Exminister financií Ivan Mikloš stavil v roku 2011 pri ozdravovaní verejných financií na rast dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 percent, ale plánovaný výnos sa nedostavil. V druhom roku vyššej dane sa dokonca vybralo menej ako pred zvýšením.
Predstavitelia SDKÚ vtedy priznali nižší výber, ale rovnaký osud predpovedali aj pri zvýšení dane z príjmu pre firmy z 19 na 23 percent, na čo v roku 2013 stavil minister financií Peter Kažimír (Smer). Ukázalo sa, že Kažimír medziročne vybral viac o 138 miliónov eur, ale zároveň za plánovaným výnosom z vyššej dane zaostal až o 231 miliónov eur.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Nespravodlivé dane.
Aj preto sa vláda ostro zamerala na znižovanie únikov daní, a to pri dani z príjmov aj pri DPH. Ekonómovia sa teraz zhodujú, že na plošný rast daní už nie je priestor. Zvýšenie DPH prispelo k zdražovaniu a poslalo ľudí ešte viac za nákupmi do cudziny. Rast firemných daní zase podnikatelia obchádzajú cez umelé vytváranie strát.
Rezort financií preto zaviedol pre firmy daňové licencie od 480 eur ročne. Aby nezaťažovali začínajúcich podnikateľov, štát chce na jeseň predstaviť program podpory technologických startupov. „Program bude zameraný na zjednodušenie ich podnikania z právneho aj daňového hľadiska,“ tvrdí poradca ministra financií Radko Kuruc.
Kým rast firemnej dane z hľadiska výnosu dane nesplnil očakávania, napríklad zdanenie a odvody pri práci na dohodu štátnu kasu naplnili. Vyššie príjmy štát získal aj cez zvýšenie odvodov pre živnostníkov a lepšie zarábajúcich ľudí, pre ktorých platí popri vyšších odvodoch daň 25 percent.
Vláda v úvode tohto roka daň z príjmu pre firmy znížila na 22 percent okrem iného aj preto, aby firmy viac motivovala platiť dane. „Nižší výber dane z príjmu právnických osôb ovplyvnil predovšetkým slabší než pôvodne očakávaný ekonomický rast. Ten bol oproti predpokladom z rozpočtu zhruba len polovičný. Navyše vyššia sadzba dane z príjmu znamená aj vyššiu motiváciu podnikov optimalizovať platenie daní či už presunom aktivity a zisku do iných krajín u tých podnikov, kde je to možné, alebo sa mu podniky jednoducho vyhýbajú,“ povedal Andrej Arady, makroekonóm VÚB banky.
Exminister Mikloš zase pred dvoma rokmi doplatil nielen na nižšiu kúpyschopnosť ľudí, ale aj na nefunkčnú finančnú správu, ktorá vytvorila priestor na daňové podvody. Chaos na daňovej správe otvoril nepoctivým podnikateľom veľa možností robiť podvody na DPH. Ich pokušenie dopúšťať sa krátenia či neodvádzania daní bolo s nefunkčnosťou daňového systému v tom čase omnoho vyššie.
Cesta znižovania únikov daní
Práve zlepšenie výberu daní malo podľa ekonómov predchádzať zvyšovaniu ich sadzieb. "Vo verejnej kontrole pri platení daní vidím veľký potenciál na zvýšenie daňových príjmov " hovorí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Ineko Peter Goliaš. Ako ďalej dodáva, najväčším pozitívom konsolidácie verejných financií súčasnej vlády je boj proti daňovým únikom, keď sa vďaka viacerým opatreniam podarilo po mnohoročnom poklese zvrátiť trend a zvýšiť efektívnosť vo výbere daní. Lepšiemu výberu DPH pomohla bločková lotéria, vďaka ktorej spotrebitelia poukazujú na nepoctivých podnikateľov, ktorí vydávajú falošné bločky, respektíve nevydávajú účtenky vôbec.
Vláda od tohto roka zaviedla aj kontrolný výkaz DPH. Daniari tak môžu krížovou kontrolou prejsť všetky vystavené a prijaté doklady. Od januára na Slovensku platí tiež tzv. reverse charge. V praxi to znamená, že plnenie daňovej povinnosti sa prenesie na posledný subjekt v reťazci, ktorý predáva tovar konečnému spotrebiteľovi. V reťazci je tak zamedzené aj napríklad uplatnenie si nadmerného odpočtu.
