„Vedieme rozhovory so šiestimi horúcimi kandidátmi na uzavretie zmluvy,“ povedal šéf hospodárskeho rezortu.
Zatiaľ však nechcel prezradiť, v ktorých odvetviach potenciálni investori podnikajú. Neskôr by k nim mohla pribudnúť ďalšia desiatka zatiaľ rozpracovaných investícií. Ak by vyšlo všetkých 16 projektov, dovedna by vzniklo 3¤457 pracovných miest. Najviac investorov smeruje do Prešovského kraja. O investície sa tam zaujímajú firmy, ktoré sľubujú prácu takmer pre 1 500 ľudí. Dve spoločnosti chcú prijať vyše 200 ľudí v Košickom kraji a tri firmy schopné zamestnať viac ako 500 ľudí majú prísť do banskobystrického vyššieho územného celku, zvyšok sa má roztrúsiť v ďalších regiónoch.
Za posledných 11 rokov štát pridelil daňové úľavy či dotácie na nákup majetku za takmer 1,3 miliardy eur a prácu tak v strojárstve, vo výrobe áut, ale aj v cestovnom ruchu či IT odvetví našlo takmer 41-tisíc ľudí. Kritici upozorňujú, že príspevok na jedno miesto dosiahol priemerne 32-tisíc eur. Na druhej strane bez podpory by časť daných investícií získali iné krajiny.
Nie každý stimul sa zároveň naplní. Podmienky na čerpanie podpory od roku 2003 nesplnilo 28 firiem, ktorým prepadla pomoc v rozsahu viac ako 156 miliónov eur a tým zanikla aj možnosť zamestnania takmer 6¤300 pracovníkov. Peniaze podľa ministra hospodárstva dostávajú iní investori.
„Ak firma v nejakej stanovenej dobe nespustí investície, ihneď zmluvu rušíme. To, samozrejme, vytvára možnosť dať dotáciu niekomu zdravému a schopnému,“ dodal Malatinský.
Vláda pred týždňom odsúhlasila aj poskytnutie pomoci pre poltárske sklárne. Na kabinet sa zniesla vlna kritiky. Pomoc totiž dostala firma, ktorú vlastní privatizér napríklad Nafty Gbely z čias Mečiarovej vlády Vladimír Poór a na rokovanie vlády sa súhlas dostal až tesne pred zasadnutím. Hovorca rezortu hospodárstva Stanislav Jurikovič tvrdí, že zaradenie na rokovanie nebolo expresné. „Dokument prešiel štandardným legislatívnym procesom a ministerstvo hospodárstva ho mohlo zaradiť až po získaní súhlasu všetkých dotknutých rezortov,“ zdôvodňuje Jurikovič. Ľudia v poltárskom regióne včera pri slávnostnom otvorení strojárskej výroby ocenili, že opäť majú možnosť zamestnať sa.
Malatinský za Radičovej vlády ako zástupca zamestnávateľov investičné stimuly kritizoval a teraz ich ako minister prideľuje. „Ak stimul dáme niekomu, kto smeruje do ťažko dostupného regiónu s vysokou nezamestnanosťou, kompenzujeme mu nedostatok infraštruktúry. Nie je ale náležité hovoriť o hojnom prideľovaní, lebo objemy sú nižšie pri hotovostných platbách, čo vychádza aj z možností rozpočtu. Na druhej strane, investičné stimuly, ktoré tvoria daňovú úľavu, sú pre firmy motivujúce, aby dane tvorili,“ hovorí teraz Malatinský.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka V stimuloch polojasno.
Jednou z firiem, ktorá získala štátnu pomoc, bola spoločnosť INA Kysuce. Na rozšírenie výroby guľôčkových ložísk a zamestnanie 112 nových pracovníkov hlavne so stredoškolským vzdelaním má dostať daňovú úľavu vo výške 3,36 milióna eur. V prepočte na jedno pracovné miesto dostane úľavu na daniach 30-tisíc eur, pričom podľa plánov majú zamestnanci zarobiť mesačne 1 127 eur. Návrh odsúhlasila vláda ešte počas vlaňajšieho leta. Kysucká fabrika patrí do skupiny Schaeffler, ktorá pod značkami INA, LuK a FAG vyrába ložiská pre stroje, zariadenia, vozidlá, lietadlá i kozmickú techniku. Skupina dosiahla podľa svojej webovej stránky v roku 2012 obrat okolo 11,1 miliardy eur, pričom v 50 krajinách zamestnávala celkovo 76-tisíc ľudí. Výrobu by mala rozširovať napríklad aj gumárenská spoločnosť Continental či popradská Tatravagónka.
Drvivá väčšina firiem dostala dotácie na rozširovanie výroby či budovanie nových výrobných kapacít. Výnimkou bolo ružomberské Mondi SCP, ktoré dostalo stimuly na udržanie zamestnanosti.