Pochybnosti o výbere poradcu pri predaji Slovak Telekomu

Nad užším výberom možných poradenských bánk pri dopredaji akcií štátu v Slovak Telekome visia otázniky.

, 13.05.2014 09:41
debata

Je možné, že pri tendri vznikol konflikt záujmov. Viacerých členov totiž do výberovej komisie dosadilo ministerstvo financií, na ktorom je štátnym tajomníkom Vazil Hudák, bývalý zamestnanec dvoch z vybratých bánk.

Ide o finančné inštitúcie Citibank a J.¤P. Morgan. Banka, ktorá tender vyhrá, podľa informácií z poradcovského prostredia zarobí asi 1,5 percenta z hodnoty transakcie. Keďže 49-percentný balík štátnych akcií v Slovak Telekome má hodnotu asi jednej miliardy, banka od štátu získa asi pätnásť miliónov eur.

Poradca pri predaji akcií je pre štát veľmi dôležitý. Vypočítava totiž, koľko peňazí má štát žiadať za svoj majetok, aby sa mu podarilo predať svoj podiel a zároveň aby zarobil čo najviac peňazí. V prípade Slovak Telekomu je situácia o to komplikovanejšia, lebo jeho väčšinový akcionár Deutsche Telekom má predkupné právo na podiely štátu. Peniaze z predaja majú ísť na zmenšenie dlhu Slovenska.

Štátny tajomník priznal, že dvaja členovia komisie boli dosadení rezortom financií. „Ide o zástupcov z Eximbanky a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky,“ spresnil Hudák. Jedným dychom však dodal, že ich vyberal minister financií Peter Kažimír. „Ja som nijakým spôsobom pri výbere nepôsobil a samozrejme som nikomu nedával inštrukcie, kto má byť zaradený do užšieho výberu,“ podotkol Hudák.

Podľa hovorkyne Fondu národného majetku Miriam Žiakovej boli kritériá zaradenia do užšieho výberu nastavené v prospech štátu. „Dôležité podmienky boli napríklad skúsenosti z východného trhu, znalosť prostredia Slovak Telekomu a Deutsche Telekomu, cena za poradenské služby, odhadovaná cena akcií, za akú by sa mohli predať, skúsenosť s uvádzaním akcií na burzu cenných papierov i skúsenosti na slovenskom trhu,“ menuje Žiaková. Jedným dychom tiež dodáva, že fond so žiadosťou o zaslanie ponuky oslovil desať medzinárodných bánk a svoje ponuky zaslalo šesť inštitúcií. Všetky boli podľa hovorkyne pozvané na osobnú prezentáciu a na základe stanovených kritérií boli do užšieho výberu zaradené tri finančné inštitúcie. „V najbližších dňoch očakávame, že komisia predloží Výkonnému výboru Fondu národného majetku návrh jednej alebo viacerých bánk, s ktorými odporučí začať rokovania o zmluvných podmienkach,“ podčiarkuje Žiaková.

Zástupcovia Slovenska sa ešte v marci s Deutsche Telekomom dohodli, že zisk štátu z predaja akcií v Telekome určí jedna z desiatich špičkových medzinárodne uznávaných investičných bánk. V memorande o porozumení boli uvedené banky Goldman Sachs, Morgan Stanley, J.¤P. Morgan, Citibank, Credit Swiss, UBS, Deutsche Bank, Bank of Amerika Merill Lynch, Barclays alebo banka Macquarie.

Predaj môže mať viaceré scenáre. Deutsche Telekom môže priamo kúpiť celý 49-percentný podiel za cenu, ktorú určí poradenská inštitúcia. Nemecký väčšinový vlastník tiež môže kúpiť iba časť z tohto balíka, vďaka ktorému získa pohodlnú väčšinu pri hlasovaní, a zvyšok sa predá na jednej či viacerých burzách cenných papierov. Táto možnosť by však pre Nemcov nemusela byť výhodná, keďže firmy s verejne obchodovateľnými akciami musia spĺňať náročnejšie kritériá zverejňovania informácií. Tretí možný scenár hovorí, že akcie by kúpil niekto iný.

V prostredí telekomu sa hovorí napríklad o možnom záujme mexického magnáta Carlosa Slima, jedného z najbohatších ľudí na svete. Ten sa nedávno dohodol s rakúskou vládou, vďaka čomu získa faktickú kontrolu nad spoločnosťou Telekom Austria. Jeho telekomunikačná skupina America Movil sa totiž dohodla na tom, že podporí zvýšenie kapitálu Telekom Austria o 1¤miliardu eur. Slimova skupina okrem toho vykúpi akcie spoločnosti na trhu za cenu 7,15 eura za kus. Telekom Austria podniká okrem Rakúska aj v Bielorusku, Bulharsku, Chorvátsku, Srbsku, Macedónsku, Lichtenštajnsku a v Slovinsku.

Privatizácia väčšinového balíka akcií v predchodcovi Telekomu, Slovenských telekomunikáciách, prebehla počas Dzurindovej vlády v júli 2000. Firma Deutsche Telekom za akcie zaplatila viac ako 44 miliárd slovenských korún, čo pri vtedajšom kurze znamenalo asi miliardu eur. Analytici pritom očakávali, že štát mohol získať až 60 miliárd korún.

Poradenské konzorcium vedené Deutsche Bank malo na privatizácii zarobiť približne 400 miliónov korún, čo vtedy znamenalo takmer desať miliónov eur. Časť sumy bola pevná, druhá bola určená percentuálne zo zisku z privatizácie. V súvislosti s výberom privatizačného poradcu ešte na začiatku privatizácie musel odstúpiť minister dopravy Gabriel Palacka (SDKÚ) a štátny tajomník František Kurej (SDKÚ).

O získanie podielu v Telekome sa uchádzalo viacero kandidátov. Záujem v tom čase prejavili aj rakúsky telekomunikačný operátor Telekom Austria a francúzsky France Telecom.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Slovak Telekom
Flowers