysokých manažérskych postoch v obchodných spoločnostiach na Slovensku a v Českej republike. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda