Európa riešila posledné roky vysoké zadlženie krajín prísnymi reštrikčnými opatreniami, ktoré znižovali životný štandard ľudí. Tí teraz svojou voľbou nevoliť, resp. voliť v niektorých prípadoch extrémistické strany nastavili zrkadlo súčasným európskym politikom.
„Fiškálna konsolidácia, teda cesta k zdravým verejným rozpočtom, je oblasť, ktorá ľahko podlieha výkyvom spoločenskej nálady. Všeobecne voliči nie sú ochotní sa v kratšom časovom horizonte uskromniť v prospech dlhodobej prosperity. Túto situáciu využívajú extrémistické strany, ktoré však neponúkajú žiadne riešenia,“ povedal ekonóm Centra európskych štúdií v Bruseli Vít Novotný.
V každom prípade, sebareflexia európskych lídrov po ohlásení výsledkov eurovolieb bola v niektorých členských štátov veľmi rýchla. Viaceré európske krajiny ohlasujú, že ďalšie príjmy do štátnych rozpočtov chcú hľadať v efektívnejšom výbere súčasných daní. Zároveň chcú niektoré sadzby daní aj znižovať a škrtať zo svojich výdavkov. Cieľom doterajších škrtov a zvyšovania daní bolo dostať viac peňazí do štátnych pokladníc, keďže vlády potrebovali skresať deficity verejných financií pod trojpercentnú hranicu.
Ďalšie plány vlád ovplyvní to, či Brusel bude trvať na znižovaní verejných deficitov a dlhov. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy na stretnutí lídrov EÚ potvrdil, že bude viesť rokovanie s členskými krajinami o budúcich prioritách. "V čase, keď sa Európska únia dostáva z finančnej krízy, potrebuje pozitívny a na budúcnosť orientovaný plán hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a zamestnanosti,“ uviedol Van Rompuy v Bruseli.
Chceme nižšie dane, kričia Francúzi
Francúzska vláda krátko po zverejnení výsledkov prišla s vyhlásením, že daňové bremeno je pre bežných Francúzov v súčasnosti neznesiteľné. Francúzsky premiér Manuel Valls prisľúbil ďalšie daňové úľavy domácnostiam s nízkymi a strednými príjmami. Poukázal pritom na úspech protiprisťahovaleckej a euroskeptickej strany Národný front vo voľbách do Európskeho parlamentu, čo označil za prejav nespokojnosti voličov po rokoch zvyšovania daní. Francúzski vládni socialisti vo víkendových eurovoľbách skončili na treťom mieste.
„Ak neklesne nezamestnanosť, nevzrastie kúpna sila a neznížia sa dane, vláda nedokáže obnoviť dôveru obyvateľov,“ povedal Valls podľa agentúry Reuters pre rozhlasovú stanicu RTL. Francúzska vláda plánuje výnimky z dane z príjmu pre 1,8 milióna domácností. Opatrenie zaťaží verejné financie jednou miliardou eur, pričom peniaze na to chce vláda nájsť v štátnej pokladnici okresaním svojich výdavkov. Vo francúzskej verejnej správe pracuje 5,3 milióna zamestnancov, čo je takmer počet všetkých Slovákov. Len pre parížsku radnicu pracuje 50-tisíc zamestnancov. Počas najbližších troch rokov štát zoškrtá svoje výdavky až o 50 miliárd eur.
Šetrenie bez vyšších daní?
Podobný scenár ohlasujú viaceré európske krajiny. Zamerať sa chcú najmä na lepší výber daní. Celkový objem sivej ekonomiky v EÚ sa za minulý rok pohyboval na úrovni približne jedného bilióna eur, čo predstavovalo 18,5 percenta úniového hrubého domáceho produktu. Na ilustráciu, jeden bilión eur zhruba zodpovedá celému hrubému domácemu produktu Španielska, teda piatej najväčšej ekonomiky EÚ. S rovnakou sumou, ale o pár miliónov menšou, plánuje únia hospodáriť najbližších sedem rokov.
Boj s daňovými únikmi je cesta, ktorú si vybralo aj Slovensko. Na lepšom výbere daní stojí a padá aj tohtoročný štátny rozpočet. Tento rok klesla u nás aj korporátna daň z 23 na 22 percent. V minulom roku znižovalo daň pre firmy o tri percentá Slovinsko, teraz je v krajine sadzba dane na úrovni 17 percent. Daň pre firmy chcú postupne znižovať aj Dáni, Portugalci, Fíni a Briti.
„Vlády v Európe sa po rokoch škrtov a zvyšovania daní obracajú k boju s daňovými podvodmi, kde unikajú miliardy eur ročne. Mali by v týchto časoch viac bojovať aj s korupciou, ktorá je v krajinách na dennom poriadku. Znížením korupcie zostane viac prostriedkov pre verejné projekty, a ľudia tak uvidia efektívnejšie fungovanie štátu a budú viac motivovaní neobchádzať daňové zákony,“ hovorí ekonóm Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Škrty boli nevyhnutné
Európski lídri pre krátkosť času a tlak Bruselu splniť prísne rozpočtové kritériá museli najprv robiť opatrenia skôr na strane príjmov. „Ideálne je, ak sa robí konsolidácia na strane príjmov, ale aj na strane výdavkov. V tejto situácii si však krajiny nemohli dovoliť čakať na finančný efekt napríklad celkovej reformy štátnej správy. Celá príprava, schvaľovanie a zavedenie trvá viac ako rok,“ povedal analytik Sberbank Vladimír Vaňo.
Niektoré krajiny sa zamerali na zvyšovanie nepriamych či priamych daní, ale napríklad vlády v Pobaltí naordinovali krajinám razantné škrty vo verejných výdavkoch v priebehu krátkeho obdobia. Ľudia však pocítili doslova šokovú terapiu, keďže nezamestnanosť po tomto opatrení sa v krajine až strojnásobila. Postupne sa však znižuje, aktuálne majú Lotyši 12 percent ľudí bez práce.