Družstvo v Senici má takmer päťtisíc hektárov, z toho vlastní asi len 330 hektárov. Zvyšok si prenajíma cez desaťročné nájomné zmluvy od ostatných majiteľov. Zmluvy vypršia o dva roky. „Nájom sme tento rok zvýšili a odvádzame za vlastníkov každoročne aj daň. Boli sme totiž v ohrození, začali sa o nás zaujímať veľké finančné skupiny, dokonca aj zahraničné, keďže sme blízko rakúskych hraníc,“ vysvetľuje predseda Poľnohospodárskeho družstva Senica Peter Morávek.
Predkupné právo pre našincov preto Morávek víta. „Trochu ma mrzí, že v parlamente na to nie je jednotný názor a prebiehali koalično-opozičné boje. Opozícia dokonca hovorila o protiústavnosti, ale to nie je v prospech poľnohospodárov,“ vraví. O pôdu prísť nechcú, zamestnávajú okolo 220 ľudí. Ak by agrorezort nereagoval na uvoľnenie zákazu pre zahraničných nákupcov novým zákonom, mohla by podľa neho o prácu prísť veľká časť z nich. Dodáva, že teraz sa budú snažiť s vlastníkmi dohodnúť na kúpe cez splátkový kalendár. Peniaze na jednorazový nákup nemajú, cena za hektár sa v ich regióne pohybuje okolo troch až štyroch tisíc eur.
Podpredseda Poľnohospodárskeho družstva Ludrová pri Ružomberku Jozef Šablatúra tvrdí, že poctiví farmári sa zmien v zákone nemusia báť. „Pre tých, ktorí majú záujem na pôde pracovať, je to dobrá zmena. Tých, čo chcú len skupovať lukratívne časti a robiť tam investičnú výstavbu, to zasa môže obmedziť, čo je len dobré,“ hovorí. To, že predkupné právo je podmienené trojročnými skúsenosťami v poľnohospodárstve, podľa neho zaručí, že kupec bude chcieť pokračovať v obrábaní aj na skúpenej pôde.
Nie všetci si myslia, že zahraničných investorov prijaté obmedzenia odradia. Dlhoročný poľnohospodár zo Žilinského kraja, ktorý si neželal zverejniť meno, si myslí, že našinci na nákup pôdy peniaze mať nebudú. Zahraničným investorom potom podľa neho nebude nič stáť v ceste, aby sa k pozemkom dostali. Nový zákon považuje za zbytočný. „Dnes je doba, keď každý predáva, pretože nemá z čoho žiť. Kupujú zasa len bohatí, čo väčšina našich poctivých poľnohospodárov nie je. Jediná možnosť bude len predávať pôdu cudzincom,“ uzatvára.
Prísnejšie pravidlá sa nebudú týkať len nákupu pôdy, ale aj jej darovania. To sa však netýka prípadov, keď chce majiteľ darovať pozemok deťom alebo iným príbuzným.
Ako obchodujú s poľnohospodárskou pôdou v iných krajinách
- V Dánsku nemôžu fyzické a právnické osoby zo zahraničia nadobúdať do vlastníctva pôdu.
V Maďarsku pôdu cudzincom nepredávajú. Fyzická osoba môže vlastniť 300 hektárov, rodina 1 200 hektárov, ak ide o farmu so živočíšnou výrobou, 1¤800 hektárov. Štát má predkupné právo na poľnohospodársku a lesnú pôdu.
- Vo Francúzsku trh s poľnohospodárskou pôdou riadi organizácia SAFER, zložená zo zástupcov poľnohospodárskej samosprávy a obcí. Jej činnosť kontroluje štát. Ak nejde o špekulatívny účel nákupu pôdy, prevod je akceptovaný.
- V Nemecku predaj poľnohospodárskej a lesnej pôdy možno v zmysle sídelného zákona obmedziť alebo odmietnuť záujemcom, ktorí nespĺňajú základné predpoklady, ako napríklad pobyt v obci a nedávajú záruku jej riadneho obhospodarovania.
- V Rakúsku majú poľnohospodári prednostné právo pri nákupe pôdy. Právo na získanie povolenia na predaj pôdy cudzincom je možné udeliť len v prípade, ak nie sú dotknuté štátnopolitické záujmy Rakúska a viaže sa na trvalý pobyt v krajine aspoň 10 rokov.
- V Poľsku má štátna poľnohospodárska agentúra v určitých prípadoch právo na zmenu kupca.
- V Holandsku absentuje regulácia nadobúdania poľnohospodárskej pôdy, existuje však veľmi prísne uplatňovanie ochrany pôdneho fondu pred prevodom na iné ako poľnohospodárske účely.
- Vo Švédsku fyzické osoby môžu nakupovať poľnohospodársku pôdu bez obmedzenia. V niektorých prípadoch sa ale vyžaduje, aby majiteľ býval na pozemku. Povolenie treba pre nákup poľnohospodárskej pôdy právnickou osobou.
- V Taliansku príslušné zákony upravujú predkupné právo fyzickej osoby, ktorá obrába pôdu po dobu najmenej dvoch rokov, a predkupné právo vlastníkov poľnohospodárskej pôdy v susedstve.