„Treba sa hlavne zamerať na to, prečo veľká časť firiem dlhodobo vykazuje stratové hospodárenie,“ povedal analytik Tatra banky Juraj Valachy. Poukazuje na súčasné kroky vlády, ktorá v tomto roku po prudkom zvýšení korporátnej dane z 19 na 23 percent znižuje sadzbu na 22 percent, no na druhej strane zavádza daňové licencie. Vláda chce zavedením daňových licencií zmeniť trend, keď sa zo špekulatívnych dôvodov zakladajú firmy platiace DPH. Taisto argumentuje tým, že až 62 percent spoločností za posledné štyri roky malo nulovú daňovú povinnosť, a to aj v čase, keď malo Slovensko najvyšší hospodársky rast. „Zmeny v legislatíve v roku 2014, teda zníženie sadzby a zavedenie daňových licencií, naznačujú, že zvýšenie sadzby dane z príjmu právnických osôb na najvyššiu úroveň v krajinách strednej Európy nemusí nutne znamenať veľké zvýšenie výberu daní,“ konštatuje Valachy.
Pokles ziskov bude miernejší
Rezort financií tvrdí, že dôvodmi nižšieho príjmu štátu od firiem boli takisto nižšia ziskovosť podnikov, ako aj odklad daňových priznaní. Oproti zdaňovaciemu obdobiu 2012 si totiž mohli firmy požiadať o odklad podania daňového priznania, čo spôsobilo výrazné medziročné zvýšenie počtu odkladov do konca apríla až septembra tohto roka.
„Nové údaje Štatistického úradu o ziskovosti korporácií, ktoré oproti februárovému odhadu z tohto roka zahŕňajú aj štvrtý kvartál 2013, naznačujú, že medziročný pokles ziskovosti bude zrejme nižší, ako sa očakávalo, čo predstavuje pozitívne riziko na aktuálny výnos dane z príjmu právnických osôb v roku 2013. Predbežné informácie od Finančnej správy o priebežne spracovaných daňových priznaniach takisto indikujú lepší výnos dane z príjmu právnických osôb oproti očakávaniam z februára,“ tvrdí poradca ministra financií Radko Kuruc.
Ukrátili sme sa o nové investície?
Niektorí analytici poukazujú na to, že pre vyššiu sadzbu korporátnej dane investície zo Slovenska buď odišli, alebo na Slovensko ani neprišli. „A to práve pre vyššiu sadzbu dane, ktorá z pohľadu podnikateľa zvýšila odvod štátu o 21 percent. Rovnaká sadzba dane na Slovensku nikdy neexistovala vďaka existencii nezdaniteľnej časti základu dane, a definitívne ju pochovalo zvýšenie DPH na 20 percent. Už 19-percentná sadzba bola pre väčšinu malých a stredných podnikov vysoká, a jej zvýšenie na 23 percent ešte viac zvýšilo motiváciu optimalizovať daňové platby ako doteraz,“ opisuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.
„Súkromný sektor vytvára pracovné miesta a vláda má len minimum nástrojov ako ich tvorbu podporiť. Jednou z nich je zníženie sadzby dane firiem. Vláda by nemala ašpirovať na zníženie na 19 percent, ale aj nižšie,“ doplnil Ďurana.
Už žiadne vyššie dane
Rezort financií v Programe stability a rastu nepočíta s ďalším zvyšovaním daní v budúcom roku. Zamerať sa chce na boj s daňovými únikmi. Podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty by dokonca vláda mala od budúceho roka znížiť sadzbu DPH zo súčasných 20 na 19 percent. Stať sa tak má v prípade, že deficit za vlaňajšok bude pod troma percentami HDP. Nateraz Slovensku túto Bruselom stanovenú hranicu plní. Môže to však zmeniť jesenná notifikácia deficitu a dlhu Európskym štatistickým úradom Eurostat, ktorý prechádza na novú metodiku. Tým by sa deficit mohol mierne vyšvihnúť nad 3-percentnú hranicu, a výška sadzby DPH by sa nezmenila.
Od budúceho roka chce štát ešte viac pritvrdiť pri kontrole odvádzania DPH. Povinnosť mať registračnú pokladnicu a vydávať bločky budú mať po novom aj lekári či napríklad aj notári. Štát plánuje zároveň viac podporiť aj začínajúcich podnikateľov. „Ministerstvo financií pripravuje komplexný program podpory technologických startupov, ktoré podľa nás predstavujú veľmi dôležitú príležitosť a priestor pre rozvoj slovenskej ekonomiky, a tým pádom vytváranie zaujímavých, dobre platených pracovných miest,“ dodáva Kuruc.