Slovenskí vyjednávači totiž len nedávno získali pre najväčšieho slovenského dodávateľa plynu zľavu na dodávky z Ruska, čo dáva priestor na lacnejšie energie. Či by sme spoločným nákupom plynu získali, nevie ani ministerstvo hospodárstva. „Je veľmi dôležité poznať všetky detaily návrhu spoločného nákupu plynu pre EÚ, podrobne ho analyzovať a prediskutovať aj na národnej úrovni,“ vyjadril sa hovorca rezortu Stanislav Jurikovič.
Šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozef Holjenčík návrh dokonca hodnotí ako gól do vlastnej brány. „Bolo by to horšie ako niekdajšie plánovanie v RVHP, pretože každý štát má iné priority a inak sa v ňom vyvíja priemysel. Kto a ako by určil, koľko plynu potrebujú jednotlivé štáty a čo by robil v prípade, že by odobrali viac alebo menej?“ podčiarkol Holjenčík.
Technické riešenie spoločného nákupu si nevie predstaviť ani expert na energetiku Karel Hirman. „Európsky trh je liberalizovaný. Ak by tento krok prebehol, bola by to monopolizácia nákupu. Momentálne je to skôr politika ako ekonomika a obchod,“ podotkol.
Hirman dodal, že je otázna aj odpoveď, či by spoločný nákup plynu platil aj pre nakupovanie napríklad z Nórska či Alžírska. S nápadom nakupovať plyn pre celú Európu prišiel v týchto dňoch poľský premiér Donald Tusk. Dôvodom je zabezpečenie dodávok plynu, pretože súčasná závislosť od energií z Ruska robí Európu slabou. Z východu sa totiž do únie dováža približne tretina celkovej spotreby ropy a plynu.
Nápad si osvojil aj Európsky komisár pre energetiku Günther Oettinger. Podľa jeho slov by mala existovať paneurópska rozvodná sieť pre zemný plyn aj elektrickú energiu. Oettinger zároveň uviedol, že Európa by mala diverzifikovať svoje energetické zdroje napríklad v spolupráci s Nórskom.
Rusko však na deklaráciu možného spoločného nákupu plynu, a tým aj zväčšenia vyjednávacej sily, zareagovalo tým, že svoju politiku ešte pritvrdilo. Ruskí predstavitelia sa vyjadrili, že v júni môžu stopnúť transport plynu do EÚ cez Ukrajinu, ak Kyjev nezaplatí preddavky za dodaný plyn. Dlh Ukrajiny za ruský plyn má po započítaní aprílových dodávok vzrásť na 3,5 mld. dolárov z pôvodnej úrovne 2,2 mld. dolárov.
Červená dodávke plynu pre Európu by spôsobila mnoho problémov. Napríklad počas plynovej krízy v januári 2009, keď plyn cez Ukrajinu netiekol, prichádzalo Slovensko denne o milióny eur. Veľké fabriky sa totiž museli zastaviť. Slovensko je pripravené odoberať plyn zo západu, ale dlhodobo by toto riešenie mohlo byť problematické z hľadiska cenovej stability aj dostatočných zdrojov plynu.
Na druhej strane si však EÚ zjavne uvedomuje aj to, že ruskí vojaci by sa na Ukrajine nemuseli zastaviť. Obavy z prerušenia dodávok plynu a obavy z vojenskej sily formujú postoje európskych politikov. Výsledkom je, že nemecká kancelárka Angela Merkelová po rokovaní s americkým prezidentom Barackom Obamom v piatok pohrozila Rusku sankciami a zároveň povedala: „Touto cestou nechceme ísť, ale závisí od Ruska, kadiaľ sa vydáme.“ Už v nedeľu zase kancelárka telefonovala s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Obidvaja lídri sa zhodli, že na zníženie napätia na Ukrajine je potrebný účinný medzinárodný zásah.
Merkelová a Putin tiež hovorili o dodávkach ruského plynu a tranzite cez Ukrajinu. Rusko-ukrajinský spor o plyn totiž ďalej prehlbuje napätie na Ukrajine, kde sa po anektovaní Krymu k Rusku výrazne zvýšila aktivita proruských separatistov. Ozbrojenci, ktorí žiadajú pripojenie východných častí Ukrajiny k Rusku, obsadili v posledných týždňoch viaceré štátne úrady.
Prečítajte si aj glosu Martina Kováčika Nielen o plyne.
Prípadné júnové zastavenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu by však značne poškodilo aj hospodárstvo Ukrajiny. Kyjev sa síce nedávno s predstaviteľmi Slovenska dohodol na tom, že oba štáty začnú horúčkovito pracovať na spustení spätného toku plynu cez medzištátnu prepojku vedúcu z Voján k Užhorodu. Prvé kubíky však môžu začať tiecť až v lete a plnú prepravnú kapacitu okolo 10 miliárd kubíkov za rok bude možné dosiahnuť až na sklonku jesene. Kapacita prepojok s Maďarskom a Poľskom, ktoré môže Kyjev využívať už teraz, je okolo 7,5 miliardy kubíkov. Firmy i domácnosti na Ukrajine však potrebujú, aby dovoz presahoval dvadsať miliárd. Bez doplnenia zásobníkov Kyjev neudrží ani tranzit plynu.